Ľubovniansky hrad, týčiaci sa nad mestom Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji, je jedným z najzaujímavejších hradov východného Slovenska. Rozprávkový hrad z 13. storočia spolu s múzeom a skanzenom láka domácich aj zahraničných turistov. Poďte sa s nami ponoriť do jeho bohatej histórie a objavte krásu a náročnosť života našich predkov.
Ľubovniansky hrad sa týči nad mestom Stará Ľubovňa.
História Ľubovnianskeho hradu
Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1311. Hrad nechal postaviť uhorský kráľ Ondrej III na prelome 13. a 14. storočia ako hraničný strážny hrad, ktorý chránil obchodné cesty do Poľska. Je známy pod názvami castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow.
V roku 1312 bol hrad obsadený vojskom uhorského kráľa Karola Róberta. V roku 1412 sa na hrade Ľubovňa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II. Jagelovským. Na tomto stretnutí bola podpísaná mierová dohoda a zmluva o pôžičke, ktorou Vladislav poskytol pôžičku Žigmundovi, známa ako Spišský záloh.
Pôžička bola právne zabezpečená zálohom územia (34 spišských miest a obcí). Do zálohu patril tiež hrad Stará Ľubovňa, ktorý sa stal správnym centrom zálohovaného územia. Kráľ Žigmund si požičal od Vladislava II. 37 000 kôp českých grošov, ktoré potreboval na vojnu proti Benátkam. Záloh bol myslený len dočasne. Jeho splatenie sa však predlžovalo, pretože Žigmund nemal peniaze.
V roku 1553 vypukol na hrade požiar. Poľský kráľ Žigmund August nariadil jeho obnovu, počas ktorej sa zmenil na veľkú renesančnú pevnosť. Ďalšia veľká prestavba hradu pod vedením viedenského architekta Pochsbergera sa uskutočnila v polovici 17. storočia. Vybudovala sa nová vstupná brána, východný bastión, ranobarokový palác a kaplnka. Opravné práce sa na hrade uskutočnili ešte v polovici 18. storočia.
V rokoch 1655 - 1661 boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty počas Švédsko - Poľskej vojny. Boli prevezené z Krakovského zámku Wawel. Klenoty a dokumenty boli na hrade ukryté do roku 1661, potom boli vrátené späť do Poľska. Na hrade v Starej Ľubovni môžete vidieť dôveryhodné repliky poľských korunovačných klenotov z roku 1320. Originály klenotov už neexistujú, boli zničené na začiatku 19. storočia pruským kráľom.
V roku 1768 bol na hrade väznený najslávnejší väzeň hradu slovák Móric Beňovský. Slovák Móric Beňovský bol dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak. Vedeli ste, že tu bol väznený kráľ Madagaskaru Móric Beňovský?
V roku 1772 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko. V rokoch 1819 - 1880 vlastnila hrad rodina Raiszovi. Tí ho prepustili mestu, ale ani to ho nezvládalo udržiavať, a tak ho predali. Novým majiteľom sa v roku 1883 stal poľský gróf Zamoyski, ktorého rodina ho vlastnila až do roku 1945.
V roku 1966 zásluhou Andreja Čepiššáka bol na hrade zriadené múzeum. Ľubovnianske múzeum vzniklo v roku 1966 zásluhou Andreja Čepiššáka. Patrí k najnavštevovanejším múzeám na Slovensku. Od roku 2002 je zriaďovateľom múzea Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove. Na hrade Ľubovňa stále expozície hradného múzea.
Vstupná brána Ľubovnianskeho hradu.
Prehliadka hradu
Prehliadka hradu trvá asi 2 hodiny. Možno ju uskutočniť so sprievodcom, alebo bez neho. Hrad je z 90 percent obnovený. Občerstviť sa môžete v hostinci u Mórica, ktorý sa nachádza priamo na hrade. Hostinec je pomenovaný po cestovateľovi Móricovi Beňovskom, ktorý bol väznený v najvyššej hradnej veži, kde si odpykával svoj trest.
Hradná kruhová veža patrí k najcennejším objektom hradu. Obnovená a sprístupnená bola návštevníkom v roku 2003. Hradná veža Nebojsa je tiež najstaršou časťou hradu, má úzke vnútorné schodisko a miestami aj veľmi nízke. Vedie na ňu sto schodov. V barokovom paláci je prezentovaný dobový nábytok a vo vysokom bastióne expozícia Zamoyských. V niektorých miestnostiach sa zachovali valené a pruské klenby. Nevynechajte návštevu zachovalej mučiarne v podzemí.
V letnej sezóne ponúka bohatý program podujatí. Návštevníkov počas letnej sezóny čaká množstvo tematických podujatí, akými sú hradné dni, muzikálové vystúpenia, hrané rozprávky, koncerty a iné. Konajú sa tu šachové, bridžové turnaje, ale aj folklórne slávnosti a pravidelné vystúpenia sokoliarov.
