Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule je národnou kultúrnou pamiatkou, zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. ÚZPF 782/1. Pozornosti obyvateľov a návštevníkov Bratislavy neunikne najpôsobivejšia dominanta Bratislavy, Katedrála sv. Martina, ktorá je spolu s hradom charakteristickým symbolom mesta. Ich vzájomné dejiny sú prepojené. Impozantný Dóm svätého Martina je rozmermi aj významom najväčšou chrámovou stavbou Bratislavy. Má za sebou viac ako sedemstoročnú históriu.
Prvé známe príbehy Spišskej Kapituly siahajú do 13. storočia, zachované stavby a cenný interiér pamiatky nám poskytujú pútavý pohľad prierezom histórie cirkevného života na Spiši. Martinský kostol, zasvätený sv. Martinovi, prešiel zložitým vývojom od dreveného kostolíka cez románsku rotundu až po gotickú katedrálu.
Spišská Kapitula je jedna z našich najvzácnejších pamiatok zapísaných do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule.
Architektonický Vývoj Katedrály sv. Martina
Katedrála sv. Martina je skvelým príkladom vývoja jednotlivých architektonických slohov. Prvou stavebnou fázou tohto chrámu bola fáza románska, ktorú je možné zaradiť do prvej tretiny 13. storočia, keď kostol pôdorysne predstavoval trojlodie, na ktoré sa napájala priečna loď (transept). Určujúca stavebná etapa vo vývoji vzhľadu dnešného kostola nastala v rokoch 1462 - 1478, keď bol chrám goticky prestavaný a rozšírený o rozsiahlu svätyňu. Taktiež dostal nové zaklenutie a tým získal charakter halového kostola s tromi loďami.
V rokoch 1493 - 1499 bola v štýle neskorej gotiky k južnej stene kostola pristavaná Kaplnka Zápoľskovcov, pod ktorou bola súčasne vystavaná krypta. V druhej polovici 18. storočia prebehli rôzne barokové úpravy, ktoré sa prejavili hlavne v prestavbe krýpt. Posledná etapa stavebných úprav chrámu prebehla koncom 19. storočia.
Chronologický prehľad stavebných úprav:
- 20. roky 13. storočia: Pôvodne neskororománsky kostol s pôdorysom v tvare pravidelného gréckeho kríža.
- 14. storočie: Rozšírenie o dvojicu kaplniek a sakristiu.
- 1462 - 1478: Veľkolepá neskorogotická prestavba chrámu.
- 1493 - 1499: Pristavaná Zápoľského kaplnka.
- 17. - 19. storočie: Barokové a neogotické úpravy.
Pôvodne neskororománsky kostol s pôdorysom v tvare pravidelného gréckeho kríža vznikol v 20. rokoch 13. storočia. Mal transept (priečnu loď), westwerk (panovnícku kaplnku v západnom priečelí) a jednu - severnú - vežu. K severnej stene chrámu bola pristavaná aj dodnes zachovaná najstaršia románska sakristia.
Do konca storočia chrám postihli dve katastrofy. V roku 1241 bol zrejme vyplienený počas Tatárskeho vpádu do Uhorska. V roku 1289 ho zas vypálila osobná stráž uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho. Ešte do konca 13. storočia bol však chrám opravený a doplnený o druhú vežu. V 14. storočí bol rozšírený o dvojicu kaplniek, pripojených k hlavnej lodi zo severu a z juhu a o sakristiu, pripojenú k južnému podvežiu.
Veľkolepá neskorogotická prestavba chrámu sa odohrala v rokoch 1462 až 1478. Na východe bolo pristavené nové presbytérium. Kaplnky s transeptom boli prestavané na bočné lode s hviezdicovou klenbou. Hlavná loď bola zvýšená a dostala krížovú klenbu. V úplnom závere 15. storočia bola k južnej laterálnej lodi pribudovaná Zápoľského kaplnka s obdĺžnikovým, polygonálne uzavretým pôdorysom, sieťovou rebrovou klenbou, vlastným chórom a sakristiou.
V 17., 18. a 19. storočí bola katedrála už len barokovo a neogoticky upravovaná. Vtedy bola postavená súčasná organová empora, severná sakristia a predsieň pred severným portálom.
Významné Osobnosti a Udalosti
Pôvodný prepoštský chrám zohrával dôležitú úlohu predovšetkým ako centrum šírenia kresťanstva a kultúry v tejto časti Uhorského kráľovstva. Spolu so Spišským hradom a mestom Spišské Podhradie, ktoré je situované v údolí medzi oboma komplexami, tvorili centrum a oporu moci uhorských kráľov z rodu Arpádovcov predovšetkým v období 13. storočia.
