Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí. Zároveň je najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach.
Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Stavba vrcholnej gotiky mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v Poľsku a Sedmohradsku (Sibiu, Brašov a Kluž).
Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.
Pohľad na Dóm svätej Alžbety na Hlavnej ulici v Košiciach
História výstavby
Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Z histórie vieme, že výstavba kostola mala štyri etapy. Kostol mal tiež svojho predchodcu na tom istom mieste alebo že vo vnútri sa nachádza kovový oltár.
Predchodca Dómu
Vznik predchodcu tohto kostola je datovaný pravdepodobne do obdobia okolo polovice 11. storočia. Jednoloďový kostol postavený v románskom slohu zasvätený svätému Michalovi slúžil ako farský kostol s najstaršou písomnou zmienkou o meste z roku 1320. Keď sa patrónkou mesta stala svätá Alžbeta, nastala zmena patronícia na svätú Alžbetu. Základy tohto kostola boli nájdené počas veľkej rekonštrukcie Dómu v období rokov 1882 až 1884. Okolo roku 1378 tento predchodca vyhorel.
Výstavba Dómu sv. Alžbety
Výstavba nového gotického kostola mala štyri etapy:
- Prvá časť nastala po požiari prvého kostola - začala v rokoch cca 1380 s prvou písomnou zmienkou z roku 1402. Táto fáza bola ukončená v roku 1420, kedy mal kostol podobu päťloďovej baziliky. V tejto fáze sú dôležité mená - majster Mikuláš (existuje o ňom zmienka z roku 1411) a architekt Peter z Budína (rok 1420, Žigmundov dvorný architekt).
- Druhá etapa výstavby pokračovala v období rokov 1420 až 1440, počas ktorej vznikala sochárska výzdoba hlavnej a priečnej lode.
- Tretia časť stavby kostola pokračovala v rokoch 1440 až 1462.
- Od roku 1462 pokračovala štvrtá etapa výstavby kostola, ktorú úspešne ukončili v roku 1490. Počas ukončenia výstavby v rokoch 1491 až 1508 bol kostol poškodený počas bojov o trón v Uhorsku. Obnovu a rekonštrukciu chrámu dostal na zodpovednosť Nikolaus Krompolz z Nisy.
Ďalšie rekonštrukcie kostola
Postupne bol Dóm rekonštruovaný. Medzi týmito rekonštrukciami boli Fábryho rekonštrukcia (1858 - 1863), Veľká rekonštrukcia (1877 - 1896) a Rekonštrukcia v období rokov 1978 až 2014. Tesne pred treťou rekonštrukciou bol v roku 1970 areál Dómu určený za národnú kultúrnu pamiatku.
Architektonické zvláštnosti
Košická gotická katedrála má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane. Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe.
Medzi isté zaujímavosti v kostole patria Kráľovské schody a Rákociho krypta.
Kráľovské schody
Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža. Toto dvojité točité gotické schodisko je jedno z piatich v Európe (Košice, Graz, Šegešvár, Kluž, Praha).
Na stene pod emporou sa nachádza významná epigrafická pamiatka z doby pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa vo funkcii košického kapitána. Text z roku 1441 proklamuje vernosť Košičanov kráľovi Ladislavovi Pohrobkovi:
„V roku Pána 1440, v deň stolice blahoslaveného apoštola Petra, za ranej zory, na hrade Komárno, sa z najslávnejšieho kráľovského rodu, to jest od pána Albrechta, kráľa rímskeho, uhorského, českého, dalmátskeho a chorvátskeho a od pani Alžbety, vdovy, kráľovnej tých istých kráľovstiev, dcéry kedysi nepremožiteľného panovníka a pána, rímskeho cisára Žigmunda, narodil najslávnejší panovník, pán Ladislav, pravý kráľ a dedič trónu týchto kráľovstiev a vojvodstiev, ktoré má vlastniť dedičným právom. V tom istom roku bol tiež na sviatok Turíc so všetkou pompéznosťou a nádherou zákonite korunovaný svätou korunou uhorského kráľovstva v Székesfehervári.“
Kráľovské schody v Dóme sv. Alžbety
Rákociho krypta
Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. V prostrednom najvyššom sú spoločne pochovaní knieža, jeho matka Helena Zrínska a jeho starší syn Jozef. Južne od neho je sarkofág s telesnými pozostatkami generála grófa Antona Esterháziho, severne sarkofág Rákociho druha Mikuláša Šibrika.
V krypte sú uložené štyri kamenné sarkofágy. Pochovaných je tu sedem ľudí.
Rákociho krypta v Dóme sv. Alžbety
Oltáre v kostole
V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov:
- Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska)
- Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516)
- Oltár svätého Antona Paduánskeho
- Oltár Mettercie (z konca 19. storočia)
- Oltár svätej Anny
- Oltár Troch kráľov
- Oltár svätého Jozefa
- Oltár svätého Štefana kráľa
- Oltár Troch košických mučeníkov
- Oltár svätého kríža (ako najmladší zhotovený v roku 1931, autor je Vojtech Buchner; oltár venovaný pamiatke obetí prvej svetovej vojny je vyrobený z kovu)
Život je Boží dar - Hymnus k sv. Šarbelovi (Dóm sv. Alžbety)
Rozmery a rozloha chrámu
V rámci rozmerov má kostol pozdĺžne 60,5 metra a priečne 39,5 metra. Istou zaujímavosťou je Severná veža, ktorá je takmer rovnako vysoká, ako je kostol dlhý - meria 58,5 metra. Pri bližšom pohľade si môžeme všimnúť, že hlavná loď má na dĺžku 24 metrov, pričom bočné lode majú len 12 metrov. Oproti tomu rozloha parcely ako takej má 1796 metrov štvorcových, zastavaná plocha má 1200 metrov štvorcových. Chrám má kapacitu niečo vyše 5000 ľudí.
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame rozmery a rozlohu v tabuľke:
| Parameter | Rozmer |
|---|---|
| Dĺžka kostola | 60,5 m |
| Šírka kostola | 39,5 m |
| Výška Severnej veže | 58,5 m |
| Dĺžka hlavnej lode | 24 m |
| Dĺžka bočnej lode | 12 m |
| Rozloha parcely | 1796 m² |
| Zastavaná plocha | 1200 m² |
| Kapacita | 5000 ľudí |