História Kostola v Oravskej Jasenici

Oravská Jasenica je obec s bohatou históriou, ktorá sa odráža v jej kultúrnom dedičstve a cirkevnom živote. Tento článok sa zameriava na históriu farnosti Oravská Jasenica, jej vývoj a významné udalosti, ktoré formovali túto komunitu.

Najstaršie dejiny a územné členenie

Územie Jasenice sa uvádza v rokoch 1246 - 1250 spolu s Bytčou ako majetok bána Fila, ktorý ho dostal od kráľa Bela IV. za zásluhy v boji s Tatármi. V súpise majetku nitrianskeho biskupstva z roku 1269 na severozápadnom Slovensku (za čias biskupa Vincenta II.) sa spolu s Bytčou a Urbanovom (dnes miestna časť obce Maršová - Rašov) uvádza aj latinský názov „possessionis Jezencha“ (vlastník Jasenice). Išlo pravdepodobne o územie Veľkej Jasenice.

V tomto období Jasenica krátky čas patrila aj Matúšovi Čákovi, keď obsadil cirkevné majetky na Považí. Do majetku nitrianskeho biskupstva však Jasenica patrila až do roku 1394, keď nitriansky biskup Michal II. s podporou nitrianskej kapituly predal Mikulášovi Suňogovi (Szúnyogh, Zvnyvgdictus) z Abova a jeho synom právo richtárstva v dedine Jasenica (villicatum possessionis nostre Yezenche vocate) za 50 mariek. Mikuláš bol ešte v roku 1930 podžupanom Abovskej stolice. Jeho potomkovia sa do trenčianskej oblasti vysťahovali a začali si písať prídomok z Jasenice.

Podľa histórie obcí Papradna a Brvnišťa chotár Veľkej Jasenice siahal až do týchto končín. Keď v 14. storočí začala do severnej časti Papradňanskej doliny prúdiť valašská kolonizácia, určovaná feudálnym panstvom Bytča, z pôvodného chotára Veľkej Jasenice sa neskôr v 15. storočí vyčlenil ucelený Papradňanský chotár. Potomkovia tejto kolonizácie v 16. storočí založili tiež v pôvodnom chotári Veľkej Jasenice obec Brvnište.

Pôvodný majetok nitrianskeho biskupstva sa zakrátko rozčlenil na dve obce: Malú Jasenicu a Veľkú Jasenicu. Stalo sa tak pravdepodobne v polovici 16. storočia, keď sa majiteľmi panstva v Bytči stali Thurzovci, ktorí preberali bývalý majetok Nitrianskeho biskupstva. Malá Jasenica prešla pod majetok panstva Bytča (uvádza sa v jeho urbári v roku 1592,1673 a 1721) a Veľká Jasenica pod šľachtický rod Suňogovcov. Od roku 1536 patrila časť Jasenice aj bratom Jánovi a Rafaeolovi Podmanickým (lúpežní rytieri, potomkovia uhorského šľachtického rodu na Považí), ktorý ju dostali darom od Jána Zápolského.

Malá Jasenica

Malá Jasenica so Stupným a Podvažím patrila do panstva kniežaťa Esterházyho. V Jasenici býval len jeho správca v Majeri. V tom čase sa všetci obyvatelia zaoberali roľníctvo a chovom dobytka. Obyvatelia ako poddaní museli každý deň robiť na pánskom. Kto mal poťah, aj s poťahom. Poddaní museli všetky pánske role poorať, zasiať, zožať zbožie, vymlátiť, pokosiť lúky a spratať seno. Za túto prácu dostali od panstva bývanie a taký podiel rolí, aby sa mohli uživiť (mohli užívať osminu alebo dve osminy, ktoré potom od panstva dostávali ako svoje vlastníctvo.). V závislosti od toho, koľko dal gazda panstvu baranov, toľko dostal dielov na papradňanských horách, ktoré v tom čase patrili do jasenického chotára.

