Ježiš Kristus je ústrednou postavou kresťanskej viery. Kresťania veria, že je Božím Synom, Mesiášom, ktorý prišiel na svet, aby vykúpil ľudstvo z hriechov. Jeho život, smrť a zmŕtvychvstanie sú základom kresťanského učenia a nádeje na večný život.
Vtelenie Božieho Syna
V Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, Boh navštívil svoj ľud a splnil prisľúbenia, ktoré dal Abrahámovi a jeho potomstvu. Boh poslal svojho milovaného Syna, aby vykúpil tých, ktorí boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo (Gal 4, 4-5). Panna Mária sa stala cestou, po ktorej prišiel Vykupiteľ z neba na zem.
Boh si ju vyvolil za Matku Božieho Syna - Vykupiteľa sveta. Boh poslal anjela Gabriela do Nazaretu k Márii s posolstvom, že sa stane Matkou Božou. Syn Boží mal od nej ľudské telo. Vtelením sa Boží Syn navždy sprítomnil medzi nami. Stal sa človekom, aby bol naším ľudským bratom.
Ježišov pozemský život
Pán Ježiš svoje detstvo prežíval v nazaretskej rodine. Pred svojím verejným vystúpením sa Pán Ježiš dal pokrstiť Jánovi Krstiteľovi. Vyvolil si dvanástich apoštolov: Petra, Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Tomáša, Matúša, Jakuba, Júdu Tadeáša, Šimona a Judáša Iškariotského, ktorý ho zradil.
Ježiš Kristus je Boží Syn a Mesiáš. Počas svojho života konal mnohé zázraky, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a učil o láske, pokore a odpustení.
Chcete poznať učenie Ježiša Krista? Pozrite si toto!
Pán Ježiš celý svoj verejný život zasvätil najmä ohlasovaniu Božieho kráľovstva. Ohlásil v nej nové zákony Božieho kráľovstva. Božia láska je v prvom rade sám Kristus. Kristus nás v krste pretvára na bratov a sestry, všetkých nás zjednocuje a utvára z nás jednu veľkú rodinu Božích detí. Začiatkom a obrazom novej rodiny ľudstva je Kristova Cirkev. Pán Ježiš Božie kráľovstvo sprítomňoval medzi nimi najmä svojimi skutkami a znameniami. Kristove zázraky rozprávajú o jeho božskej moci a nesmiernej láske k ľuďom.
Umučenie a smrť Ježiša Krista
Ježiš vedel, že zomrie, keď slávnostne vstupoval do Jeruzalema. Ježiš tri razy oznámil svoje utrpenie a smrť ešte skôr, ako sa vedome a dobrovoľne (Lk 9, 51) vydal na miesto svojho utrpenia. Ježiš si vybral sviatok Veľkej noci (Paschy) svojho izraelského národa ako symbol pre to, čo sa s ním malo stať v smrti a vo zmŕtvychvstaní. Ako bol jeho národ vyslobodený z egyptského otroctva, tak Ježiš vyslobodzuje aj nás z otroctva hriechu a z moci smrti [KKC 571-573]. Ježiš išiel do Jeruzalema, aby nás oslobodil oveľa hlbším spôsobom.
Nikto nesmie na Židov zvaľovať kolektívnu vinu za Ježišovu smrť. Cirkev však s istotou vyznáva spoluvinu všetkých hriešnikov na Ježišovej smrti. [KKC 597 - 598] Na Ježišovom súdnom procese sa podieľali rôzni rímski a židovskí predstavitelia a inštitúcie (Kajfáš, Judáš, Veľrada, Herodes, Poncius Pilát), ktorých osobnú vinu pozná jedine Boh.
K násilnej Ježišovej smrti nedošlo len na základe tragických vonkajších okolnosti. Ježiš bol vydaný „podľa presného Božieho zámeru a predvídania“ (Sk 2, 23). Nebeský Otec „toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom“ (2 Kor 5, 21), aby sme my, deti hriechu a smrti, mali život. Aby nás Boh zachránil pred smrťou, vylial „liek nesmrteľnosti“ (sv. Ignác Antiochijský) na náš svet smrti - svojho Syna Ježiša Krista.
