História Kostola sv. Františka Assiského v Detve

Kostol sv. Františka Serafínskeho v Detve je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho stavebný vývoj, rekonštrukcie a význam v živote farnosti.

Podpoľanie je oblasť situovaná na južných a juhovýchodných svahoch najvyššieho sopečného pohoria na Slovensku - Poľany, územie na rozhraní medzi Slovenským rudohorím a Slovenským stredohorím. Roztratené osídlenie po svahoch nečinného vulkánu predstavuje špecifiká, ktoré výrazne ovplyvňovali život miestnych obyvateľov. Táto rozsiahla časť Zvolenskej kotliny dostala svoj rázovitý charakter vďaka kopaničiarskej kolonizácii 17. storočia. Centrom tejto kolonizácie na území Vígľašského panstva sa stala Detva, ktorá bola založená priamo na podnet svojho zemepána. Sťahovali sa sem obyvatelia okolitých dedín, klčovali lesy na okolí majera a stavali si domy. Farnosť v Detve bola oficiálne zriadená v roku 1644.

Založenie a Výstavba Prvého Kostola

Prvý a pôvodný renesančný kostol zasvätený sv. Františkovi Serafínskemu (Assiskému) bol v Detve postavený už v roku 1664. Základný kameň prvého kostola bol požehnaný farárom Jurajom Kolossym 24. mája 1662 a jeho stavba uprostred obce bola ukončená na Vianoce v roku 1664.

O slohu kostola sa nezachovali zmienky, ale zachovali sa rozmery: dĺžka 26 m, šírka 15 m a výška 9 m. Kostol bol celý zaklenutý tehlovou klenbou. V nasledujúcom období bol v kostole dostavaný chór, kazateľnica a organ. Práce boli definitívne ukončené až na konci 80. rokov 17. storočia. Ich postup zdržali nepokoje počas Tökölyho povstania. Dokončený chrám prišiel v roku 1689 konsekrovať ostrihomský pomocný biskup Blažej Jaklin. Starý kostol, pri ktorom sa nachádzal aj cintorín, bol chránený múrom, ktorý mal na rohoch ozdobné bašty. Múr tiež zbúrali a materiál použili na stavbu.

Hoci bol pomerne veľký, svojmu účelu slúžil len 150 rokov. Pre rýchly populačný prírastok obyvateľstva už koncom 18. storočia početným veriacim nestačil. Preto ho zbúrali a na jeho mieste v rokoch 1803 - 1806 postavili nový, väčší, dodnes zachovaný kostol v klasicistickom štýle.

Výstavba Nového Klasicistického Kostola

Stavbu kostola realizoval detviansky farár, dekan a honorárny kanonik Ján Dlholuczký. Ním bol nový kostol požehnaný a do užívania uvedený 30. novembra 1806. V ten istý deň bol v ňom ako prvý pokrstený istý Ondrej Gonda. Až po skompletizovaní celkového vybavenia interiéru konsekroval kostol 18. mája 1823 banskobystrický diecézny biskup Anton Makay. Zo starého renesančného kostola do novostavby prevzali len vežu, ktorú dal farár Ján Štrba v roku 1829 nadstaviť a pokryť meďou.

Kostol má pôdorys v tvare kríža, pričom oltár smeruje na východ a veža na západ. Dĺžka kostola je 40 m a šírka v priečnej lodi je 19 m. Svätyňa je štvorcová s výrazným víťazným oblúkom. Presbytérium, s rovným uzáverom, má po oboch stranách sakristie a na poschodí oratórium s emporou. Pred svätyňou je priečna loď. Nad priestorom pozdĺžnej a priečnej lode je plytká kupola. Vzadu je murovaný organový chór s emporou okolo troch strán. Empora zvykla v kostoloch bývať iba na západnej strane. V detvianskom kostole bola vybudovaná z troch strán, pravdepodobne pre veľký počet veriacich v kostole. Priestory kostola sú zaklenuté pruskými klenbami.

