Románsky sloh predstavuje prvý univerzálny stavebný sloh v stredoveku, ktorý sa uplatnil vo všetkých európskych katolíckych kresťanských krajinách. Vznikol na prelome 10. a 11. storočia na území dnešného Talianska, Francúzska a Nemecka a udržal sa až do polovice 13. storočia. Z jazykovedného hľadiska sa pojem „románsky“ používa na jazyky latinského pôvodu, ktoré vytvorili moderné jazyky v bývalých rímskych provinciách.
Históriu architektonického slohu románskeho datujeme od 10. storočia a jeho pôvod nachádzame v Taliansku. Viaže sa najmä na sakrálne stavby a hradby, pričom najmä tie sa nám zachovali až do súčasnosti najmä vďaka ochrane a rozpoznateľným základom aj po prestavbách. V západnej, južnej a strednej Európe sa začal viac rozširovať až v 11. až 13. storočí.
Románske stavby pôsobia skromne a jednoducho. Architektúra sa však vyznačuje hrubými obvodovými múrmi, preto niekedy pôsobia až monumentálnym dojmom. Ako stavebný materiál sa využíval hlavne kameň, ale aj tehla a drevo. Používal sa lomový kameň alebo kameň opracovaný do kvádrov. Interiér bol omietaný a sčasti zdobený maľbou - prevažne náboženskými motívmi.
Charakteristickým prvkom je kvádrové murivo z rôzne vysokých vrstiev pravidelne opracovaných kameňov, u nás z pieskovca či opuky. Stavby majú masívne steny s malými okennými otvormi so šikmými osteniami. Rozmiestnenie okien vychádza z usporiadania interiéru.
Okná boli malé a úzke, pretože ešte neboli zasklené. Kvôli lepšiemu presvetleniu vnútorného priestoru bolo preto ostenie skosené. Okrem toho sa okná združovali do podvojných, potrojných alebo viacosových okien, s malými medziokennými stĺpikmi. Portál - orámovanie vstupného otvoru - mal najčastejšie polkruhové nadpražie.
Geometria bola založená na štvorci a kruhu. Typické je zoskupovanie hranolových a vajcových objemov do výslednej kompozície. Románske stavby a ich rospoznateľnosť netvorí nič komplikované aj pre zásadného laika v architektúre. Sloh využíva geometrické tvary, valené a krížové klenby. Neobjavuje sa prezdobenosť, skôr jednoduchosť. Typickými znakmi boli trámové stĺpy, polkruhovité oblúky a na silných hrubých múroch malé okná a malé dvere. Hrubé múry plnili aj obrannú úlohu.
Chrámy boli zaklenuté. Spočiatku sa menšie priestory zaklenuli plynulou valenou klenbou, neskôr sa zosilňovali pásmi a príporami, ktoré rytmicky delili priestor. V bočných lodiach od 10. storočia sa uplatňuje krížová klenba. Je to prienik dvoch valených klenieb, kde na lícnej strane vznikajú 4 diely rozdelené uhlopriečnymi oblúkmi. Románsky sloh obohacuje krížovú klenbu rebrami. Rebro a stáva súčasťou klenby a pilier kostrou muriva. Uhlopriečny prienik rebier bol zdôraznený profilovaným kameňom - zvorníkom. Krížová klenba člení loď na štvorce, ktoré určovali šírku a výšku stavby.
Ako podporný prvok a využívali stĺpy a piliere. Románsky stĺp má hlavicu, driek a pätku. Stĺp zachováva antické členenie na pätku, driek a hlavicu, hlavice sú však neklasické (kocková, košová, palmetová, bochníková), pätka býva prichytená k soklu pazúrikmi. Hlavice boli nábežníkové, krychlové, ornamentálne a dvojlaločné. Fasáda bola plasticky členená lizénami a vlysmi pod rímsou. Lizény bývajú často spojené jednoduchým alebo oblúčkovým vlysom alebo tvoria na fasáde uzavreté lizénové rámy.
Hlavným typom cirkevnej stavby je bazilika. V rámci sakrálnych stavieb sa stretávame s dvoma druhmi kostolov. Buď šlo o zložité baziliky s rôznym členením, alebo rotundy. Jednoduchšie rotundy tvorené do kruhu, alebo jednoduchých geometrických pravidelných tvarov boli menšie.
Medzi druhy románskych stavieb patria:
- Pozdĺžne kostoly - baziliky
- Jednoloďové
- Viacloďové (2 - 5 loďové)
- Centrálne stavby - rotundy, baptistériá (krstiteľnice), karnery (dvojposchodové stavby, vo vrchnom poschodí je kaplnka, v spodnom ossarium - kostnica)
- Hrady
- Obytné budovy
Na Slovensku románsky sloh nadviazal na veľkomoravskú architektúru, stavali sa predovšetkým rotundy (napr. rotunda v Skalici), emporové kostoly (napr. románsky kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom) a kláštorné areály.
Medzi najznámejšie románske stavby patria:
| Krajina | Stavba |
|---|---|
| Taliansko | Pisa - šikmá veža, Ravenna, Bologna, Benátky, Miláno |
| Nemecko | Mohučský dóm |
| Francúzsko | Poitiers - kostol Notre Dame la Grande, Conques - kostol Sainte Foy, Caen - kostol sv. Trojice |
| Španielsko | Zamore - katedrála, Santiago de Compostela - katedrála sv. Jakuba |
| Slovensko | Kostoly a kostolíky: Drážovce, Diakovce, Nitra, Kostoľany pod Tríbečom, Bazilika v Spišskej Kapitule, Rotunda v Skalici, 12 apoštolov v Bíni, Karner sv. Michala v Banskej Štiavnici, Hrady (románsky základ): Bratislavský hrad, Spišský hrad, Trenčiansky hrad, Nitriansky hrad |
Kostol sv. Kláštory v obciach Hronský Beňadik, Diakovce, Jasov a zaujímavý areál obohnaný múrmi Bzovík. Kostolík sv. Románskou stavbou je aj Spišská Kapitula, katedrála z 13. storočia.
V katastri obce Sedmerovec, kde sa kedysi nachádzala osada Pominovec, stojí štýlovo takmer čistý románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa, ktorého emporu (chórus) prezentuje slovenská poštová známka vydaná v roku 2009. Koncom augusta sa pri kostolíku v rámci bicyklovej púte každoročne koná slávnostná svätá omša spojená s požehnaním bicyklov.
Kostolík sv. Michala Archanjela v Dražovciach
Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom
Rotunda sv. Juraja v Skalici