Ľudia žijú v chaotickom svete, ktorý im denne ponúka tisícky podnetov. Navyše kladie na piedestál racionálne riešenie problémov, takže dlhodobé preťaženie mysle nie je nič výnimočné.
Prílišné premýšľanie však môže škodiť, pretože často vedie do začarovaného kruhu analyzovania a neustáleho zvažovania rôznych možností, čo vonkoncom nerieši problém.
„Ľudia sa úporne pokúšajú vyriešiť problém, pričom si neuvedomujú, že skutočným problémom je to, že nesprávne vyhodnotili, čo ním je,“ hovorí americký psychológ Nick Trenton. Prílišné premýšľanie podľa neho podporujú faktory ako nedôvera v seba samého, vzťahy s niektorými ľuďmi, zhoršené zdravie alebo každodenné nezdravé návyky.
Prílišné premýšľanie je podľa neho dôsledkom negatívnych vzorcov myslenia. V knihe Vypni svoju myseľ N. Trenton okrem iného vychádza z predpokladu, že prílišné premýšľanie súvisí s úzkosťou, pod ktorú sa z jednej štvrtiny podpisujú genetické faktory a z troch štvrtín faktory vonkajšieho prostredia, ako napríklad rodina, skúsenosti, zážitky a životný štýl.
Ako autor pripomína, genetickú výbavu človek zmeniť nemôže, ale všetko ostatné áno. Aj v súvislosti s genetikou však hovorí, že gény zodpovedné za určité predispozície sa počas života iba môžu, ale nemusia aktivovať.
Pozitívne Myslenie Ako Kľúč k Zmene
Pozitívne myslenie je často prezentované ako kľúč k osobnému šťastiu a úspechu. Avšak, nie je to len o nekritickom optimizme alebo ignorovaní problémov. Skutočná sila pozitívneho myslenia spočíva v schopnosti zmeniť spôsob, akým vnímame a reagujeme na situácie, čo následne môže výrazne ovplyvniť našu celkovú kvalitu života.
Začať môžeme tým, že si uvedomíme, ako naše myšlienky ovplyvňujú naše emócie a správanie. Negatívne myšlienkové vzorce môžu viesť k pocitom úzkosti a bezmocnosti, zatiaľ čo pozitívne myslenie môže poskytnúť pocit kontroly a sebadôvery.
Jednou z techník, ktorá sa ukázala byť účinná, je tzv. kognitívna restrukturalizácia. Táto metóda zahŕňa rozpoznanie a výmenu iracionálnych alebo deštruktívnych myšlienok za realistické a konštruktívne alternatívy.
Napríklad, namiesto toho, aby sme si mysleli, že zlyhanie je katastrofa, môžeme ho vnímať ako príležitosť na učenie a rast.
Ďalším krokom je kultivácia vďačnosti. Vďačnosť nás núti sústrediť sa na pozitívne aspekty nášho života, čím automaticky znižuje negatívne myšlienky a pocity.
Pravidelné praktizovanie vďačnosti, napríklad vedením denníka vďačnosti, kde si zapisujeme veci, za ktoré sme každý deň vďační, môže výrazne zlepšiť našu mentálnu pohodu.
Pozitívne afirmácie sú tiež významným nástrojom v arzenáli techník pozitívneho myslenia. Opakovanie pozitívnych a povzbudzujúcich slov alebo fráz môže posilniť našu sebadôveru a pomôcť nám prekonávať interné bariéry, ktoré nás brzdia v dosahovaní našich cieľov.
Nemenej dôležité je obklopiť sa pozitívnymi ľuďmi. Emócie sú nákazlivé, a preto je prítomnosť ľudí, ktorí majú pozitívny vplyv na naše myšlienky a správanie, kľúčová.
Títo jedinci nám môžu poskytnúť podporu, povzbudenie a inšpiráciu, ktoré sú neoceniteľné pri prekonávaní životných výziev.
Na záver, pozitívne myslenie nie je len o tom, že sa snažíme byť šťastní za každých okolností. Skôr ide o to, že si osvojíme nástroje a techniky, ktoré nám umožnia efektívne čeliť výzvam, zlepšiť naše medziľudské vzťahy a v konečnom dôsledku viesť plnší a zmysluplnejší život.