Skanzen Stará Ľubovňa
Ak chcete spoznať krásu, ale i náročnosť života našich predkov na dedine, zavítajte pod Ľubovniansky hrad. Skanzen prezentuje súbor tradičných obytných i hospodárských stavieb z okolitých dedín. Nádherné prostredie obkolesené prírodou očarí návštevníkov všetkých vekových kategórií.
Skanzen v Starej Ľubovni tvorí súbor stavieb ľudovej architektúry pod hradom. Patrí k najmladším na Slovensku. Sprístupnený bol v roku 1985 a tvorí ho 25 objektov. Návštevníkom približuje život na dedine v minulosti. Pri tvorbe expozície ľudového bývania v jednotlivých obytných domoch sa rešpektoval princíp tradičného bývania, ktorý sa v tejto oblasti zachoval až do polovice 20. storočia. Prehliadka skanzenu trvá približne 45 minút.
Medzi zaujímavé objekty patrí hájovňa, škola, vodný mlyn alebo pastiersky dom z Litmanovej. Okrem prehliadky expozícií, skanzen ponúka množstvo atrakcií pre najmenších, a preto je obľúbený medzi rodinami s deťmi. Vychutnajte si piknik spolu s rodinou alebo nakŕmte zvieratá, ktoré kedysi žili na gazdovskom dvore.
Jedným z najcennejších exponátov skanzenu je drevený gréckokatolícky kostolík z Matysovej postavený v roku 1833. Kostol bol na pôvodnom mieste postavený bez použitia klincov. Kostolík bol do expozície premiestnený v roku 1979 a v roku 1991 bol opätovne vysvätený.
Skanzen pod Ľubovnianskym hradom.
Gréckokatolícky kostolík sv. Michala Archanjela je dominantou expozície. Slovensku. nad ktorou sa vypína vysoká veža. Tvorí ho barokovo klasicistická, dekoratívna trojradová architektúra z l. pol. 18. storočia. Vľavo od ikonostasu je umiestnený bočný oltár Premenenia Pána z 2. pol. 17.st. až začiatku 18. storočia. Pôvod kruhového predmetu, zaveseného na strope v centre lode, sa viaže k legende z polovice 17. storočia, ktorá sa v obci zachovala.
Ak sa k nemu priblížite za súmraku, môže sa vám zdať, že ste účastníkom zvláštneho experimentu; ocitli ste sa v inom storočí. Kúzlo umocňuje pohľad na drevené domčeky a zrubový kostolík.
Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša
Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša, rímsko-katolícky gotický kostol z konca 13. storočia. roku 1311 týči nad mestom Stará Ľubovňa. Spiša vládne jedine on.
Hlavný oltár sv. Mikuláša - barokový oltár z druhej polovice 18. storočia. V strede je umiestnená olejomaľba na plátne - sv. Mikuláš. plastiky sv. Štefana a sv. plastiky sv. Augustína a sv. Gregora. božie oko a dve plastiky orodujúcich anjelov. bohatou ornamentikou z akantov, palmiet, roziet a rokajov.
Krstiteľnica - neskorogotická zo začiatku 16. storočia, kamenná. Kazateľnica - rokoková, z druhej pol. 18. nádeje a lásky. symbolizujúca Múdrosť s anjelmi.
Dominantou Námestia svätého Mikuláša v Starej Ľubovni je Kostol svätého Mikuláša, ktorý pochádza z obdobia gotiky. V interiéri kostola sa nachádza vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Zaujímavý je hlavný barokový oltár sv. Mikuláša, ktorý je zdobený drevorezbou alebo rozmerný obraz sv. Mikuláša z druhej polovice 19.
Kostol sv. Mikuláša je bezpochyby kostol sv. námestia. Rímskokatolícky kostol sv. rokoch 20. storočia.
Ako sa staval hrad Stará Ľubovňa
Praktické informácie pre návštevníkov
- Adresa: Zámocká ulica, Stará Ľubovňa
- Parkovanie: Dostupné je parkovisko pri hrade, odkiaľ je to do múzea len 5 minút cesty. Nachádzajú sa tu 2 spoplatnené záchytné parkoviská. Pri vjazde sa nachádza pracovník, ktorý vyberá vstupné a zároveň vám dá pokyn, kam zaparkovať.
- Bezbariérový prístup: Ľubovniansky hrad a skanzen sú čiastočne bezbariérové.
Otváracie hodiny: Ľubovniansky hrad je otvorený od mája do septembra denne. Vstupné do Ľubovnianskeho hradu spolu so skanzenom sa pohybuje v rozmedzí od 0,01 € - 6,00 €. V cene je prehliadka skanzenu a hradu spolu s výkladom.