Boh je láska. Keďže naše poznanie Boha je obmedzené, obmedzená je aj naša reč o Bohu. Boh vždy bol, je a bude - je večný. Je všadeprítomný - na nebi, na zemi a na každom mieste. Boh nás miluje nekonečne, dáva nám všetko, čo potrebujeme pre život - je dobrotivý. Boh je len jeden. V Bohu sú tri božské osoby - Otec, Syn a Duch Svätý.
Ikona Svätej Trojice od Andreja Rubľova
Najsilnejšia uzdravujúca modlitba od sv. Pátra Pia
Modlitba
„Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Modlitba je pre veriaceho človeka veľmi dôležitá. Dostávame sa ňou bližšie k Bohu. Je to ako keď vtáčik máva krídlami. Každá modlitba je ako jedno mávnutie. Ak by prestal mávať krídlami, začal by klesať. Takisto je to aj s nami. Ak zanedbáme modlitbu, náš duchovný život upadá. Môžeme si vyprosovať dobro pre seba, pre ostatných a na nejaký úmysel. Keď sa modlíme, rozprávame sa s Pánom Bohom. Máme sa modliť pobožne, pokorne, s dôverou a odovzdanosťou do Božej vôle.
Vo všetkých cirkvách sa kresťania schádzajú ku spoločnej modlitbe - či už v rámci bohoslužieb alebo iných obradov a zhromaždení, v modlitebných hodinách, k modlitebným strážam. Kvietky pravidelne potrebujú vlahu a takisto pri modlitbe je veľmi dôležitá pravidelnosť. Je dobré deň začínať, aj končiť s modlitbou. Ak máš problém, tak určite nevyhľadávaj pochybnú pomoc u veštíc, liečiteľov, psychotronikov a podobných, ale popros aby sa veriaci za teba modlili a aj ty sám sa modli.
Modlitba s deťmi
Od narodenia má dieťa účasť na modlitbe rodičov a postupne tiež smie povedať niečo tomu Neviditeľnému ako jeho rodičia. Od troch - štyroch rokov rozprávajú rodičia dieťaťu o veľkorysých a múdrych Božích plánoch, ktoré má so všetkými ľuďmi, rozprávajú o Pánu Ježišovi. Týmto začína modlitba ako odpoveď na veľké Božie skutky: Pane, ďakujem Ti, že ... teším sa, že ... , chválim Ťa, lebo si ..... " a skoro sa k tomu naučí dodávať: Nauč aj mňa ... daj nám ... Popri voľne formulovanej modlitbe, ktorej dávame prednosť, hocijako jednoducho a kratučko ju deti vyjadria, je vhodné naučiť deti aj pevne formulované modlitby. Inokedy môžeme vyjadriť modlitbu spevom.
Témy modlitby sa môžu meniť podľa cirkevného roka a podľa udalostí a zážitkov detí. Rodičia hľadajú medzi zdravou zmenou a potrebným návykom detí ten správny stred. Modlitby: Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu sa s deťmi predškolského veku modlíme spolu, ale nevyžadujeme, aby ich deti vedeli naspamäť. Keby sme deti nútili zúčastňovať sa na dlhých rodinných modlitbách, mohli by sme im modlitbu na dlhý čas sprotiviť. Modlitba môže obsahovať tieto myšlienky: Pane, ty si tu. Ty si pri nás a vedieš nás. Ty nás poznáš a voláš nás našimi menami. Ty Si môj priateľ. Ty chceš, aby sme boli pri tebe. Ty si náš Otec.
Ľútosť v modlitbe môžeme vyjadriť: Pane, prepáč, ... Ak má viera detí rásť - a kresťanská viera je predovšetkým viera v Ježiša Krista, musia deti poznať Ježiša, ako nám o ňom hovorí Sväté Písmo.
- Výber textov evanjelií.
- Prečítať si text a vnímať posolstvo, pozorovať jednotlivé scény duchovným zrakom. Porozmýšľať, čo treba deťom ujasniť a opisne vysvetliť. Ťažké slová nahradiť zrozumiteľnými.
- Snažiť sa dobre pochopiť podstatu výpovede, ktorú nám chce Boh cez príslušný text sprostredkovať.
- Používať hovorový spôsob reči. To znamená, napr. nahradiť dlhé vety krátkymi, jednoduchými vetami.
- Po porozprávaní príbehu dať slovo aj deťom, aby vyjadrili svoje pocity a názory, alebo príbeh nakreslili.
- Čítanie Sv. Písma uviesť rozhovorom s dieťaťom o tom, ako môžeme niekoho spoznať. Tak, že nám povie niečo o sebe: ako sa volá, kde býva, čo robí, čo má rád .... Pán Ježiš nám hovorí o sebe vo Svätom Písme.