V Malej Jasenici bola zriadená továreň pivo - pivovar. Veľká časť chotára tejto obce bola vysadená chmelom, z čoho pochádza aj názov miestnej lokality - Chmelové. Pivovar však veľmi neprekvital, neudržal sa hlavne kvôli zlej úrode chmelu, a tak sa z neho stala továreň na dorábanie liehu - pálenica a začal sa dorábať lieh. Následkom nepozornosti zamestnancov však vznikol požiar a pálenica ľahla popolom.

V 19. st. Malú Jasenicu, ako súčasť hradného panstva Bytča, odkúpil drevokupec Leopold Popper. Od Poppera ju neskôr kúpila barónka Hanka (1917) a od nej kúpil tento majetok žid Eduard Schlesinger. Nakoniec tento majetok kúpili gazdovia z Papradna a nasledovala parcelácia majetku.

Veľká Jasenica

Veľká Jasenica, od rozdelenia obcí, ostala vo vlastníctve jasenickej vetvy šľachtického rodu Suňogovcov. V roku 1626 dal Daniel Suňog postaviť kaštieľ.

Okrem výstavby kaštieľa Suňogovci vo Veľkej Jasenici, v manufaktúrnom období, založili veľkú továreň na výrobu súkna a plátna. Potrebné suroviny na výrobu, ako vlnu a konope, skupovali z celého okolia a takto vyhotovené látky vyvážali až do zahraničia. Plavili ich po Váhu na pltiach. V továrni bolo zamestnaných veľa ľudí, najviac z Moravy a z Čiech. Dôsledkom vypuknutia cholery však neskôr továreň zanikla a takmer všetci zamestnanci prišli o život. Tí, ktorí prežili, odišli späť do svojej vlasti.

Ján (János), ďalší z rodu Suňogovcov, v miestnej lokalite na kopci Dielec hľadal uhlie. Trochu ho síce našiel, pokúšal sa ho aj ťažiť, ale bez väčšieho úspechu. Namiesto zisku sa tak dostal do dlžôb a panstvo prešlo do konkurzu, čo trvalo veľmi dlho. Dlžoby sa kopili a z tohto stavu sa nebolo možné dostať. Zadĺžený majetok prešiel do rúk žida Davida Kufflera z Beckova. Ten sa však o továreň nestaral a nechal ju úplne zaniknúť. Kuffler tu okolo roku 1850 založil pálenicu.

Majetok Veľkej Jasenice získal po Kufflerovi zeman Jozef Lord. Neskôr prešiel do rúk zemana Lajosa Rozsu z Budapešti a nakoniec skončil v rukách žida Marmorsteina. Do vlastníctva miestnych gazdov prešiel majetok až v roku 1910, keď si ho rozparcelovali.

Historické územné členenie obcí

Obidve obce patrili do Trenčianskej stolice, okrem prechodného obdobia (koniec 14.st. - začiatok 15.st.), keď patrila do Bystrickej stolice (Comitatus Bisztriczniensis), ktorá nemala dlhé trvanie. Celé územie ležalo na hranici tzv. stredného a horného okresu a inklinovalo viac k hornému okresu, čo dosvedčuje aj zoznam zemianskych rodín na území stolice z roku 1748.

V roku 1890 patrila Veľká a Malá Jasenica do Važsko-bystrického okresu (Vág-beszterczej járas). Obvodný notár mal sídlo v Papradne. Od roku 1920 bol v Považskej Bystrici okrem okresného úradu pre obce aj slúžnovský úrad. Berný úrad sídlil v Bytči a obvodný lekár v Marikovej. Obce prešli do obvodu notariátu v Považskom Podhradí, kde v tom čase bola zriadená najbližšia pošta, do ktorej obvodu aj patrili. Obce patrili do obvodu četníckej stanice v Papradne.

Genéza a vývoj pomenovania obce

Od prvej písomnej zmienky o Jasenici z roku 1269, keď sa Jasenica uvádza ako súčasť majetku nitrianskeho biskupstva, sa jej názov v rôznych historických dokumentoch vyskytuje v jednotlivých časových obdobiach v rôznych obmenách.