Praktizovaním týchto techník môžeme postupne transformovať naše vnímanie sveta a otvoriť dvere k novým možnostiam a skúsenostiam.
Príbehy Úspechu: Ako Pozitívne Myslenie Ovplyvnilo Osobné a Profesionálne Životy
Pozitívne myslenie je často prezentované ako kľúč k osobnému a profesionálnemu úspechu. Nie je to však len o naivnom optimizme alebo ignorovaní problémov. Skutočná sila pozitívneho myslenia spočíva v schopnosti vidieť možnosti tam, kde iní vidia prekážky, a v odhodlaní čeliť výzvam s presvedčením, že riešenia sú dosiahnuteľné.
Tento prístup môže mať hlboký vplyv na životy jednotlivcov, ako ukazujú mnohé príbehy úspechu.
Jedným z príkladov je príbeh podnikateľa, ktorý stál na pokraji bankrotu, ale namiesto toho, aby sa vzdal, použil pozitívne myslenie na prehodnotenie svojej situácie.
Namiesto zamerania sa na svoje finančné straty sa sústredil na to, čo môže zlepšiť a ako môže inovovať svoje produkty a služby. Tento zmenený pohľad mu umožnil identifikovať nové trhové príležitosti a nakoniec nie len zachránil svoju firmu, ale aj rozšíril jej pôsobnosť na nové trhy.
Podobne, v osobnom živote môže pozitívne myslenie viesť k lepšiemu zdraviu a šťastnejšiemu životu. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí majú pozitívny prístup k životu, často zažívajú nižšiu úroveň stresu, čo má priaznivý vplyv na ich fyzické zdravie.
Navyše, pozitívne myslenie môže posilniť vzťahy s ostatnými, pretože optimizmus je nákazlivý a ľudia sú prirodzene priťahovaní k tým, ktorí vyžarujú pozitívnu energiu.
V profesionálnom kontexte, pozitívne myslenie môže viesť k lepšej spolupráci a tímovej práci. Zamestnanci, ktorí veria, že môžu prekonávať výzvy a dosahovať ciele, sú často viac motivovaní a angažovaní v práci.
Tento prístup môže viesť k inovatívnym riešeniam problémov a zlepšeniu pracovnej atmosféry, čo má priamy vplyv na produktivitu a úspešnosť firmy.
Napriek týmto príkladom je dôležité pripomenúť, že pozitívne myslenie by nemalo byť chápané ako univerzálny liek na všetky problémy. Je to skôr nástroj, ktorý môže pomôcť jednotlivcom a organizáciám lepšie čeliť výzvam a využívať príležitosti.
Kritické myslenie a realistický pohľad na situáciu sú rovnako dôležité, aby sa zabezpečilo, že pozitívne myslenie nevedie k ignorovaniu potenciálnych problémov alebo rizík.
Vedecký Pohľad na Pozitívne Myslenie: Ako Môže Zmeniť Váš Mozog a Zlepšiť Vaše Zdravie
Pozitívne myslenie je často prezentované ako kľúč k osobnému šťastiu a úspechu. Avšak, jeho vplyv presahuje len subjektívne pocity spokojnosti. Vedecké štúdie ukazujú, že pozitívne myslenie môže mať hmatateľné a pozitívne účinky na naše zdravie a celkovú funkciu mozgu.
Tento článok sa zameriava na to, ako pozitívne myslenie ovplyvňuje mozog a zlepšuje zdravie, čím poskytuje hlbší vhľad do jeho potenciálu transformovať naše životy.
Začnime pohľadom na neuroplasticitu, schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať v reakcii na skúsenosti. Keď praktizujeme pozitívne myslenie, stimulujeme určité oblasti mozgu, ako je prefrontálny kortex, ktorý je zodpovedný za vyššie kognitívne funkcie, ako sú rozhodovanie a plánovanie.
Pravidelná aktivácia týchto oblastí môže viesť k posilneniu neurálnych spojení, čo zlepšuje našu schopnosť riešiť problémy a robiť komplexné rozhodnutia.