Pruské klenby sa stavali v období prechodu od baroka ku klasicizmu. Boli plochejšie, neboli ostré a strmé, ale vytvárali priestor na výzdobu, ktorá robila dojem veľkosti a výšky. Na nárožiach sa nachádzajú piliere ozdobené iónskymi a korintskými prvkami, pretože klasicizmus sa v ornamentike vrátil k antike.

Rekonštrukcie a Úpravy

Počas svojej existencie prešiel kostol viacerými rekonštrukciami a úpravami:

• 1889: Farár Štefan Pitrof dal obnoviť kostol zvonku aj zvnútra, ale práca bola požiarom zo septembra 1895 zničená.
• 1899: Kostol bol opäť vymaľovaný a obnovené boli oltáre.
• 1913: Maliarsky umelec Michal Blaškovič - Báthory vymaľoval interiér kostola. Zároveň boli pozlátené obrazy krížovej cesty, oltáre, sochy a svietniky. Kostol bol prekrytý eternitom.
• 1928: Do kostola bola zavedená elektrina.
• 1930: Zámožná vdova Antónia Vagačová zakúpila do bočnej kaplnky kostola nový oltár Lurdskej Panny Márie, ktorý vyhotovil banskoštiavnický sochár Viliam Šteffek.
• Druhá svetová vojna: Kostol bol poškodený granátom, ktorý padol do okien v sakristii, pričom boli zničené všetky omšové rúcha.
• 1949: Kostol bol čiastočne opravený.
• 1962: Po viac než 50 rokoch sa dal kostol znovu vymaľovať. Maľbu realizoval František Buday z Bratislavy. Zároveň majster rezbár Michal Rýdzi, taktiež z Bratislavy, pozlátil oltáre a kazateľnicu.
• 1974: Nové lavice z červeného smreka urobil majster Jozef Krnáč, stolár z Detvy. Staré, takmer 150-ročné lavice boli úplne napadnuté črvotočom.
• 1978: Strechu prekryli medeným plechom. Poškodená bola i vonkajšia fasáda kostola, ktorý nanovo omietol majster Halaj z Kriváňa.
• 1987 - 1989: Obnovu výmaľby uskutočnilo výrobné družstvo Svojpomoc z Trenčína. Zrealizovala sa vodovodná prípojka do sakristie, nová elektroinštalácia, izolácia klenby kostola sklenou vatou a položila sa nová dlažba z prírodného kameňa (spišský travertín). Pri zadnom vchode sa osadila kovaná brána, zakúpilo sa 8 keramických pecí.
• 1991: Vymenilo sa liturgické zariadenie (obetný stôl, ambona, sedes, kríž, krstiteľnica, bočné stolíky a lavice pre asistenciu), ktoré bolo zhotovené z vračanského vápenca výrobným družstvom Kamena z Brna.
• 2014: Generálna oprava zvonov a vežových hodín, ktorú uskutočnila Zvonárska dielňa Albína Iváka z Liptovských Sliačov.
• 2020: Výmena ciferníkov vežových hodín (Zvonárska dielňa Albína Iváka z Liptovských Sliačov) a injektáž múrov proti vlhkosti (družstvo List z Detvy).

Vdp. M. Láclavík pred obnoveným zvonom, r. 1964

Interiér Kostola

Interiér kostola je bohato zdobený a obsahuje:

• Hlavný klasicistický oltár z roku 1823 s obrazom sv. Františka Assiského a nadstavcom s obrazom Najsvätejšej Trojice.
• Bočné oltáre z prvej polovice 19. storočia s obrazmi sv. Františka Assiského a sv. Jána Nepomuckého.
• Kazateľnicu zo začiatku 19. storočia so znakmi doznievajúceho luisézu a reliéfnymi scénami.
• Obrazy krížovej cesty z konca 19. storočia.
• Sochy sv. Jozefa, sv. Terézie z Lisieux, sv. Júdu Tadeáša a sv. Antona Paduánskeho.
• Nad organom je na stropnej olejomaľbe znázornená sv. Cecília, patrónka hudobníkov a spevákov.
• Pod chórom sa po bokoch nachádzajú dve menšie kaplnky. Kaplnka so sochou Sedembolestnej Panny Márie na ľavej strane, v súčasnosti je používaná hlavne ako spovednica, a na pravej strane Kaplnka Panny Márie Lurdskej.

