Považská Bystrica, mesto s bohatou históriou, sa môže popýšiť viacerými architektonickými skvostami. Jedným z nich je aj Kostol Navštívenia Panny Márie, ktorý prešiel dlhým a zložitým vývojom. V tomto článku sa pozrieme na jeho históriu, stavebný vývoj a súčasný stav.
Kostol Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici
Najstaršie zmienky a gotické počiatky
Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu.
V spise Cleridiocesis Nitriensis z roku 1250 sa udáva, že v obci sa nachádza fara a v rokoch 1332-1337 sa v registri vyberačov pápežských desiatkov píše, že farár z Považskej Bystrice zaplatil 17 grošov, čím sa predpokladá, že išlo o väčšiu faru, keďže sa zvyčajne platievalo 6 grošov za faru.
Najstaršie záznamy o kostole pochádzajú zo 14. storočia, kedy ho dal postaviť pán Považskobystrického hradu a panstva Ján Podmanický. Kostol bol vybudovaný v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom prezbytéria a predstavanou vežou.
Roku 1804 sa prelomila klenba v sakristii a na stene sa objavil nápis písaný gotickým písmom „…urobil požehnanie farár … roku 1409…“. Kostol bol koncom 14. storočia prestavaný. Neskôr prešiel renesančnou aj barokovou úpravou.
Bol opatrený jednou vežou a zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie (jeden zdroj uvádza aj sv. Alžbete). Vedľa kostola ležal cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1785. V tomto roku sa začalo pochovávať na novom cintoríne na dnešnej ulici Jánskej.
Pred kostolom stála kaplnka Svätého kríža, ktorú dal postaviť roku 1741 Pavol Balaša (Pál Balassa), a ktorú môžeme často vídať na starých fotografiách. Obsahovala starobylé súsošie ukrižovania, ktoré bolo neskôr presunuté pod novú vežu kostola a potom do kostola, na pozadí s maľbou mesta Jeruzalem.
Neďaleko tejto kaplnky stála socha Panny Márie pred, ktorú dala vyhotoviť roku 1903 kňažná Carolina Hohenlohe. Podstavec sochy pochádza z roku 1820. Socha je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 2006 prešla obnovou. Latinský nápis na podstavci v preklade znamená: „Z milodarov najdôstojnejšieho pána Imricha Bendeho, nitrianskeho biskupa, najvznešenejšej kňažnej Karolíny Hohenlohe a veriacich v Krista, za farára Pavla Pálfiho a čestného dekana bola postavená socha B. P. M.
Vedľa kostola stála fara, ktorá bola v 19. storočí veľmi pekne zrekonštruovaná. Samostatný odsek si zaslúži samotná veža kostola, ktorá bola niekoľkokrát prestavovaná podľa patrónov kostola.
V lodi kostola na ľavej stene boli tri náhrobníky vypuklého diela - reliéfy. Na prvom, z bieleho mramoru, bol Rafael Podmanický (Rafael Podmaniczky), ktorý zomrel 9. februára 1559. Na náhrobníkoch z červeného mramoru sa nachádzal Žigmund Balaša (Zsigmond Balassa) a na druhom jeho manželka, poľská kňažná, Zborovská (Zborovszky). Proti týmto náhrobníkom na pravej strane bolo vidno podobu sv.
Na vonkajšom klenutí sklepenia na ľavej strane lode bolo možné čítať nápis: „Na chválu Božu a na povišeni svatei cirkvi, fara považsko-bystricka chram tento horlive okrásnela a zvelebela. V tomto klenutí bol oltár sv. Anny zdobený alabastrovým reliéfom, pochádzajúcim podľa kostolnej knihy z kaplnky Bystrického hradu, a ktorý sa tu nachádzal už v roku 1798.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1831 sa v kostole nachádzali krypty: v troch boli pochovaní príslušníci rodiny Balašovcov, štvrtá patrila rodine Sapári (Szapáry) a piata bola spoločná. Vchody sa nachádzali v predsieni kostola a v lodi pred kňažišťom. Kostolná veža bola opatrená 3 zvonmi.
Prestavby a úpravy v 20. storočí
V 20. Plány vypracoval architekt Ing. arch. Gabriel Schreiber. Roku 1940 sa Obecná rada v Považskej Bystrici rozhodla venovať príspevok na prístavbu vo výške 500.000 korún a 1. Pri kopaní základov nového kostola boli otvorené všetky krypty pod starým kostolom.