Ďalej, pozitívne myslenie môže ovplyvniť aj našu emočnú pohodu. Výskumy naznačujú, že optimistický postoj môže znížiť úroveň stresu a zlepšiť našu schopnosť zvládať náročné situácie.
Toto je čiastočne spôsobené tým, že pozitívne myslenie podporuje vylučovanie neurotransmiterov, ako sú endorfíny a serotonin, ktoré prirodzene zvyšujú našu náladu a pôsobia proti účinkom stresu.
Navyše, existujú dôkazy, že pozitívne myslenie môže mať priaznivý vplyv na naše fyzické zdravie. Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí majú pozitívny prístup k životu, často zažívajú nižšiu incidenciu niektorých chronických ochorení, ako sú srdcové choroby a diabetes.
Tento efekt môže byť sprostredkovaný cez biologické mechanizmy, ako je nižšia hladina zápalu a lepšia imunitná funkcia.
Pozitívne myslenie tiež zohráva kľúčovú úlohu v našej sociálnej interakcii a osobnom rozvoji. Keď sa pozeráme na svet optimisticky, sme skôr ochotní angažovať sa v sociálnych aktivitách a budovať zmysluplné vzťahy s ostatnými.
Tieto interakcie nie len že zlepšujú našu emocionálnu pohodu, ale tiež nás môžu motivovať k dosiahnutiu osobných a profesionálnych cieľov.
Na záver, pozitívne myslenie nie je len o nejakom naivnom ignorovaní problémov alebo negatívnych aspektov života. Skôr ide o zameranie sa na pozitíva a hľadanie konštruktívnych riešení v náročných situáciách.
Tento prístup môže viesť k výrazným zlepšeniam v mentálnom a fyzickom zdraví, ako aj v osobnom a profesionálnom rozvoji.
Techniky na Preprogramovanie Myslenia
„Aj mozog potrebuje pravidelné fitko. Musí sa trénovať ako sval pomocou techník, ktoré posilňujú vytváranie nových neurónových spojení a ktoré dokážu zmeniť naše správanie a konanie,“ hovorí skúsená lektorka Jaroslava Vaculčiaková a v zásobe má overené rady, ako si môžete preprogramovať myslenie.
Revolúciu si človek môže svojím životným postojom alebo nastavením urobiť v živote, v šatníku, v kariére, ale dá sa čosi také dosiahnuť v mozgu, teda zmenou myslenia? Revolúcia prichádza vtedy, keď niečo dlhodobo nefunguje, keď nie sme spokojní, cítime potrebu zmeny. Tento stav dlho trpíme, no jedného dňa pohár pretečie a povieme si DOSŤ! A zrazu príde búrka.
Urobiť revolúciu v šatníku, vo vzťahu, v kariére, v spoločnosti chce odvahu, ale urobiť ju v hlave je ešte zložitejšie. Náš mozog totiž nemá rád zmeny a bráni sa im. Roky si v ňom pestujeme názory, presvedčenia, postoje, ktoré vychádzajú z nášho poznania, z detstva, zo školy, z toho, čo nám vštepovali rodičia, učitelia v škole, niektoré podvedomé vzorce správania dokonca dedíme po našich predkov.
Zmeniť postoj a vnútorné nastavenie si vyžaduje naozaj revolúciu v mozgu a nie je to vôbec jednoduché. Postoje sú totiž vryté hlboko v našom podvedomí.
Zmeniť a „vykoreniť“ ich si vyžaduje množstvo času, energie, úsilia, vedomostí a práce na sebe. No dá sa to. Vidím to na sebe aj na stovkách mojich klientov, ktorým zmena postoja jednoducho zmenila život.
Reziliencia a NLP
Ako lektorka a koučka pracujete s rezilienciou aj s NLP, čiže neurolingvistickým programovaním, čo je istým spôsobom revolúcia v mozgu. Môžem sa to naučiť doma, len ako samouk? Reziliencia aj NLP ponúkajú účinné techniky na preprogramovanie mozgu.