Dve samostatné dedinky Malá Jasenica a Veľká Jasenica sa po dlhom čase, keď boli vlastnené rôznymi vlastníkmi, zjednotili v roku 1924 do jednej obce s názvom Jesenica. V roku 1946 sa pomenovanie obce úradným rozhodnutím zmenilo na Jasenica.

Obdobie po zjednotení Malej a Veľkej Jasenice do konca 2. svetovej vojny

Po zlúčení obcí v rokoch 1924-1948 bola v obci súkromná píla a mlyn. Tri roky (v rokoch 1944-1947) boli v obci dve píly.

1. svetová vojna

Po vypuknutí vojny veľa mužov z dediny muselo odísť bojovať, a tak doma ostali len starší muži. Ľudia museli počas vojny odvádzať veľa dobytka a zbožia. A tak miestne hospodárstvo upadalo.

Padlí občania Jasenice v 1. svetovej vojne:

• František Vnuk
• Ján Janáček
• Štefan Barenčík
• František Vnuk
• Pavel Janáček
• Ján Janáček
• Juraj Mihalač
• Ján Ziegler

Vyznamenaný veľkokrížom: Ján Ziegler - čatár, pilot; ranený prepravil z talianskeho frontu ranených. V nemocnici podľahol zraneniam.

Po 1. svetovej vojne, v tom čase územie dnešného Slovenska patrilo pod Rakúsko-Uhorsko, a aj v tak severne položenej dedinke od maďarských hraníc bolo cítiť nevôľu voči Rakúsko-Uhorskému zriadeniu a apatiu voči maďarským obyvateľom. A tak po prevrate v roku 1918 učiteľovi Augustínovi Iványimu, ktorý bol maďarskej národnosti, občania vytĺkli okná. Tiež sa robili rabovačky vo Veľkej Jasenici u Rózy Zieglerovej a v Malej Jasenici u žida Schlezingera.

2. svetová vojna

V pohnutých politických predvojnových časoch bola v obci v roku 1936 zriadená Civilná protiletecká obrana (CPO). Mala tieto zložky: poplašná služba, požiarna služba, policajná služba, samaritánska služba, asanačná služba. Vrchným veliteľom bol Ján Ondráček, správca školy. Konali sa zatemňovacie cvičenia príbytkov a poplašné cvičenia. Bola k dispozícii 1 cvičná plynová maska a lekárnička na prvú pomoc.

V roku 1938 sa v máji konala v republike mobilizácia, a tak aj muži z Jasenice a okolia boli povolaní. Mladí chlapci boli väčšinou na stálych vojenských cvičeniach. Tým pádom v Zbrojovke, v Považskej Bystrici, začali chýbať pracovné sily, a tak priberali do továrne mládež ako náhradnú pracovnú silu. V dedine tak ostali len starci a ženy, ktorí mali zodpovednosť za celú obec. Preto sa aj úroda zbierala len veľmi pomaly, čo mala na svedomí aj slintačka a krívačka, ktorá postihla hovädzí dobytok na celý tento rok. A tak sa poľnohospodárske a iné práce konali len na niekoľkých koňoch, ktoré boli neskôr odobrané na mobilizáciu.

Po vyhlásení Autonómie Slovenska (6.10.1938) vstúpila do činnosti Hlinkova garda, a to aj v Jasenici. Tu bola založená 17.10.1938 a za miestneho veliteľa bol menovaný správca školy v Jasenici Ján Ondráček. Miestnym predsedom Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany (HSĽS) sa stal Štefan Králik. Politické strany boli zrušené a zostala len HSĽS, do ktorej boli ostatné včlenené (v Jasenici 20.11.1938). Podľa kroniky sa jej činnosť venovala výcviku a usporiadal niekoľko tanečných zábav. V obci tiež vznikla Hlinkova mládež (HM), ktorú zorganizoval správca školy Ondráček a čestným miestnym vodcom sa stal miestny kňaz Edmund Markovič, neskôr Alexander Kriváň. Viedol ju však učiteľ Ondráček spolu s učiteľkou Máriou Ondráčkovou.

Podľa zápisu v kronike (s. 49), mnohí z dediny bojovali na severe Slovenska (Kysuce, Orava, Spiš) po boku nemeckej armády.