Chrám s veľkou pravdepodobnosťou navštívili také osobnosti dvora ako Koloman Haličský (1208 - 1241), mladší brat uhorského kráľa Bela IV., kráľovná-matka Alžbeta Kumánska (+1209), jej syn, uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky (1262 - 1290), či uhorskí králi Ondrej II. (1177 - 1235), Štefan V. (1239 - 1272), Ondrej III. (1265 - 1301) a Karol Róbert z Anjou (1288 - 1342).
Po vymretí kráľovského rodu Arpádovcov a po prenesení politického záujmu uhorských kráľov do iných častí krajiny sa zmenšil aj význam Spiša - a samozrejme aj Spišskej Kapituly a tunajšieho ústredného chrámu. Stagnáciu urýchlila zmena statusu Spišského hradu i Katedrály sv. Martina v polovici 15. storočia. Z pôvodného kráľovského hradu sa v roku 1465 stalo šľachtické sídlo dedičných županov Spiša z magnátskeho rodu Zápoľskovcov.
V súvislosti s tým sa patrónmi Kostola sv. Martina, ktorými boli dosiaľ uhorskí králi, stali dediční župani Spiša. Ani stavba reprezentatívnej pohrebnej kaplnky rodiny Zápoľskovcov nezmenila nič na postupnom úpadku významu chrámu v celouhorskom meradle. Jeho význam bol opäť pozdvihnutý až v r. 1776, kedy cisárovná Mária Terézia a pápež Pius VI. zriadili Spišské biskupstvo so sídlom v Spišskej Kapitule. Prepoštský kostol sa vtedy stal Katedrálou sv. Martina, čo trvá dodnes.
História remesiel: Umenie z farebného skla | Dokument o podobenstve
Umelecké Poklady Katedrály
Najstaršou a najvzácnejšou pamiatkou chrámu je románska plastika Bieleho leva - Leo albus, ktorý je jedinou zachovanou románskou plastikou tohto druhu na Slovensku. Ďalšou výnimočnosťou kostola je najstaršia datovaná nástenná maľba na Spiši z roku 1317, ktorá je umiestnená na severnej, ešte pôvodnej románskej stene. Znázorňuje Korunovanie Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa.
Zo zariadenia katedrály je potrebné ešte spomenúť barokové lavice z roku 1630, ktorých predné čelá znázorňujú výjavy: Narodenie Krista, Klaňanie sa troch kráľov, Útek do Egypta a Kristus na Olivovej hore. Okrem toho sa v Kaplnke Zápoľskovcov nachádzajú aj cenné renesančné epitafy z konca 15. storočia, ktoré patria Imrichovi a Štefanovi Zápoľským a sú detailným zobrazením týchto palatínov v brnení. Vzácnou súčasťou chrámu sú aj pohrebné štíty - mortuáriá - ktoré pochádzajú zo 17. storočia a patria príslušníkom rodu Csáky, Thurzo, ci Erdödy.
Z pôvodného počtu 13 gotických krídlových oltárov sa zachovalo iba päť a sú pripisované majstrovi spišskokapitulskej dielne. Hlavný oltár bol vysvätený v roku 1478 a v jeho oltárnej skrini sa nachádzajú tri ústredné sochy - Madona s dieťaťom, sv. Martin a sv. Mikuláš. Z roku 1478 pochádza aj Oltár Troch kráľov, ktorého najvzácnejšou časťou je pôvodná gotická predela zobrazujúca zmŕtvychvstalého Krista. Najstarším oltárom chrámu je Oltár Usnutia Panny Márie z roku 1470. Jediným kompletne zachovaným gotickým oltárom je Oltár Korunovania Panny Márie z rokov 1493 - 1499, ktorý je umiestnený v Kaplnke Zápoľskovcov. Posledným krídlovým oltárom je Oltár sv. Michala Archanjela z roku 1472, ktorý na ústrednej tabuľovej maľbe váži duše ľudí pri Poslednom súde. V chráme sú umiestnené ešte ďalšie tri oltáre - barokový Oltár sv. Kríža z roku 1622 - 1629, Oltár Piety z roku 1873 a Oltár Božského Srdca Ježišovho (1902).