NLP využívam viac pri individuálnej práci s klientmi, pretože NLP techniky dokážu meniť podvedomé programy klienta, hlbšie zakorenené traumy, vzorce či dokonca fóbie. Raz ku mne riaditeľ firmy poslal na koučing zamestnankyňu, ktorá bola niekedy veľmi šikovná a efektívna, no od istého času začala byť vystresovaná, nepríjemná, robila chyby, nevedela sa sústrediť a zadeliť si čas.
Pri koučovaní som zistila, že problém je hlbšie. Pred časom potratila, nevedela sa s tým vyrovnať, a to sa prejavilo na jej výkonnosti. Pomohla som jej zmeniť postoj, prijať, čo sa stalo a o týždeň mi riaditeľ volal, že sa úplne zmenila a opäť je usmiata aj efektívna. Takéto zložitejšie techniky však ako samouk zvládne málokto.
Existujú však aj techniky, ktoré človeka naučia premýšľať inak, pozitívnejšie. Jedným z princípov reziliencie je, že nie je dôležité, čo sa deje, ale ako na to reagujeme. Často nevieme zmeniť vonkajšie okolnosti, ale vnútorný postoj áno.
Obvykle nás totiž netrápi situácia samotná, ale nálepka, akú sme jej dali. Keď túto nálepku v mozgu zmeníme, budeme sa cítiť lepšie, ľahšie zvládať stres aj náročnejšie životné situácie, hoci sa daná situácia nezmení.
Mala som krásnu mladú klientku, ktorá trpela nízkym sebavedomím. Keď sa za ňou muži obzerali, pretože sa im páčila, ona si to interpretovala tak, že niečo nie je poriadku, nevyzerá dobre, má škaredé šaty. Tie nepríjemné pocity nemala preto, že na ňu niekto pozeral, ale pre jej „vyfabulované“ domnienky a podvedomé vzorce.
Sme to, čomu veríme. Výborná technika na zvýšenie sebavedomia je pomenovať 20 vecí, ktoré sa mi na sebe páčia. A práve o tom to je. Že na to zameriame svoj mozog, ktorý sa tým začne vedome a cielene zaoberať.
Život nie je vždy prechádzka ružovou záhradou, občas prináša náročné situácie. Môžeme stratiť prácu, ochorieť, zistiť, že nás podvádza partner, čeliť existenčným problémom, rozvádzať sa či stratiť niekoho blízkeho. To, ako to zvládneme, či nás to úplne položí alebo sa dokážeme postaviť na nohy a reštartovať, závisí od našej reziliencie. Preto na nej potrebujeme pracovať priebežne, aby nás podržala v ťažších časoch.
Podľa výskumov sú ľudia z vysokou rezilienciou úspešnejší, šťastnejší, zdravší a dokonca žijú dlhšie ako tí menej rezilientní. Reziliencia pomáha nielen jednoduchšie a efektívnejšie zvládať stres, krízy a problémy, ale celkovo si viac užívať život, tešiť sa z maličkostí a zachovať si vnútornú rovnováhu aj za nepriaznivých vonkajších okolností.
Zlepšuje celkovú kvalitu nášho súkromného aj pracovného života, naše vzťahy, fyzické aj duševné zdravie. Doslova učí umeniu žiť, pretože sme to v 21. Rezilienciu budujeme v štyroch oblastiach. Prvou je mentálna reziliencia (alebo odolnosť), pretože všetko začína v hlave, ale potrebujeme popracovať aj na tej emočnej, duševnej a fyzickej reziliencii. Sú to štyri piliere šťastného života, ktoré sa prepájajú.
Tak si predstavme, že aj ja chcem na svojom sebarozvoji pracovať, zbaviť sa zastaralých vzorcov myslenia a sama by som si rada preprogramovala svoj mozog. Začala by som tým, že si začnem viac uvedomovať svoje myšlienky a to, na čo zameriavam pozornosť. Denne nám prebehne hlavou okolo 60 až 80 000 myšlienok. Ich kvalita ovplyvňuje kvalitu nášho života. Keď celý deň zameriavame pozornosť na negatívne správy, sledujeme negatívne relácie, stretávame negatívnych ľudí, všetko kritizujeme, sťažujeme sa na počasie či kolegov, pravdepodobne nám budú aj v hlave víriť negatívne myšlienky. Tie budú podnecovať v hlave ďalšie obavy, strach z budúcnosti.