Slovenské národné povstanie

Vďaka zakúpeným rádiovým prijímačom sa obyvatelia Jasenice chytro dozvedeli o vyhlásení povstania, keďže počúvali vysielanie Banskej Bystrice, odkiaľ bolo povstanie vyhlásené. Podľa kronikára Alfréda Hamaru boli všetci aktívny vojaci z obce zapojení do povstania (s. 63).

Na jeseň v roku 1944 partizáni pri prehliadke autobusa z Papradna, odviedli veliteľa Hlinkovej gardy z Papradna Lališa, ktorý cestoval do Považskej Bystrice narukovať. Vzali ho do Dúbravy, kde ho popravili zastrelením. Na jar (1945) partizáni chytili veliteľa SS, ktorý utekal z Papradna. Potom ho odviedli do hôr v Papradne, kde ho vraj popravili.

Koniec vojny

Nemecké vojská postupne ustupovali a 29. 4 1945 prešli za Váh smerom na sever na našu stranu a 30. 4. 1945 vyhodili do vzduchu v Považskej Bystrici most. Ľudia v dedine sa báli, ako prebehne front a kadiaľ budú Nemci ustupovať.

30. apríla, v predvečer začiatku mája, sa v Jasenici staval máj, ako bývalo zvykom, na bokoch mosta. Pri dvíhaní druhého mája zrazu bolo počuť nemecký výkrik: „Halt!“ a strhla sa malá prestrelka. Bol pri nej zasiahnutý do pleca kapitán SNP Vojtech Šterdas, ktorý sa skrýval u svojho otca Vincenta v kaštieli. Takto zasiahnutý ušiel do Hája, kde mu poskytol prvú pomoc Alexander Knapo.

Nemci totiž ustupovali cez dedinu smerom na Moravu, a už pár hodín predtým bola podobná prestrelka medzi nimi a partizánmi v Šebešťanovej. Keď Nemci zbadali, že sa stavia máj, prestali strieľať a pokračovali smerom do Papradna. Podľa kronikára Alfréda Hamaru zostali na obchode Štefana Jeleníka od tejto streľby stopy po guľkách.

Už ráno okolo 7:30 začali do obce prichádzať prví vojaci československej brigády. O niekoľko dní prišla sovietska armáda. Jej veliteľstvo bolo ubytované na fare. Ostatní vojaci boli ubytovaní po domoch v rodinách a v stodolách. Armáda sa tu zdržala asi týždeň do Dňa oslobodenia 9. mája 1945.

Padlí občania Jasenice v 2. svetovej vojne:

• Pavol Doblej
• Ondrej Očkay
• Štefan Smataník

Zajatí občania počas 2. svetovej vojne:

• Pavol Matejka
• Jánošík - odvlečený do zajatia v Nemecku

Povojnové obdobie

Po 2. svetovej vojne, v roku 1945, sa zrušili obecné úrady a ich právomoci prešli na miestne národný výbor (MNV). Vo vedení obce Jasenica tak na nejaký čas stáli predsedovia MNV. Do roku 1949 nemal výbor nijakú kanceláriu. Od roku 1949 mal kanceláriu v budove Františka Králika, čo však nebolo vyhovujúce.

V povojnovej dedine bolo veľa drevených domov (so slamenou strechou), ktoré však postupne zanikali. Postupne sa začali stavať murované domy z pálenej hliny, ktorú si občania vypaľovali svojpomocne.

Elektrifikácia obce

Pred zavedením elektriny do obce sa svietilo petrolejovými lampami. V mlyne mali vlastné dynamo a už svietili elektrinou. Tiež v obchode u Štefana Jeleníka. Elektrifikácia obce sa chcela zaviesť už pár krát, ale niektorí ľudia tejto novinke neverili a boli proti nej.

Do dediny bola zavedená elektrina v roku 1947, keď sa konala 20. decembra o 10. hodine pri transformátore posviacka a Slávnosť rozsvietenia obce Jesenica s elektrickým prúdom, pri ktorej bola stará, začmudená petrolejová lampa symbolicky rozbitá a hodená do potoka. Potom sa konali slávnostné Bohoslužby a po nich obec u hostinského Jána Hladniša podávala obed. Hlavné vedenie sa natiahlo z Plevníka cez Váh. Celkové náklady zavedenia elektrickej energie boli 200 000 Kč a hradilo ich Povereníctvo techniky v Bratislave.