Zvonica

V roku 1854 dal farár Ján Štrba uliať nový zvon u Vojtecha Littmanna v Banskej Bystrici, ktorý vo Svätom Kríži nad Hronom posvätil národne zmýšľajúci banskobystrický biskup Štefan Moyses.

Dňa 26. apríla 1925 farár Ján Štrbáň požehnal tri nové zvony: I. 850 kg s nápisom „Poďte, klaňajte sa sviatostnému Ježišovi, Pánovi neba i zeme;“ II. 547 kg s nápisom „Slovo Telom sa stalo a prebývalo medzi nami;“ III. 27,80 kg umieráčik s nápisom „Dobrotivý Pane Ježišu, daj mu (jej) pokoj večný.“

Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia najväčší zvon z roku 1854 pukol a preto bol opakovane preliaty. Slávnostne ho v roku 1964 požehnal banskobystrický kapitulný vikár Ján Dechet.

Zvony boli elektrifikované v roku 1975, čo zabezpečilo družstvo Portáš z Moravy. Zhotovili aj novú stolicu pod zvony.

V letných mesiacoch roka 2014 sa vykonala generálna oprava zvonov a vežových hodín, ktorú uskutočnila Zvonárska dielňa Albína Iváka z Liptovských Sliačov. Tá istá dielňa v roku 2020 zabezpečila aj výmenu ciferníkov vežových hodín.

Časová Os

Prehľad udalostí v histórii kostola:

Vianočná výzdoba v detvianskom kostole, r. 2015

Polnočnej svätej omše sa každoročne v Detve zúčastňuje množstvo veriacich nielen z detvianskej farnosti, ale aj zo širokého okolia. Spev počas polnočnej omše znie mohutne, v niektorých častiach svätej omše kostol doslova buráca a ľudia sa tešia z každej piesne. Vianočná polnočná svätá omša v Detve sa formovala na začiatku 20. storočia. Popretkávaná ľudovými koledami sa traduje už niekoľko desiatok rokov. Polnočná svätá omša v Detve je okrem duchovného aj umeleckým zážitkom pre milovníkov ľudovej kultúry.

Farnosť v Detve plnila vďaka miestnemu chudobincu aj zdravotnícko-charitatívnu funkciu. Charitatívne zariadenie poskytovalo strechu nad hlavou a stravu pre najbiednejších v okolí už od prvej polovice 18. storočia. Sviatok Božího ťela je cirkevne prikázaným sviatkom a slávi sa vo štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice. Súčasťou bohoslužieb býva v Detve od nepamäti procesia sprevádzaná dychovou hudbou. Na štyroch miestach v uliciach mesta okolo kostola urobili miestne ženy zelené oltáriky - koľibki, pri ktorých sa udeľovalo eucharistické požehnanie.

Pútnické Miesta v Okolí

V súčasnej dobe sa pútnické miesta stávajú obľúbeným cieľom peších turistov i cykloturistov. Aj Slovensko má hlbokú tradíciu v putovaní za lokalitami spájanými s kultom Panny Márie.

Medzi známe pútnické miesta v okolí patria:

• Litmanová: Zjavenia Panny Márie na Hore Zvir.
• Galamba: Kaplnka a pustovňa.
• Marianka: Najstaršie pútnické mariánske miesto na Slovensku.
• Levoča: Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore.
• Nitra: Kalvária s Kostolom Panny Márie Nanebovzatej.
• Nitrianska Blatnica: Rotunda sv. Juraja.
• Skalka: Malá a Veľká Skalka s pútnickým domom a ruinami kláštora.
• Šaštín - Stráže: Bazilika Sedembolestnej Panny Márie.
• Staré Hory: Kostol Navštívenia Panny Márie.
• Úhorná: Pútnické miesto zasvätené Panne Márii Snežnej.
• Butkov: Najmladšie pútnické miesto s krížom, pamätníkom a kaplnkou.

tags: #pri #detvanskom #kostole #text