História Pútnických Miest a Modlitba Príhovoru na Slovensku

Slovensko je krajina bohatá na duchovné tradície, s mnohými miestami, ktoré sa stali cieľom pútnikov hľadajúcich útechu, uzdravenie a posilnenie viery. Tieto pútnické miesta majú hlboké historické korene a sú spojené s modlitbou príhovoru, ktorá zohráva dôležitú úlohu v živote veriacich.

Sereď - Stredný Čepeň

V Seredi, konkrétne v Strednom Čepeni, sa nachádza Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je cieľom mariánskej púte konajúcej sa každoročne v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta). Počiatky púte v tejto lokalite spadajú do tridsiatych rokov 19. storočia, keď Sereď a blízke okolie postihla cholera. Obyvatelia z vďaky po ukončení epidémie postavili v Strednom Čepeni dnešnú Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, vtedy zasvätenú Panne Márii Pomocnici kresťanov. Táto kaplnka bola postavená na mieste staršieho kostola spomínaného v roku 1634.

Stavba kaplnky sa začala v roku 1832 a dokončená bola v roku 1835. Ide o klasicistickú jednoloďovú stavbu, na východnej strane uzavretú polygonálnou apsidou, s hranolovou vežou ukončenou ihlanovou strechou. Nad jej hlavným vchodom sa nachádzajú nápisové dosky, ktoré opisujú udalosti z roku 1831. Výzdobu kaplnky dopĺňajú vitráže zo začiatku 20. storočia. Vnútorné zariadenie kaplnky pochádza z čias jej stavby. Na oltári je umiestnený obraz Nanebovzatia Panny Márie.

V roku 2001 bola kaplnka zreštaurovaná a rozšírená o prístavbu. Pred kaplnkou stoja dva kríže a celý areál obklopuje z troch strán štrnásť zastavení krížovej cesty zo začiatku 20. storočia. V pútnu nedeľu idú veriaci už tradične v procesii od farského kostola ku Kaplnke nanebovzatia Panny Márie. Počas procesie hrá dychová hudba. Slávnostná svätá omša sa zvyčajne koná pred kaplnkou v Strednom Čepeni. Po jej skončení ľudia prechádzajú ku kaplnke v Dolnom Čepeni, kde je tradíciou modliť sa litánie k Panne Márii. Touto modlitbou sa púť končí. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie sa v Strednom Čepeni tradične konajú aj hodové slávnosti.

Súčasný neskorobarokový Kostol sv. Jána Krstiteľa stojí oproti miestu, kde pôvodne v minulosti stál farský kostol. Ten v roku 1777 vyhorel, preto vtedajší majiteľ panstva gróf František Esterházi dal v roku 1781 postaviť nový. Tento jednoloďový kostol s polygonálnym zakončením a so vstavanou vežou na priečelí bol naposledy renovovaný v rokoch 1991 - 1995.

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie v Seredi

Tomášikovo

V Tomášikove sa nachádza jaskyňa Lurdskej Panny Márie, ku ktorej sa koná hlavná púť najbližšiu sobotu ku dňu sviatku Narodenia Panny Márie (8. septembra). Margitka je hlavnou postavou príbehu o lurdskej jaskyni. Margita ako štvormesačná prekonala vážny zápal mozgových blán. Matka dievčatka nahlas prosila Pannu Máriu o pomoc a príhovor, aby Margita mohla povedať čo len pár slov. Jej matka si tam vtedy zaumienila, že dá v Tomášikove postaviť na počesť Svätej Panny jaskyňu, aká je v Lurdoch.

Po návrate sa radili, kde by jaskyňa mala byť postavená. Na výslovné želanie uzdraveného dievčaťa ju postavili na cintoríne blízko vchodu. Podľa starých prameňov z pera farára Jána Vörösa kamene na stavbu dali priviesť priamo z Lúrd. Na vnútornej strane jaskyne je nápis: "Postavená z vďaky v r. 1901, posvätená 28. apríla."