Príklady z Písma
- Ježiš je Syn. (Lk 1,26-33)
- Narodenie Ježiša. (Lk 2, 1-21)
- Keď mal dvanásť rokov. (Lk 2,41-52)
- Ježiš učí odpúšťať. (Mt 18, 21-35)
- Ježiš dáva chlieb. (Mt 15, 32-39)
- Ježiš na svadbe.
- Ježiš sa modlí.
- Ježiš vracia život.
Čítať Sv. Písmo s deťmi by bolo vhodné v pravidelnom čase, napr. Ako kresťania katolíci sa usilujeme dosiahnuť spásu, chceme sa dostať do neba. Preto máme veriť všetko, čo Boh zjavil, plniť, čo nám prikázal a užívať prostriedky Božej milosti. Musíme teda najprv veriť, čo Boh zjavil. To poznáme zo Sv. Sv. Písmo je zbierka kníh, ktoré boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Pán Boh k nám mohol priamo hovoriť. Lenže my ľudia ľahko zabúdame a hovorené slovo by sa skoro stratilo. Chcel, aby sme jeho zjavenie mali napísané v knihe, ktorú môžeme kedykoľvek čítať. Vyvolil si svätých mužov, ktorí napísali, čo im Pán Boh hovoril. Duch Svätý viedol týchto ľudí, aby zjavenú pravdu dobre pochopili a správne zapísali - inšpiroval ich.
Čo je to inšpirácia? Možno sa aj vám stalo, že vám prišla na um zaujímavá myšlienka a ani vám možno nikto neuveril, že ste to vymysleli alebo vytvorili vy. Niečo vás zaujalo (skúsenosť, zážitok...) a vytvoril ste peknú vec. Podobne inšpiroval Boh autorov Biblie, že napísali to, čo chcel on. Neomylnosť Biblie je dôsledkom inšpirácie. Nie je omyl v učení, od ktorého závisí spása človeka; no je tu možný omyl vzhľadom na historické. Všetko, čo je napísané vo Sv. Písme je Božie slovo. Sv. Písmo má dve časti: Nový zákon a Starý zákon. Starý zákon nám rozpráva o stvorení sveta, ľudí, dejinách vyvoleného národa až po zvestovanie Panne Márii. Nový zákon hovorí o živote Ježiša (narodenie, zázraky,...
Príbehy zo Svätého Písma
Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som Boh, všemohúci, kráčaj predo mnou a buď dokonalý. Hľa, moja zmluva s tebou. Budeš otcom mnohých národov a už sa nebudeš volať Abram; budeš sa volať Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov.“ Potom Boh povedal Abrahámovi: „Svoju manželku Sarai už nebudeš volať Sarai, lebo bude mať meno Sára. Ja ju požehnám a dám ti aj z nej syna. Abrahám padol na tvár a smial sa; povedal si v srdci: „Vari sa môže storočnému narodiť syn? Ale Pán opakoval: „Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák a ja s ním uzavriem zmluvu: večnú zmluvu s ním a s jeho potomstvom. A vypočul som ťa, aj čo sa týka Izmaela: požehnám ho, dám mu plodnosť a rozmnožím ho náramne. Dvanásť kniežat sa z neho narodí a urobím z neho veľký národ.
Obetovanie Izáka od Rembrandta
Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: „Vzrastajte, množte sa a naplňte zem! Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky pozemské zvieratá i všetko nebeské vtáctvo a všetko, čo sa hýbe na zemi! Vo vašich rukách sú všetky morské ryby. Aj toto povedal Boh Noemovi a jeho synom: „Hľa, ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom i so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: s vtákmi i s dobytkom a so všetkou zverou zeme, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korába; so všetkými zvieratami na zemi.
Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa faraóna a on prenasledoval synov Izraela; no oni odchádzali so zdvihnutou rukou. Egypťania sa hnali za nimi a dostihli ich, keď táborili pri mori. Keď sa faraón približoval, Izraeliti zdvihli oči a videli za sebou Egypťanov. Pochytil ich veľký strach a volali k Pánovi. A Mojžišovi povedali: „Nebolo v Egypte dosť hrobov? Vyviedol si nás sem, aby sme zomreli na púšti! Čo si to urobil? Prečo si nás vyviedol z Egypta? A nehovorili sme ti to, nevraveli sme ti v Egypte: Nechaj nás, budeme slúžiť Egypťanom? Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Stojte pevne a pozerajte, ako vás dnes Pán zachráni. Egypťanov, ktorých teraz vidíte, už nikdy viac vidieť nebudete. A Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Povedz Izraelitom, aby sa pohli. Ty zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora ako po súši. Ja zatvrdím srdce Egypťanov a budú sa hnať za nimi; a na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a jazde ukážem svoju slávu.