Kaplnka Zápoľskovcov a Jej Vitráže
V roku 1465 sa stal spišským županom a majiteľom Spišského hradu palatín Imrich Zápoľský. Rod Zápoľských bol veľmi bohatý a od roku 1488 boli Zápoľskí dedičnými županmi Spiša. Je teda logické, že chceli mať v blízkosti Spišského hradu svoju pohrebnú kaplnku. Začali ju stavať okolo roku 1493 a dokončená bola pravdepodobne v roku 1499, keď bol v nej pochovaný palatín Štefan Zápoľský. Nová kaplnka vznikla na mieste vtedajšej menšej Kaplnky Božieho Tela a prevzala toto patrocínium.
Zdá sa, že ju postavili majstri košickej huty, ktorí pracovali na tamojšom Dóme sv. Priestor kaplnky sa spája s priestorom katedrály dvoma otvorenými arkádami. Gotický charakter je zdôraznený obrovskými oknami s krásnymi kružbami a jemnou sieťovou klenbou. V zadnej časti kaplnky sa nachádzajú dve sakristie a empora, ktorá má prekrásnu neskorogotickú kružbu. Kaplnka podstatne zväčšuje priestorový dojem z katedrály. Z vonkajšej strany ju podopiera osem podporných pilierov, ktoré trikrát stupňovito nadrastajú a končia sa fiálami vyzdobenými krabmi.
Okná v Kaplnke Zápoľských sú staršie ako v presbytériu katedrály. Vznikli počas generálnej opravy kaplnky biskupom Jozefom Samassom v rokoch 1872-1873. Námet namaľoval František Storno a zhotovil ich Albert Neuhauser v Innsbrucku. Všetky výjavy majú vzťah ku Sviatosti oltárnej, pretože patrocíniom kaplnky je Božie Telo. Na prvom okne je motív Stvorenia sveta a Svadby v Káne Galilejskej. Druhé okno predstavuje Izraelitov obdarených mannou a Rozmnoženie chlebov a rýb. Tretie Obetu Melchizedecha a Poslednú večeru, štvrté Obetovanie baránka a Ukrižovanie, piate Stôl s 12 bochníkmi chleba a Emauzských učeníkov a posledné okno predstavuje Proroka Malachiáša a Prijímanie veriacich.
Detail vitráží v Kaplnke Zápoľských.
Rekonštrukcia Vitráží
Vďaka programu Poklady Slovenska sa dominantné historické vitráže kaplnky Zápoľských dočkali svojej prvej rekonštrukcie od 19. storočia. S rekonštrukciou vitráží v kaplnke Zápoľských začali v roku 2011. „Reštaurovanie jednej vitráže a kamennej časti vychádza na 120-tisíc eur. Chýbajú nám už len dve veľké okná, okno za súčasným organom a budeme mať hotovú celú kaplnku,“ hovorí Štefaňák.
Reštaurovanie vitráže v kaplnke Zápoľských prebieha v dvoch fázach. „Práce sme rozdelili do dvoch špecializácií, reštaurovanie samotných vitráží a reštaurovanie kamenných častí. Pri takomto veľkom objeme bolo nutné rozdeliť prácu na viaceré etapy. Každý rok sa urobí jedna časť. To znamená, že buď oporný stĺp, alebo okno. Čakajú nás ešte dve okná, snáď sa to stihne v priebehu dvoch-troch sezón,“ vysvetľuje reštaurátor Mário Flaugnatti.
Proces Reštaurovania
- Demontáž a Prevoz: Okná sa demontujú a prevezú do ateliéru.
- Čistenie a Kopírovanie: Sklenené pláty sa očistia a vytvorí sa presná kópia sklíčok.
- Doplnenie Replík: Poškodené sklíčka sa nahrádzajú replikami, ktoré sú o jeden farebný stupeň svetlejšie.
- Nové Zloženie: Sklíčka sa skladajú nanovo a vymieňajú sa olovené koľajničky.
- Inštalácia: Pripravené časti sa prevezú do Spišskej Kapituly a inštalujú sa do zrekonštruovaného kameňa.
Reštaurovanie nie je len o vitrážových oknách, podstatnú časť rekonštrukcie tvorí obnova kamenných častí. „Zaujímavosťou je, že všetky kamenné časti sme sekali do prírodného kameňa − pieskovca. Objednali sme božanovský pieskovec z Česka, keďže svojou štruktúrou je najpríbuznejší pôvodným pieskovcom. V ateliérových podmienkach sa prvky sekali priamo do kameňa. Ide o kamenársku prácu, ktorá sa už veľmi netraduje, dnes sa skôr používa technológia umelého kameňa. V tomto prípade sme sekali všetky prvky ručne dlátami do kameňa, čo je podľa mňa remeselne kamenársky zaujímavejší spôsob,“ vysvetľuje reštaurátor.