Je na tom kus pravdy, ale ako z tohto kolotoča myšlienok von? Keď chceme prežiť šťastný a naplnený život, mali by sme čo najviac času tráviť v prítomnosti. Užívať si každý prítomný okamih, vnímať krásu okolo seba, robiť veci, ktoré nás bavia, sústrediť sa vedome na to, čo práve robíme. Nie tak, že pri tom hlava neustále „šrotuje“.
Vnímať život všetkými zmyslami a vedome. Keď jem, tak sa sústredím na jedlo a vychutnávam si ho bez výčitiek a bez pozerania televízie alebo mobilu, keď sa prechádzam v prírode, všímam si krásu okolo seba, nemyslím na zajtrajšie povinnosti v práci a hádku s manželom. Ľudia v súčasnosti trávia extrémne veľa času v hlave alebo na mobiloch. Neustále premýšľame, namiesto toho, aby sme žili a vnímali svet okolo seba.
Odpájame sa tým sami od seba a aj to je jednou z príčin neustále sa zhoršujúceho psychického zdravia ľudí. Mozog a premýšľanie nie sú vždy užitočné. Skúste každý deň aspoň pár minút sedieť, na chvíľu vypnúť myšlienky a plne sa sústrediť na seba a svoj dych.
Preprogramovať mozog je tak trochu beh na dlhé trate. Keď niečo programujeme 40 rokov, nemôžme očakávať, že to zmeníme za týždeň. Chce to čas a trpezlivosť. Na školeniach vysvetľujem princípy a filozofiu reziliencie a to, ako zmeniť postoj. Tiež učím jednoduché techniky, ktoré keď používame, zmena sa určite dostaví. Niekedy ma ľudia počúvajú a odrazu im niečo „doklapne“, zažijú ten aha moment.
Náš mozog je plastický a počas celého života sa dokáže meniť. Väčšinou ale zmena myslenia trvá dlhšie a vyžaduje si pravidelný tréning, ako keď trénujeme fyzické svaly. Ideálny stav je, keď dokážeme zmeniť vnútorný postoj na podvedomej úrovni a zároveň každý venujeme aspoň pár minút technikám, ktoré si vyberieme.
Týmito opakovanými technikami vytvárame a posilňujeme v mozgu vytváranie nových neurónových spojení, ktoré následne menia naše správanie a konanie. Keď chceme posilniť pozitívne nastavenie mysle, odporúčam si každý deň povedať 3 pozitívne veci.
Keď sa ráno ocitnete v zápche, váš postoj môže byť, že sa rozčuľujete, nadávate a stresujete, že prídete neskoro do práce. Negatívne emócie škodia vám aj ľuďom okolo. Rezilientný prístup je, že prijmete, že ste v zápche, lebo to aj tak v danej chvíli nezmeníte. Zostanete vyrovnaná, zhlboka sa niekoľkokrát nadýchnete a sústredíte sa na svoj dych.
Poviete si, že každá zápcha sa raz pohne. Môžete zavolať do práce, ospravedlniť sa a využiť čas napríklad na počúvanie zaujímavého podcastu, audioknihy alebo si vybaviť telefonát. Ako jednu z techník na posilnenie reziliencie odporúčate aj kultiváciu optimizmu, funguje aj u pesimisticky naladených ľudí? Prvotnou funkciou mozgu nie je robiť nás šťastnými, ale chrániť pred nebezpečenstvom. Preto sa prirodzene zameriava viac na negatíva ako na pozitíva, no dá sa trénovať ako sval.
Kto chce mať tehličky na bruchu, nestačí mu cvičiť raz mesačne, aj mozog potrebuje pravidelné fitko. Skvelá a jednoduchá technika - povedzte si každý večer pred zaspávaním tri pozitívne veci, ktoré ste zažili. Že ste sa stretli na káve s priateľkou, kolega vám pochválil šaty, dieťa dostalo dobrú známku v škole. Ale funguje. Viem to potvrdiť na vlastnom príklade.