Podľa svojho muža mala Noemi istého príbuzného, ktorý bol veľmi zámožným mužom z Elimelechovho rodu; volal sa Bóz. Moabka Rút povedala Noemi: „Dovoľ mi ísť na pole a zbierať tam klásky po tých (žencoch), u ktorých nájdem milosť!“ Ona jej odvetila: „Choď, dcéra moja! Šla teda, prišla na pole a zbierala (klasy) po žencoch. Náhodou zbierala na poli Bózovom, ktorý bol z Elimelechovho príbuzenstva. A Bóz prišiel z Betlehema (na pole) a pozdravil žencov: „Pán nech je s vami!“ Oni mu odpovedali: „Požehnaj ťa Pán!“ Bóz sa pýtal svojho služobníka, ktorý mal dozor nad žencami: „Čia je to deva?“ Služobník, dozorca žencov, mu povedal: „To je moabské dievča, ktoré prišlo spolu s Noemi z Moabskej roviny.
Stvorenie sveta
Čo myslíte, tento dom v ktorom bývame tu bol vždycky? Nie. Vystavali ho pred 10, 20, 30 ... rokmi. Možno voľakedy tu stálo niečo iné, iná škola alebo domček. Pred sto rokmi tu boli azda veľké lúky, močiare alebo lesy. A bol aj taký čas, že nebolo ani miest, ani dedín, ani lúk, ani lesov, ani polí... a, veru, nebolo ani človeka. Zem, na ktorej sú teraz ľudia, vôbec nebola. Nebolo ani nebeskej oblohy, ani slnka, ani mesiaca, ani hviezd. Nebolo vtedy nič. A niekto bol vždycky. Všetko stvoril Pán Boh. Slovo „stvoriť" znamená z ničoho niečoho urobiť. A odkiaľ sa dozvieme, ako stvoril Pán Boh svet? Boli tam azda ľudia, ktorí sa dívali, ako Pán Boh stvoril svet? Nie, ale Pán Boh to neskôr zjavil ľuďom a kázal im to napísať do kníh.
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna. Nebolo na nej poriadku, ani krásy a ozdoby, ani rastlín, ani zvierat. Všade bola tma a duch Boží vznášal sa nad vodami. Potom Pán Boh rozkázal: Nech sa stane svetlo! A hneď bolo svetlo. Svetlo nazval dňom a tmu nocou. Druhý deň povedal Pán Boh: Nech je obloha! A tak sa stalo. Tretí deň povedal Pán Boh: Nech stečú vody na jedno miesto a zem nech rodí rastliny! A hneď bola voda na jednom mieste. To bolo more. Štvrtý deň povedal Pán Boh: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a osvetľujú zem! A tak sa stalo. Piaty deň povedal Pán Boh: Nech plávajú ryby vo vode a vtáky nech lietajú vo vzduchu! A tak sa stalo. Šiesty deň povedal Pán Boh: Nech sú na zemi ostatné zvieratá!
Starodávne zjavenie nás učí, že svet nie je večný, neurobil sa sám, ale stvoril ho večný Boh. Slnko, mesiac a hviezdy pohybujú sa na nebi tak, ako Pán Boh chce. Rastliny a zvieratá žijú tak, ako im Pán Boh predpísal. Všetky tieto stvorenia slúžia Pánu Bohu, ale nie vedome. Ani jedno z týchto stvorení nepozná Pána Boha, nevedia, že ich Pán Boh stvoril. Pán Boh chcel mať aj také stvorenia, ktoré by ho poznali a ktoré by mali rozum a slobodnú vôľu. Takéto rozumné stvorenia sú anjeli a ľudia.
Anjeli a ľudia
Anjeli sú duchovia, ktorí majú rozum a slobodnú vôľu, ale nemajú telo. Ich jedinou úlohou malo byť: Poznať Boha, jeho velebiť, jeho milovať, jemu slúžiť. - Za túto službu mali sa dostať do neba. Lenže mnohí sa vzbúrili proti nemu. Za tento hrozný hriech Pán Boh ich potrestal tým, že ich uvrhol do pekla. Zatratených anjelov voláme zlými duchmi, diablami alebo satanmi. Božie zjavenie rozpráva o stvorení Evy z Adamovho rebra. Prvé manželstvo Boh ustanovil v raji, keď priviedol k Adamovi Evu. Podľa Božej vôle manželstvo bolo od začiatku nerozlučiteľným zväzkom. Preto aj Pán Ježiš zdôraznil: „...