Cirkevný život v obci

V roku 1935 bol opravený hlavný kríž pred kostolom a bol renovovaný corpus. Okolo kríža sa postavila záhradka, oplotená ozdobným dreveným plotom. V dedine bolo vždy zvykom zvoniť proti búrke a ako uvádza kronikár z roku 1936: „zaujímavé, chotár ešte nikdy nebol poškodený (aspoň nie veľmi).“ V auguste 1939 farár Edmund Markovič zorganizoval opravu a obielenie kostola. Boli tiež osadené nové dvere na sakristii. Celá oprava bola v náklade 14 000 Ks. V tom istom roku sa konalo školské predstavenie, ktorého zisk venovali vtedajší učitelia Ján a Mária Ondráčkovci na pozlátenie dvoch kalichov. V roku 1940 sa do kostola kládla nová dlažba z terazsovitej hmoty. Prácu robila firma Syenit z Púchova a stála 9000 Ks.

Kostol svätého Cyrila a Metoda v Oravskej Jasenici

Kostol svätého Cyrila a Metoda v Oravskej Jasenici bol postavený v roku 1870, ale hodiny na veži doposiaľ neboli. Od tejto jari sa môže dedina pochváliť novými hodinami na kostolnej veži. Hodiny na kostol nechala samospráva nainštalovať v apríli.

Samospráve sa podarilo nápad zrealizovať aj vďaka sponzorom, investícia vo výške takmer 5000 € (150 tis. Sk) bola podľa starostu dobrou investíciou. „Doteraz sme hodiny na kostole vôbec nemali,“ povedal J. Verček.

Starosta tvrdí, že Jaseničania si na hodiny rýchlo zvykli. „Keď náhodou nefungujú, ľudia mi hneď volajú, čo sa deje, prečo hodiny nejdú.“ Teraz, aj keď hodiny na kulturáku zastanú, Jaseničania len otočia hlavu smerom k veži na kopci nad dedinou a hneď vedia presný čas.

Inštalácia hodín na kostolnú vežu bola posledným z viacerých zásahov na budove kostola, nasledovala po sérii niekoľkých opráv.

Farnosť: Oravská JasenicaKostol: Premenenia PánaOrganár: Ján Tuček ml.Rok postavenia: 40. roky 20. stor.Traktúra: pneumatickáVzdušni...

Jasenica je obec v okrese Považská Bystrica, ktorá sa radí medzi najstaršie v okrese. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1269. V Jasenici je zriadená Rímskokatolícka farnosť sv. Michala Archanjela, ktorá v sebe združuje aj dve priľahlé obce: Stupné a Podvažie. Podľa právneho usporiadania patrí táto farnosť do Žilinskej diecézy.

Kostol sv. Michala Archanjela v Jasenici je neskorobarokový, jednoloďový kostol, bol postavený v roku 1781 na mieste staršieho kostola z 13. storočia. Nachádzajú sa v ňom tri vzácne barokové oltáre. Hlavný oltár - Oltár sv. Michala Archanjela a dva bočné oltáre: Oltár Zvestovania Pána a Oltár Korunovania Panny Márie. Do súčasnosti prešiel viacerými úpravami interiéru aj exteriéru.

História a stavebný vývoj

Klasicistický kostol postavený v polovici 19. storočia. Dispozične opakuje pôdorysnú schému barokových jednoloďových kostolov so segmentovým uzáverom presbytéria. Má vstavanú vežu. Vnútorné zariadenie je z konca 19. a začiatku 20. storočia.

Pamiatková ochrana

Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste, ktorá sa zachovala. Tento kostol sa ako jediný na Slovensku môže pochváliť ocenením EUROPA NOSTRA z roku 1995 a súčasne zápisom do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO z roku 2008.

tags: #kostol #v #oravskej #jasenici