V predvečer svojho umučenia Ježiš so svojimi apoštolmi jedol veľkonočného baránka, tak ako to každoročne konali vo všetkých izraelských rodinách na pamiatku vyslobodenia Židov z Egypta. Boli to ich veľkonočné sviatky, ktoré nazývali PASCHA. Ježišovu večeru v predvečer jeho umučenia a smrti nazývame Posledná večera. Pri nej nám Ježiš odovzdal najväčšie dary svojej lásky: Sviatosť oltárnu, svätú omšu, sviatosť kňazstva. Pri Poslednej večeri nám Ježiš dal aj nové prikázanie lásky. „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ (Jn 13, 34) Na znak lásky Ježiš umyl apoštolom nohy. Tým chcel vyjadriť, že opravdivo milovať znamená slúžiť.
Najväčším dôkazom ako nekonečne nás Boh miluje, je kríž. Ježišovo utrpenie sa začalo v Getsemanskej záhrade, kde sa utiahol po Poslednej večeri so svojimi učeníkmi na modlitbu. Pri nej začal cítiť smrteľnú úzkosť, prežíval duševné muky, potil sa krvou. Apoštolom povedal: „Moja duša je smutná až na smrť.“(Mt 26, 38). V Getsemanskej záhrade sa modlil: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“(Mt 26, 39) Zradca Judáš priviedol do Getsemanskej záhrady veľkňazových sluhov a rímskych vojakov. Tí Ježiša spútaného priviedli k Pilátovi, ktorý bol v tom čase rímskym miestodržiteľom v Palestíne. Ježiša dal najprv zbičovať. Vojaci mu dali posmešne na hlavu korunu z tŕnia. Na nátlak Židov ho Pilát odsúdil na smrť na kríži. Zoslabnutý a vyčerpaný musel si sám niesť kríž. Po strastnej krížovej ceste ulicami Jeruzalema ho nakoniec ukrižovali na Golgote. Aj Pána Ježiša pripočítali medzi zločincov. Pán Ježiš visel na kríži tri hodiny. Prežíval tam hrozné muky, v ktorých sa modlil k svojmu Otcovi: „Bože môj; Bože môj prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46) Boli to slová žalmu, ktorými sa potvrdzuje, že na kríži zomiera predpovedaný Mesiáš.
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka Panna Mária, svätý Ján apoštol a niekoľko nábožných žien. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hla, tvoj syn! Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ (Jn 19, 26-27) Po smrti Pána Ježiša prišli vojaci a prebodli mu kopijou bok i srdce. Vytiekla z neho krv a voda. To bolo svedectvo, že Kristus bol naozaj mŕtvy.
Izraeliti na znak zmierenia prinášali Bohu na obetu baránka. Jeho krvou sa zachránili pred Božím trestom. Obetný baránok bol predobrazom Krista. On svojou smrťou na kríži uskutočnil naše vyslobodenie z otroctva hriechu. Preto proroci nazývajú Krista Boží Baránok. Ježiš Kristus je náš veľkonočný Baránok, lebo je obetným darom Otcovi aj obetným pokrmom pre nás. Kristova smrť na kríži je obetou zmierenia za naše hriechy. Pán Ježiš ňou dal nebeskému Otcovi nekonečnú náhradu za naše urážky. Tak nás zmieril s Otcom a obnovil s ním naše priateľstvo. Ježišova obeta kríža je aj obnovou zmluvy s Bohom. Pán Ježiš smrťou na kríži dokázal, že nás nekonečne miluje. Utrpenie a smrť prijal na seba dobrovoľne, len z lásky k nám. Jeho smrť na kríži je úkonom aj jeho nekonečnej lásky k nebeskému Otcovi. Poslušnosťou do krajnosti splnil jeho vôľu.