Božie zjavenie nás poúča o vznešenom pôvode človeka, lebo tvorcom jeho je sám Boh. Poučuje nás aj o tom, že je veľký rozdiel medzi človekom a ostatnými tvormi. Človek je obraz Boží, má nesmrteľnú dušu, obdarenú rozumom a slobodnou vôľou, vie rozprávať a aj jeho telo je neporovnateľne vznešenejšie ako u zvierat. Len človek poslúcha Pána Boha slobodne, ostatná stvorenia konajú nevyhnutne to, čo im Boh určil. Preto je človek pánom prírody. Pán Boh preukázal prvým ľuďom najväčšiu lásku tým, že ich prijal za svoje deti. Obdaril ich posväcujúcou milosťou, čím dostali právo na večnú blaženosť v nebi, ba aj na zemi boli blažení. Nepoznali bolesť ani utrpenie. V takomto stave mali tu žiť a po istom čase Boh ich chcel prijať k sebe do neba. Nielen ich duša, ale aj telo malo byť nesmrteľné. Túto blaženosť mali sme zdediť aj my po svojich prarodičoch.
Hriech a vykúpenie
Diabol závidel prvým ľuďom ich šťastie, preto sa rozhodol, že ich zvedie ku hriechu. Eva zašla raz k zakázanému stromu. Diabol to využil, skryl sa do hada a prihovoril sa Eve: „Prečo vám Boh zakázal jesť zo všetkých rajských stromov?" - Eva odpovedala: „Jeme zo všetkých rajských stromov, len zo stromu, čo je uprostred, nesmieme, lebo by sme umreli." Had jej povedal: „Čo by ste umreli! Neverte, neumriete, ba otvoria sa vám oči a budete ako Boh!" Eve sa zapáčila táto reč, odtrhla z ovocia a jedla. Len čo prestúpili prarodičia príkaz Boží, skryli sa, lebo sa báli Boha a hanbili sa pre hriech. Pán Boh povedal hadovi: „Buď prekliaty! Budeš sa plaziť po bruchu a zem budeš lízať po všetky dni svojho života! Nepriateľstvo položím medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom. prekliata zem pre tvoj čin! Budeš sa namáhať, lebo tŕnie a bodľačie ti bude rodiť. V pote tvári budeš jesť chlieb, kým sa nenavrátiš do zeme, lebo prach si a v prach sa obrátiš.
Hriechom stratili prví rodičia najväčší dar: Milosť posväcujúcu. Nebo sa zatvorilo pred nimi, a po smrti sa mali dostať do večného zatratenia. Rozum sa im zatemnil a vôľa sa stala náklonná k zlému. Ľudia si nevedeli sami pomôcť v tomto nešťastí. Boh sa zmiloval nad nimi. Už v raji prisľúbil, že pošle Vykupiteľa, ktorý pomôže ľuďom dostať sa do neba. Tento sľub obsahujú slová: „Nepriateľstvo položím medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom. Ona pošliape tvoju hlavu." Spomínaná žena je preblahoslavená Panna Mária, ktorá pošliape hlavu hadovi, aby vytrhla ľudí z jeho moci. Víťazný potomok Panny Márie je Spasiteľ sveta, Ježiš Kristus. Diablova moc je zobrazená hlavou. Pošliapať hlavu znamená pozbaviť diabla všetkej moci. NadPannou Máriou nemal zlý duch nijakej moci, lebo Ona jediná nemala dedičný hriech, a preto ju menujeme nepoškvrnene počatou. - Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie slávime 8.
Kain a Ábel
Boh požehnal Adamovi a Eve viacej synov a dcér. Ich dvaja synovia volali sa Kain a Ábel. Kain bol roľníkom a Ábel pastierom. Kain bol zlý, Ábel bol spravodlivý a bohabojný. - Ľudia už od najstarodávnejších čias prinášali obety. Tým prejavovali svoju úctu a závislosť od najvyššieho Pána neba i zeme. Raz obaja bratia obetovaliPánu Bohu. Kain obetoval z poľnejúrody, Ábel zasa baránka. Boh priobetách hľadí na srdce a na dobrýúmysel toho, kto obetuje. Preto samu Ábelova obeta zaľúbila, aleKainova nie. Kain zbadal, že saBohu jeho obeta nepáči, preto sanahneval na Ábela. Od tých čiaschodil so zlým úmyslom azaumienil si, že brata zabije. PánBoh ho napomínal, ale Kainneposlúchol. Po tomto zločine Boh sa spýtal Kaina: „Kde je tvoj brat Ábel!" Kain odpovedal: „Neviem, či som ja strážcom svojho brata?" Vtedy mu Boh povedal: „Čo si to vykonal? Krv tvojho brata volá ku mne! Preto budeš prekliaty! Budeš sa túlať a nenájdeš nikde spokojného miesta!" Tieto slová zronili Kaina a v zúfalstve nad svojím činom zvolal: „Väčší je môj hriech, akoby mi Boh mohol odpustiť. Odídem.