Niekedy som aj ja bola vystresovaná a negatívne zameraná. Mozog mi neprestajne produkoval obavy, strachy o deti, nechcela som im dovoliť ísť samým ani do školy alebo na ulicu, veď čo keby sa im niečo stalo? Keď mi dieťa nezdvihlo telefón, hneď som si predstavila ako leží niekde v nemocnici rozbité. Nič z toho sa, našťastie, nikdy nestalo no ja som sa zbytočne stresovala a prežívala negatívne pocity, akoby sa to reálne dialo.
A raz som si povedala, že takto už žiť nechcem. Vďaka technikám reziliencie som začala viac kontrolovať svoje myšlienky a zmenila som postoj a uvedomila si jeden zo základných princípov reziliencie, že všetko je tak, ako má byť. Keď sa má niečo stať, tak sa stane a budeme to riešiť potom. Mozog má obrovskú silu, preto by sme si mali uvedomovať a kontrolovať, na čo myslíme a čomu dávame svoju pozornosť.
Keď máme v hlave chaos, neporiadok, negatívne myšlienky, vzorce, traumy, strachy, ako môžeme byť šťastní, spokojní a vyrovnaní? V prvom rade sa potrebujeme upokojiť a prijať situáciu, v ktorej sme sa ocitli. Prijať neznamená milovať danú situáciu, no uvedomiť si, že nič v živote sa nedeje náhodne a každá situácia a každý človek, ktorý nám prišiel do života, nás má niečo naučiť. Až keď to pochopíme, môžeme sa rozhodnúť podľa techniky reziliencie Zmeň, odíď alebo prijmi.
Najhoršie pre psychické zdravie je zostávať v situácii, v ktorej trpíme, cítime bezmocnosť a nič s tým nerobíme. Buď teda zmeníme prácu alebo partnera alebo zmeníme vnútorný postoj a uvedomíme si aj pozitívne aspekty danej situácie a ochotu zmeniť sa a pracovať na sebe.
Často sa totiž stane, že keď sa zmeníme my, zmení sa k lepšiemu aj partner alebo dostaneme povýšenie v práci. Umením je počúvať svoje srdce a intuíciu, nielen mozog a urobiť správne rozhodnutie. Keď príliš rýchlo meníme partnerov alebo prácu, utekáme od problémov a nepochopíme, čo nás majú naučiť, život nám môže priniesť nových partnerov alebo prácu, ktorí budú ešte horší ako tí predtým.
Tvrdíte, že rezilientní ľudia dokážu prinútiť svoj mozog premýšľať spôsobom, ktorý im pomáha byť pokojnejší, vyrovnanejší, lepšie zvládať stres a problémy. Jednou z jednoduchých a účinných techník je technika vďačnosti. Každé ráno, keď sa zobudíte, povedzte si 3 veci, za ktoré ste vďační. Vďačnosť je jedna z najpozitívnejších a nepodmienených emócií. Je toľko vecí, za ktoré môžeme byť vďační a vôbec si ich neuvedomujeme. Často sa spamätáme, až keď ich stratíme.
Techniky na zvládanie ruminácie
Myšlienkové návraty do minulosti sú zriedka o svetlých spomienkach a vtipných udalostiach. Oveľa častejšie sa s nimi dostávame do začarovaného kruhu negatívnych emócií. Minulosť nedokážeme zmeniť, no predsa sa k nej vraciame viac, než je dobré.
Negatívne zážitky z minulosti nám bránia vidieť krásu prítomnosti a vytvárať si život, po akom túžime. Dokonca môžu viesť k stavom úzkosti a depresie. Preto je načase zamyslieť sa nad týmto návykom. Negatívne skúsenosti tu totiž nie sú na to, aby nás zrazili na kolená. Sú to lekcie, ktoré nás učia byť silnejšími.
Čo je ruminácia?
Stav, keď sa opakovane v mysli vraciame k negatívnym zážitkom, ktoré sú často z minulosti, analyzujeme ich a hodnotíme, viníme ich zo svojich súčasných ťažkostí, neúspechov a problémov vo všetkých oblastiach života, nazývame ruminácia. Opakované obrázky negatívnych udalostí, obviňovanie sa, smútok a hnev pre veci, ktoré sa nám stali, najčastejšie prichádzajú, keď prechádzame emocionálne náročným obdobím, v noci, alebo cítime únavu a veľký tlak povinností.