Mŕtve telo Pána Ježiša pochovali jeho verní priatelia: Nikodém, Jozef z Arimatey a nábožné ženy. S úctou ho zložili z kríža a vložili ho do náručia jeho prebolestnej matky - Panny Márie. Poumývali ho, natreli balzamom a voňavými masťami a zavinuli ho do plachiet, ako bolo u Židov zvykom pochovávať. Jozef z Arimatey mal v neďalekej záhrade pre seba pripravený hrob, vytesaný do skaly. Tento hrob daroval Ježišovi. Keď uložili Ježišovo telo do skalného hrobu, privalili kameň. Ježišova duša sa vo chvíli smrti na kríži odpojila od jeho tela. Tak Kristus okúsil údel ľudskej smrti a celkom sa pripodobnil všetkým ľuďom na zemi. Jeho duša hneď po smrti zostúpila k zosnulým a pridružila sa k nim. Duše spravodlivých ľudí, čo žili od stvorenia sveta, čakali v podsvetí na vykúpenie. Nemohli prísť do neba, lebo nebo do Ježišovej smrti bolo zatvorené. Ježiš zosnulým oznámil, že sú vykúpení, a otvoril im nebo.
Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
Ježišovo telo nezostalo navždy v hrobe. Na tretí deň si Pán Ježiš svojou Božou mocou znova vrátil život a vstal zmŕtvych. Boh ho vzkriesil. Odvtedy je stále živý. Pri vzkriesení sa Ježišovo telo opäť spojilo s jeho dušou a začalo žiť osláveným životom. Bolo to to isté telo, ktoré mal v pozemskom živote a ktoré viselo na kríži. Dôkazom toho sú jeho rany na rukách, nohách a na boku, ktoré si Pán Ježiš ponechal i po vzkriesení. Po vzkriesení je Ježišovo telo už oslávené, neporušiteľné, ale neviditeľné. Pán Ježiš začal žiť so svojím osláveným telom a dušou už v novom svete Božej lásky. V ňom začal mať aj ako človek plnú účasť na Božej sláve.
Kristus svojím zmŕtvychvstaním zvíťazil a obnovil nám život. Jeho vzkriesenie je víťazstvom nad hriechom, smrťou a zlým duchom. Je to koniec nášho otroctva a začiatok nového života pre celý svet. Kristovo víťazstvo je i naším víťazstvom. V Ježišovom zmŕtvychvstaní máme prísľub vzkriesenia nášho tela. Bude to na konci sveta, keď znovu príde a všetkým ľuďom ukáže slávu svojho vzkriesenia.
Pán Ježiš sa po svojom zmŕtvychvstaní viditeľne ukázal mnohým učeníkom, aby im dokázal, že je živý. Najprv sa ukázal ženám a prikázal im, aby oznámili apoštolom, že žije. Apoštoli uverili až potom, keď sa im sám zjavil. Oni ho viackrát videli, dotýkali sa ho a rozprávali sa s ním. Apoštolom sa Pán Ježiš zjavoval po štyridsať dní po svojom zmŕtvychvstaní. Oni sa stali svedkami jeho zmŕtvychvstania. Apoštoli toto poslanie verne splnili. Za toto svedectvo položili aj svoje životy. Kristovo zmŕtvychvstanie je základom našej viery. Viera vo vzkrieseného Krista je hybnou silou nášho života.
Kristovu smrť na kríži a jeho zmŕtvychvstanie nikdy nemôžeme od seba oddeľovať. Patria spolu. Sú to dve skutočnosti jedného tajomstva viery - veľkonočného tajomstva. Voláme ho tak preto, lebo Kristova smrť a vzkriesenie sa uskutočnili počas slávenia židovských sviatkov Veľkej noci. Pán Ježiš premenil židovskú Veľkú noc na sviatky nášho vykúpenia. Veľkonočnou obetou napravil, čo ľudia pokazili hriechmi. Pre zásluhy Kristovej smrti a zmŕtvychvstania máme odpustenie hriechov a môžeme prísť do neba. Nebeský Otec nás v Kristovi opäť prijíma za svojich synov a dcéry. Získavame naspäť stratené Božie dary, najmä slobodu Božích detí.
