Mikulášsky deň patrí medzi najobľúbenejšie zimné sviatky. Do ulíc prináša úsmevy, svetielka a radosť, ktorá spája celé rodiny. Každoročne 6. decembra oslavujeme po celom svete sviatok sv. Mikuláša, ktorý majú v obľube najmä deti. Viete však niečo viac o histórii tohto sviatku a ako vlastne vznikol?
Svätý Mikuláš bol biskup so srdcom na správnom mieste.
Pôvod svätého Mikuláša
Postava sv. Mikuláša má svoj pôvod v 4. storočí. Svätý Mikuláš bol svätec, no o jeho živote toho veľa nevieme. Narodil sa zhruba v druhej polovici 3. storočia nášho letopočtu, zrejme v meste Patara v Malej Ázii. Predpokladá sa, že sa narodil v meste Patara v roku 207. Mikuláš, biskup z Myry (dnešné Turecko), bol známy svojou štedrosťou a pomocou ľuďom v núdzi.
Ako devätnásťročný bol svojím strýkom, biskupom Mikulášom vysvätený za kňaza a stal sa predstaveným kláštora Sion v blízkosti Myry. Ako biskup sa podieľal na pomoci ľudom. Všetok zdedený majetok po rodičoch rozdával chudobným, a tým, ktorí to najviac potrebovali. Zachránil odsúdených kresťanov vďaka svojmu bohatstvu a vykúpil ich zo zajatia. Po rodičoch zdedil veľké bohatstvo, ktoré rozdeľoval medzi chudobných.
Legendy o svätom Mikulášovi
Mikuláš je postavou opradenou mnohými legendami. Traduje sa o ňom, že sa narodil okolo r. 280 - 286 v Patare. Najznámejšia legenda hovorí o záchrane troch dcér. V meste Myra žila rodina, ktorá prišla o svoje bohatstvo.
Hovorí sa, že istý boháč mal tri dcéry. Keď schudobnel a jeho rodina už nemala čo do úst vložiť, rozhodol sa, že z dievčat urobí neviestky. Po tom, čo rodina prišla o všetky peniaze, dcéry si museli zarábať prostitúciou na živobytie a veno. Dozvedel sa o tom svätý Mikuláš, zabalil do kusa látky zlato a vhodil ho do mužovho domu. Mikuláš im raz v noci doniesol mešec peňazí. Takto sa to opakovalo aj ďalší deň. Otec bol zvedavý, kto im takto pomáha a tak si raz v noci počkal, aby to zistil. Keď sa stretol s Mikulášom, poprosil ho, aby o tom nikomu nepovedal. Mikuláš takto dal každej dcére po 100 aureov. Toto je len jedna z veľa legiend, ktoré o sv. Mikulášovi kolujú po svete.
„Medzi jeho najznámejší skutok patrí záchrana troch schudobnelých dievčat, ktoré chcel otec poslať do nevestinca. To zopakoval trikrát, až kým peňazí nebolo toľko, že sa všetky tri dievčatá mohli čestne vydať. Pravdepodobne tu sa začína tradícia obdarovávania na sv. Mikuláša.
Iná legenda hovorí o tom, že Mikuláš sa často večer po zotmení prechádzal ulicami a pozoroval ľudí za oknami. Keď videl chudobnú ubiedenú rodinu s deťmi, ktorým nevedeli dať rodičia nič na večeru, do obloka im vložil jedlo, hračky i niekoľko mincí. Nik nevedel, kto je tým dobrodincom, pretože Mikuláš chcel zostať v anonymite. Od tých čias vznikla tradícia sviatku svätého Mikuláša. Je mu venovaný 6. december, pretože vraj Mikuláš umrel práve v tento deň.
Sviatok sv. Mikuláša na Slovensku
Na Slovensko sa kult Mikuláša dostal v stredoveku vďaka študentom. Kult svätého Mikuláša sa šíril od 6. storočia a do Európy sa dostal vďaka obchodnému spojeniu púťami do Svätej zeme. "V mestskom univerzitnom prostredí sa na jeho počesť konali maskované sprievody," hovorí Katarína Popelková z Ústavu etnológie. Hlavným bodom programu bola voľba "biskupa" z radov študentov. Postave Mikuláša sa potom preukazovala úcta ako skutočnému biskupovi.
V 19. storočí prenikla mikulášska tradícia na dedinu, kde sa spojila s tradičnými obchôdzkami s maskami. Z masiek sa najdlhšie udržali postavy Mikuláša, čerta a anjela. Mikuláš bol oblečený ako biskup. Čert bol v prevrátenom kožuchu opásanom reťazou a anjel chodil po domoch v bielej košeli. Ich masky sa však líšili podľa krajov a národností. Navštevovali deti, preskúšali ich a obdarovali darčekmi, ktoré im poskytli rodičia. Táto tradícia sa dochovala dodnes.
Na Slovensku, v roľníckom prostredí, bol Mikuláš v dlhom kožuchu, mal fúzy a bradu z kúdele, berlu a papierovú mitru. Niekedy deťom nedávali sladkosti ako je tomu dnes, ale iba ovocie, oriešky a perníčky a pre deti, ktoré neposlúchali mal prichystané buď zemiaky alebo uhlie. Deti si vždy večer pred sviatkom sv. Mikuláša čistili doma čižmy a ponožky, aby im mohol Mikuláš do nich poukladať dobroty. Čižmy sa zvykli dávať na okno a ponožky na krb alebo kozub. Tie deti, ktoré mali šťastie a stretli Mikuláša osobne, mu mohli zarecitovať básničku a Mikuláš sa im hneď odmenil. Na Slovensku Mikuláš nechodí sám, ale sprevádzajú ho čert s anjelom.