Najmohutnejší sarkofág sa zachoval v kryptách po Žigmundovi Balassovi a jeho manželke. Bol z hrubého medeného plechu s kamenným reliéfovým poklopom (reliéfové poklopy sú zabudované do steny kostola). Rakva bola už otvorená.
Veľmi pekné boli aj rakvy grófa Sapáriho a jeho manželky. Boli v nich dokonca ešte zachované rúcha. Cennosti sa však nenašli žiadne. Z pôvodného gotického kostola boli pri jeho prestavbe zachované iba pôvodné gotické presbytérium s interiérom a veža, ostatná časť kostola bola zbúraná.
Starý kostol ležal o niečo nižšie, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. Pôvodný kostol tak v súčasnosti tvorí jednu z dvoch lodí kostola. Práce na kostole skončili v pomerne krátkom čase, za 14 mesiacov.
Posviacka, ktorá prebehla 7. septembra 1941, bola veľkou udalosťou a zišlo sa na nej vraj takmer 10.000 ľudí zo širokého okolia. Medzi hosťami bolo veľa cirkevných hodnostárov, riaditeľ Zbrojovky Ing. Kubík, ako i prezident Slovenského štátu Jozef Tiso, ktorý predniesol aj slávnostný prejav. Kostol bol posvätený biskupom Dr.
Veža kostola a jej premeny
Samostatný odsek si zaslúži samotná veža kostola, ktorá bola niekoľkokrát prestavovaná podľa patrónov kostola. V roku 1908 dala kňažná Karolína Hohenlohe ako patrónka kostola zhotoviť novú strechu v tvare úzkeho ihlana pokrytú bielym plechom, ktorá sa však so svojou nevkusnosťou nikomu nepáčila a obyvatelia ju nazývali „traktár“.
V rokoch 1913-1914, teda po iba piatich rokoch, bola nahradená novou konštrukciou barokového slohu, podľa návrhu princa Hohenlohe, cisárskeho úradníka z Viedne, ktorý obýval kaštieľ v Orlovom, a zmenila svoj tvar na pôvodný, cibuľovitý, ale už z bronzového plechu.
Interiér Kostola Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici
Súčasný interiér kostola
Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal).
Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka. V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž.
Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.
Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety.
Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv. Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov.
Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria). Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovanými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.
Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste.
V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola.
V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv.
Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.
Súčasnosť
Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.
Až do roku 1940 stál na okraji centra Považskej Bystrice pôvodne románsko-gotický Kostol Navštívenia Panny Márie z 13. a 14. storočia. Kostol postavili na vyvýšenej terase ešte niekedy v prvej polovici 13. storočia ako tehlovú jednoloďovú stavbu so svätyňou nezistenej podoby.
V prvej polovici 14. storočia došlo k predĺženiu svätyne, zvýšeniu víťazného oblúka a zaklenutiu tohto priestoru. Niekedy na prelome 14. a 15. storočia (uvádza sa rok 1409) bola loď predĺžená západným smerom až k spomínanej veži, čoho výsledkom bolo asymetrické napojenie na loď.
Ďalšie úpravy sa realizovali v 17. a 18. storočí, v roku 1791 bol kostol znova posvätený. Koncom 30. rokov 20. storočia sa rozhodlo o rozsiahlej prestavbe a rozšírení kostola.
Priestor pôvodnej lode sa stal severnou bočnou loďou moderného trojlodia, pričom gotická veža bola integrovaná do nového západného priečelia a dopĺňa južnú vyššiu vežu. Zachované bolo aj gotické presbytérium, ktoré sa premenilo na bočnú kaplnku.
V roku 2004/5 sa realizoval obmedzený výskum, ktorý však dokázal, že prvý kostol tu postavili už v prvej polovici 13. storočia. Pri výskume bolo odkryté staršie tehlové murivo z 13. storočia, čím sa kostola zaradil medzi pôvodne románske stavby. Stredoveký pôvod dnes pripomína najmä polygonálne presbytérium slúžiaca ako bočná kaplnka. Zachovala sa jej pôvodná klenba a víťazný oblúk, ako aj ostenia gotických okien (kružby v nich pochádzajú až z obdobia obnovy v 50. rokoch minulého storočia.
V interiéri svätyne boli objavené zvyšky stredovekých nástenných malieb a konsekračných krížov, datované do 15. storočia.