Biskup József Boltizár, generálny vikár odpovedal nasledovne: „Návštevníci jaskyne pokorným vykonaním modlitby môžu získať odpustky. Krátko nato sa pozornosť obyvateľov okolitých obcí, a neskôr celého Žitného ostrova upriamila najaskyňu a kvôli odpustkom ju vyhľadalo mnoho veriacich, najmä v deň Narodenia Panny Márie. Takto v Tomášikove vznikla popri tzv. veľkých hodoch (nedeľa Najsvätejšej Trojice) tradícia druhých, jaskynných hodov. Ani nie za jedno desaťročie sa z Tomášikova stalo známe pútnické miesto.

Na výslovné želanie ostrihomského arcibiskupa kardinála Jusztiniána Serédyho, ktorý sem prišiel v r. 1934 osobne, 8. september sa stal aj dňom stretnutia mládeže. Farár Ján Vörös v r. 1939 napísal: “Okrem pátra Kerkaya tu bol aj kaplán Imrich Hóka a Ján Drahos, generálny vikár z Ostrihomu. Bolo ich desaťtisíc, pričom mnohí odišli z bohoslužby domov alebo na jarmok... V dnešný deň pristúpilo k stolu Božiemu tisíc prijímajúcich. Až v r. 1990 vtedajší farár Štefan Bíróczi obnovil púte.

V súčasnosti sa púte konajú takým spôsobom, že niektorí pútnici prichádzajú do filiálneho kostola vo Vozokanoch, kde sa vyspovedajú a pešo putujú do Tomášikova. Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch dekrétom vyhlásil toto miesto 5. septembra 2015 za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy bez rozdielu národnosti, a na základe vyše storočnej tradície určil za výročný deň púte sobotu, ktorá je najbližšia ku dňu sviatku Narodenia Panny Márie.

Lurdská jaskyňa v Tomášikove

Trnava

Trnava je známa úctou k Panne Márii Trnavskej. Hlavná púť sa koná v dňoch 13. - 21. novembra počas tradičnej Novény k Trnavskej Panne Márii v Bazilike Minor. Vedľajšie púte sa konajú na rozličné mariánske sviatky a slávnosti. Obraz Panny Márie Trnavskej je maľba na dreve s rozmermi 89 x 71 cm. Panna Mária má okolo hlavy svätožiaru, pozadie je vyplnené na seba nadväzujúcimi kosoštvorcami s ľaliovými krížmi uprostred. Do Trnavy túto kópiu rímskeho obrazu priniesol neznámy študent a pôvodne ju umiestnili vo farskom Kostole sv. Mikuláša na severnej stene ľavej bočnej lode.

Na jej mieste dal uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy v rokoch 1739 - 1741 vystavať dnešnú Kaplnku Panny Márie. Jej výstavbu podnietilo viacero udalostí spojených s milostivým obrazom Panny Márie. V roku 1663 Turci drancovali a pustošili Hlohovec, Nitru, Modru, Pezinok, františkánsky Kláštor sv. Kataríny a prenikli až do blízkosti Trnavy. V tomto čase sa udiala zvláštna udalosť - na obraze Panny Márie vo farskom kostole sa objavil krvavý pot.

Z čias druhej kuruckej vojny (1703 - 1711) pochádzajú ďalšie správy o zázračnom slzení mariánskeho obrazu. Všetky známe udalosti slzenia obrazu Panny Márie v Trnave z roku 1708 písomne zaznamenal prepošt Juraj Mártonffy a zaslal ich ostrihomskému arcibiskupovi Kristiánovi Augustovi, ktorý ustanovil 14-člennú vyšetrovaciu komisiu. Na základe týchto skutočností ostrihomský arcibiskup a kardinál Kristián August rozhodol a listom z 19. decembra 1708 schválil verejnú úctu milostivého obrazu Panny Márie vo farskom Kostole sv. Mikuláša v Trnave.

V roku 1710 bola Trnava zasiahnutá morom. Dňa 21. novembra 1710 sa po prosebnej svätej omši uskutočnila procesia s milostivým mariánskym obrazom od Kostola sv. Mikuláša cez námestie okolo súsošia Najsvätejšej Trojice späť do farského kostola. Tradícia hovorí, že po odspievaní piesne Teba, Bože, chválime... mor v predpoludňajších hodinách 21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, úplne prestal.