Z výskumu vyplynulo, že hĺbavé premýšľanie o negatívnych udalostiach z minulosti je najväčším spúšťačom duševných ochorení ako je depresia a úzkostné poruchy.
Prečo “ruminujeme”?
Podľahnúť negatívnym myšlienkam je ľahké. Pre človeka je prirodzené zapamätať si negatívnu správu a premýšľať nad ňou. Žiaľ, negatívna informácia sa v mysli ukotví väčšinou pevnejšie, ako pozitívna. Spúšťačom vodopádu ťaživých myšlienok bývajú aj zlé skúsenosti v prítomnosti. Napríklad hádka, nevydarený deň v práci, kritika od ostatných a podobne.
Ľudia majú tendenciu vracať sa k starým udalostiam a porovnávať ich so súčasnosťou. Neustále sa kritizujeme za chyby z minulosti, pretože nechceme, aby sa zopakovali. Pretože potrebujeme nájsť dôvod, prečo sa v súčasnosti cítime tak zle. Ak v týchto myšlienkach ostávaš, je to akoby boli stále živé. Ak sa cítiš zle kvôli včerajšku, ovplyvňuje to, ako žiješ dnes, ako sa správaš voči sebe aj voči ostatným. Negatívne spomienky vám však už vôbec neslúžia.
Ruminácia a nedostatok spánku
Najviac negatívnych myšlienok sa v mysli vynára v čase pokoja. Možno aj vy trpíte nedostatkom spánku, pretože namiesto toho, aby ste si konečne oddýchli, si dookola prehrávate a analyzujete udalosti z predchádzajúcich dní. Ruminácia je častou príčinou nedostatku spánku. Myšlienky v noci často spôsobujú ešte väčšie utrpenie, než počas dňa.
Nedostatok spánku spôsobuje nervozitu, úzkosť, stres, neschopnosť sústrediť sa a opakovanú rumináciu. Je to ako začarovaný kruh.
Spánok je pre duševné zdravie a normálne fungovanie počas dňa mimoriadne dôležitý. Nočné návraty do minulosti sú pre teba obzvlášť nebezpečné. Preto je načase prevziať kontrolu do vlastných rúk.
Ako si poradiť s rumináciou
Život prináša aj negatívne skúsenosti. Nie je možné ich úplne eliminovať. Ak sa však s nimi naučíte pracovať a využiť ich vo svoj prospech, bude to tvojeosobné víťazstvo. Ako na to?
- Vedomý prístup Mindfulness: Pomáha uvedomovať si vlastné emócie a pracovať s nimi. Ide o schopnosť naplno sa ukotviť v prítomnom momente. Učí nás súcitu k sebe samému, láskavému prístupu k sebe aj ostatným, pracovať s negatívnymi myšlienka a pocitmi, vedome vnímať na akúkoľvek situáciu. Tiež pomáha redukovať stres, vyčerpanosť a depresívne stavy.
- Meditácia: Upokojí telo aj myseľ a pomôže vám plne sa sústrediť na prítomný moment.
- Dychové cvičenia: Sústreď sa na dych. Ak príde myšlienka, vnímaj ju len ako pozorovateľ. Nechaj ju voľne odplávať.
- Spánková hygiena: Aspoň hodinu pred spaním odlož smartfón. Vypni televízor. Prestaň pracovať (a myslieť na prácu). Zamestnaj myseľ činnosťou, pri ktorej si oddýchneš, napríklad čítaním knihy. Medituj, vykonaj dychové cvičenie, alebo ľahký strečing.
- Odosobni sa: Uvedomiť si, že negatívne myšlienky nedefinujú osobnosť, ktorou si. Nie sú to tvoje charakterové črty. Nemusia ťa ovládať. Stačí ich pozorovať, a bez toho, aby si ich hlbšie analyzoval, nechať odplávať a venovať sa zas niečomu užitočnému. A ak ti to nejde osamote, popros o pomoc inú osobu.