Hoci Pán Ježiš „…jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.“ (Hebr 10, 14), predsa neustále pokračuje v diele vykúpenia. Robí to tak, že jednotlivým ľuďom privlastňuje ovocie svojej veľkonočnej obety. Dary vykúpenia rozdáva ľuďom prostredníctvom služieb Cirkvi. Pán Ježiš žiada od každého človeka spoluprácu pri jeho vykúpení. Robí to preto, lebo rešpektuje ľudskú slobodu. Do spolupráce s Kristom na našom vykúpení sa môžeme zapojiť všetkými životnými prejavmi: prácou, modlitbou, radosťou i utrpením, odriekaním i dobročinnou láskou.
Nanebovstúpenie Ježiša Krista
Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní sa ešte štyridsať dní zjavoval apoštolom a iným učeníkom. Dal im posledné pokyny, odovzdal im svoju moc a misijné poslanie. Svätého Petra apoštola ustanovil za hlavu Cirkvi. Prisľúbil im aj Utešiteľa - Ducha Svätého a prikázal im, aby sa pripravovali na jeho príchod. Pán Ježiš odišiel s osláveným telom k svojmu Otcovi viditeľne do neba na štyridsiaty deň po zmŕtvychvstaní. Bolo to na Olivovej hore pred očami apoštolov a iných učeníkov. Návrat vzkrieseného Ježiša do neba k Otcovi voláme nanebovstúpenie. Vtedy si navždy zasadol v nebi po pravici Božej. Kristovo nanebovstúpenie sa dotýka celého ľudstva. Predišiel nás do neba ako nová Hlava ľudského pokolenia a na sebe samom ukázal budúcnosť vykúpeného ľudstva. Jeho nanebovstúpenie je predzvesťou a zárukou našej budúcej slávy.
| Udalosť | Význam |
|---|---|
| Vtelenie | Boží Syn sa stáva človekom |
| Umučenie a smrť | Obeta za hriechy ľudstva |
| Zmŕtvychvstanie | Víťazstvo nad smrťou a hriechom |
| Nanebovstúpenie | Návrat k Otcovi a prisľúbenie večnej slávy |
Hoci Pán Ježiš so svojím osláveným telom odišiel k Otcovi do neba, neprestal byť medzi nami. Uistil nás o tom pri svojom nanebovstúpení: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20) Zanechal nám dary, ktoré nám ho navždy sprítomňujú. Pán Ježiš zostal prítomný medzi nami najmä v Eucharistii. Máme ho medzi sebou aj v osobách kňazov, ktorí ho medzi ľuďmi sprítomňujú a zastupujú. Je prítomný a účinkuje aj v ostatných sviatostiach.
Božie meno
Nech náš konkrétny život zjavuje Božie meno, ukazuje, aký krásny je krst a akým veľkým darom je Eucharistia, aká vznešená jednota je medzi naším telom a telom Krista: Kristus v nás a my v Ňom! Rúhanie sa Bohu. Boh každého volá po mene. Meno každého je posvätné. Pekný je zvyk hovoriť: Pán Boh zaplať! Pochválený buď Ježiš Kristus! S Pánom Bohom! Boh ťa opatruj! Pomáhaj Pán Boh! Ak dá Pán Boh! Chvála Bohu!
Každý deň si pripomíname, že Boh je s nami stále, gestom pravej ruky a všetko, čo začíname, čo robíme, alebo práve dokončujeme, všetko konáme v jeho mene. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého deň len nezačíname, ale aj končíme.
tags: #jezis #bozi #syn #prezentacia