Po týchto udalostiach obyvatelia mesta žiadali vytvoriť dôstojnejšie miesto pre milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Kaplnka je postavená v barokovom slohu, barokovo je riešený aj jej interiér. Hlavnou témou je Korunovanie Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Pravidelne sa koná v dňoch 13. až 21. novembra.

Kaplnka Panny Márie v Trnave

Trstín - Hájiček

V Trstíne, v lokalite Hájiček, sa nachádza kostolík Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorému sa koná hlavná púť na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta). Podľa tradície bola táto lokalita známa už v 13. storočí. Ide údajne o najstaršie patrocínium Sedembolestnej Panny Márie, ako to uvádza arcidiecézny schematizmus. V Baťániovskej kanonickej vizitácii z roku 1782 sa píše, že tento kostolík bol postavený v roku 1245, čo potvrdzuje i nápis v kostolíku: MCCXLV. Dôkazom toho je i neskororománsky základ tehlovej stavby jednoloďového kostola s apsidou, ako aj románsky polkruhový portál na južnej strane.

Marianka

Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku, ktorého pôvod a história je sčasti zahalená legendami. História pútnického miesta sa začína písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou. On položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu Pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku na hlavný oltár. Kostol Narodenia Panny Márie je pôvodne gotický. Rád sv. pavlínov spravoval pútnické miesto od spomínaného roku 1377 do roku 1786. Od šestnásteho storočia sídlil v Marianke generálny predstavený rádu a pavlíni tu mali aj teologické štúdium. Od roku 1990 sa znova ujala správy Marianky Kongregácia bratov tešiteľov.

Kostol Narodenia Panny Márie v Marianke

Šaštín

Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. V tomto roku Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštinského panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave.

Začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne. Pokračuje vnútorná výzdoba chrámu podľa návrhu Františka Antona Hildebranta, cisárskeho staviteľa, ktorý navrhol aj stavbu hlavného oltára z červeného mramoru a celého priečelia chrámu. Celá stavba bola financovaná zo zbierok prostého ľudu a s prispením cisárovnej Márie Terézie. Chrám prešiel pod správu šaštínskeho farára - dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Predtým dekan Štefan Hrebíček sa podujal dostaviť dve veže do terajšej výšky. Stavbu previedol hodonínsky staviteľ Jozef Bárta. Kríže na veže slávnostne vytiahli 26. júna 1864. Celý chrám zrenovovali. septembra sa konala veľká slávnosť, pri ktorej ostrihomský arcibiskup, kardinál Ján Scitovský, korunoval sochu zlatými korunami, ktoré posvätil pápež Pius IX.

8. september rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni - synovia Don Bosca. 2. apríla sv. Otec Pius XI. Dekrétom “Celebre apud Slovaccham gentem” vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. Počas 400 - ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23. novembra na baziliku minor - menšiu. 1987 - Mariánsky rok- baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty a nový trnavský biskup, terajší arcibiskup-metropolita Slovenska Mons. Ján Sokol. Koncom februára prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni a pod vedením farára-dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky, 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčastnilo 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich. 22. apríla sv. Otec Ján Pavol II. pri ceste vrtuľníkom zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a pri homílii sľúbil, že príde na púť.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne

Staré Hory

Staré Hory sú mariánskym pútnickym miestom s bohatou tradíciou. Tradícia pútí na Staré Hory je podľa ústneho podania taká stará ako je starý starohorský kostol a zároveň odkedy je v ňom aj milostivá socha Panny Márie. Pútnici príchádzali na Staré Hory už v 15. storočí. Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička. Na tomto mieste obyvatelia Starých hôr počas občianskych nepokojov v 17. storočí ukryli sochu Panny Márie. V roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode priniesli na oltár.

Bazilika Navštívenia Panny Márie na Starých Horách

Tabuľka Pútnických Miest

tags: #hlohovec #modlitba #prihovoru