V tento deň ženy zostávali doma a nesmeli ísť nikde mimo domu, šiť, ani párať perie. Chlapi nemohli ísť do hory na drevo, aby ich náhodou nepostihlo nešťastie. Piaty decembrový deň je tradične časom, na ktorý sa tešia najmä deti, ktoré si večer vyčistia čižmičky, nachystajú ich do okna a nevedia sa dočkať rána. Každý rok sa 6. decembra rozžiaria detské očká radosťou a prekvapením. Sviatok sv. Osoba sv. Mikuláša je populárna po celom svete. Najväčšiu úctu k tomuto svätcovi doteraz prechovávajú na Východe, najmä v Rusku.
Mikuláš a sladkosti
O tradícii rozdávania sladkostí kolujú dve verzie. Prvá verzia hovorí, že tradícia rozdávania sladkostí a ovocia sa rozšírila z Holandska do Severnej Ameriky a tá druhá zase, že tradícia pochádza z Nemecka. V Nemecku sa na deň sv. Mikuláša deti hrávali na biskupa, načo sa neskôr tento sviatok presunul na dátum 6.12. a tento dátum sa zachoval až do dnešných čias.
Legendárneho Mikuláša v červenom kostýme, tak ako ho poznáme, nevytvorili nikde inde ako v Amerike. Za mužom s dlhou bielou bradou v červenom kostýme a vrecom sladkostí a ovocia, stojí firma Coca-Cola, ktorá ho použila na svoje marketingové účely.
Ako vyzeral svätý Mikuláš
Podľa novej štúdie svätý Mikuláš naozaj žil, bol menší, s tmavšou pleťou a mal zlomený nos. Rozhodne to nebol ten veselý, červenolíci chlapík v červenom obleku, ako ho poznáme dnes. Dnešný imidž Mikuláša je totiž produktom firmy Coca-Cola, ktorá ho prvýkrát použila na svoju reklamu na kolu v roku 1951.
Skutočný Mikuláš mal hnedé oči, širokú bradu a čelo. Bol vysoký asi 168 centimetrov. Podľa vedcov však naozaj nosil bielu bradu a vlasy, čo bola vtedajšia móda duchovných predstaviteľov v 4. storočí.
Kostýmy svätého Mikuláša
Pôvodne Mikuláš chodil oblečený v biskupskom rúchu, na hlave mal biskupskú čiapku a v ruke berlu.Kostým Mikulášskeho župana tvorí hodvábna zdobená košeľa s mašľou a saténovou vestou, kabátec a čiapka zdobené kožušinou.
Príklady ďalších kostýmov z požičovne historických kostýmov:
- Detský historický kostým zo 17. storočia
- Kostým cigánskeho primáša Jozefa Piťa
- Kostým vojaka I. sv. vojny
- Kostým šľachtica z obdobia 17. storočia
- Kostým vojaka z obdobia 18. storočia
- Kostým stoličného drába z obdobia 18. storočia
- Ženský kostým z obdobia 18. storočia
Skutočný Santa Claus: Čo ste nevedeli o svätom Mikulášovi
Zvyky a tradície spojené so svätým Mikulášom
Čistenie topánok v predvečer Mikuláša a ich dávanie do okien je zvykom z novších čias. Môžeme ich tam položiť spolu s deťmi. Samozrejme, najprv ich dobre očistíme. Kedysi si deti čistili kapce či čižmičky, obe topánky z páru. Do jednej dostávali uhlíky či prútik, do druhej sladkosti a ovocie.
Dnes chodieva Mikuláš s anjelom a čertom do domácností, na námestia, do školských a kultúrnych zariadení a pýta sa detí, ako sa správali počas minulého roka. Deti mu zarecitujú básničku, zaspievajú pesničku a za to dostanú sladkosti a ovocie.
Na väčšine územia Slovenska sv. Mikuláš - muž s bielou bradou - v predvečer svojho sviatku rozdáva deťom, samozrejme, ak poslúchali, sladkosti do pripravených očistených čižiem alebo do zavesených ponožiek. Ale čo dáva tým, čo nie sú poslušne? Tým nadelí uhlie, zemiaky alebo cesnak.
Niektoré mikulášske veršovačky:
- Mikuláš, Mikuláš, priateľ náš starý, každý rok nosievaš do okien dary. Mikuláš, Mikuláš, ty veľký svätý, každý rok myslievaš na dobré deti!
- Mik, mik Mikuláš, prišiel s čertom na koláč, sľubujem, sľubujem, že už hnevať nebudem...
- Kde sa vzal, tu sa vzal, Mikuláš pod oknom stál, v ruke veľkú paličku, na hlave mal čiapočku. Z bielych fúzov, teplý šál, tak na deti vykúkal.
Svätý Mikuláš je považovaný za patróna detí, námorníkov, obchodníkov a chudobných, čo odráža jeho oddanosť ochrane a pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú.