Gréckokatolícky kostol v Jarovniciach: História a vývoj

Gréckokatolícky kostol v Jarovniciach má bohatú históriu, ktorá je úzko spätá s vývojom obce a celého regiónu. Obec Jarovnice je známa svojou históriou a kultúrnym dedičstvom. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové momenty a udalosti, ktoré formovali jeho existenciu.

Jarovnice sa rozprestierajú v Šarišskej vrchovine v údolí potoka Malá Svinka. Osídlené boli v neolite a v jej histórii sa spomínajú slovanské hrobové nálezy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1260. Začiatkom 14. storočia to boli dve osady Vyšné a Nižné Jarovnice, ktoré v 15. storočí splynuli. Patrili viacerým šľachtickým rodom.

Najvýznamnejšou stavbou od nepamäti bol v Jarovniciach rímskokatolícky kostol renesančne prestavaný roku 1524. V 18. storočí bol značne rozšírený. Je zasvätený Svätému Antonovi Pustovníkovi, ktorého si obyvatelia obce oddávna s úctou pripomínajú každoročne 17. januára. Nádvorie kostola obklopovali mohutné, niekoľko storočné lipy. Okrem tohto kostola patria do katastra obce i kostoly v miestnej časti Močidľany a v rómskej osade. Veriacim slúžia i tri kaplnky.

Svetskou dominantou Jarovníc je barokovo prestavaný poschodový kaštieľ. V tých časoch bol obklopený nádhernými parkami so stovkami domácich a cudzokrajných stromov - velikánov. Prízemná časť s mohutnými klenbami je veľmi stará. Poschodovú nadstavbu kaštieľa dali postaviť Szinyeiho predkovia. Kúria v Jarovniciach pochádza z 1. polovice 19. storočia.

Obec má dobre rozvinutú infraštruktúru. Sú tu zriadené dve základné školy a jedna špeciálna škola. Obyvatelia majú k dispozícii viaceré obchody a podniky služieb. Sú tu bohaté možnosti kultúrneho ako aj športového vyžitia. Okrem klasického zdravotného strediska bolo v obci zriadené i špeciálne detské rómske zdravotné stredisko. K zdravému životnému prostrediu prispieva nová čistička odpadových vôd. Pri Jarovniciach hospodári poľnohospodárske družstvo.

História kostola

Historici sa domnievajú, že v 11.-12. storočí na popud uhorských kráľov boli postavené niektoré kostoly, ktoré slúžili ako spoločné farské kostoly aj pre obyvateľov susedných dedín. V chotári Jarovníc bola pustovňa benediktínskeho mnícha ešte predtým, ako tu vybudovali kostol, teda pred 11. storočím. V týchto predpokladaných benediktínskych lokalitách a ich blízkom okolí dostávali kostoly patrocíniá, ktoré sú typické pre benediktínsku spiritualitu. Prvý, pôvodom najstarší kostol v Jarovniciach, patrí medzi najstaršie kostoly z 11. storočia na území dnešného Košického arcibiskupstva.

Existencia farského kostola bola pre túto dedinu taká výrazná, že obec bola pomenovaná podľa patróna kostola sv. Antona Pustovníka a opáta latinským názvom: Due ville Sancti Antoni Superior et Interior. V registri pápežských desiatkov bola jarovnická farnosť zapísaná podľa názvu, ale aj podľa patróna kostola. Svedčí o tom latinský zápis z tridsiatych rokoch 14. storočia: „Ján z Gerony, roľník, inak zvaný zo sv. Antona…“

V roku 1524 bol na mieste pôvodného staršieho kostola postavený nový renesančný. Fara už bola od roku 1334. Zasvätili ho tomu istému patrónovi, teda sv. Antonovi Pustovníkovi a opátovi. V 90. rokoch 16. storočia bola farnosť Jarovnice evanjelického vyznania, k nej patrili filiálky v Lažanoch a Daleticiach. V Jarovniciach bolo sídlo evanjelickej farnosti do roku 1672, kedy evanjelický kazateľ dedinu opustil a farnosť dočasne zanikla. V čase rekatolizácie bola opäť prinavrátená katolíkom. V tomto období zaviedol na fare prvé matriky farár A. Staňák, ktorý bol v Jarovniciach od roku 1701. Činnosť evanjelickej farnosti bola znova obnovená na prelome 17. a 18. storočia. V prvej polovici 18. storočia evanjelická farnosť v Jarovniciach zanikla.

V roku 1768 bol kostol rozsiahlejšími úpravami rozšírený, opravený a opatrený vežou, čím nadobudol charakter barokovej stavby. V roku 1779 pri požiari bol kostol s vežou poškodený. Opravovaný bol ešte v rokoch 1908 a1936. Opravami získal prvky klasicistickej stavby. Zmenila sa podoba kostola, jeho veľkosť a veža. Počas 1. Svetovej vojny v roku 1916 na rozkaz uhorskej vojenskej správy museli farníci stiahnuť z veže zvon a odovzdať ho úradom. O niečo neskôr rovnaký osud stihol aj umieračik. V roku 1936 veriaci zakúpili nový zvon. Zasvätili ho slovanským vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi, patrónom Európy. Na zvone je napísané: „ŽIVÝCH ZVOLÁVAM, MŔTVYCH POCHOVÁVAM, BÚRKY ROZHÁŇAM“

Počas predchádzajúcich storočí bol interiér kostola niekoľkokrát upravovaný. Posledná rozsiahlejšia rekonštrukcia začala 11. mája 2009 vyprataním interiéru kostola. Opravné práce sa vykonávali hlavne na komplexnej výmene: elektrických rozvodov, vykurovania, osvetlenia, ozvučenia, novými sanačnými omietkami a výmaľby exteriéru, interiéru ako aj maľba strechy kostola a veže. Následne boli vymenené aj všetky vstupné dvere a okno v sakristii za nové - dubové. Urobilo sa podlahové kúrenie, loď kostola pokrýva keramická dlažba, vo svätyni svetlý mramor - Botticino. Dominantou je určite obetný stôl z červeného talianskeho mramoru - Rosa verona. Takto obnovený kostol bol 2. mája 2010 konsekrovaný košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom.

K jarovnickej farnosti v roku 1700 patrili tri filiálky: Hermanovce, Močidľany a Daletice. V súčasnosti sú Močidľany, Daletice a od roku 2001 Jarovnice - rómska osada.

Kostoly v Močidľanoch, Daleticiach a rómskej osade

Močidľany

Do tridsiatych rokov 14. storočia Močidľany patrili k farnosti Ňaršany, v súčasnosti Ražňany. V roku 1358 sa vytvorila samostatná farnosť. Na mieste staršej kaplnky v roku 1567 vystavali nový murovaný kostol. Zasvätený bol Povýšeniu sv. Kríža. Neskôr je prestavaný na neskorobarokový s klasicistickou úpravou fasády v roku 1760 a upravený v roku 1840. V roku 1895 vyhorel a v nasledujúcich rokoch bol opravený. 24. 4. 1971 rodák Mons. Michal Adam obstaral vzácnu relikviu sv.

Daletice

Už začiatkom 14. storočia stál v Daleticiach kostol. O existencii kostola v ďalších storočiach sa nezachovali žiadne písomné alebo architektonické doklady, aj keď tu pravdepodobne stál. Počas vizitácie roku 1814 tu stál murovaný kostol, ktorý bol v dezolátnom stave. Stál na vŕšku a v jeho východnej časti bola drevená zvonica s dvoma zvonmi. Súčasný kostol bol postavený v rokoch 1840-1841 a je neskoro-klasicistickou stavbou. Je to jednoloďová stavba s oblým uzáverom. Nad vstupným portálom je letopočet datujúci dokončenie kostola. Patrónom kostola je sv. Mikuláš. V roku 2012 bol kostol kompletne zrekonštruovaný a 30. 6. 2012 J.E.

Rómska osada

Najmladším kostolom farnosti je kostol Panny Márie Fatimskej v rómskej osade. Tento kostol bol postavený po povodni v roku 1998, konsekrovaný bol 27. 10. 2001.

Architektonický popis kostola

V roku 1524 bol na mieste pôvodného staršieho kostola postavený nový renesančný. Fara už bola od roku 1334. Zasvätili ho tomu istému patrónovi, sv. Antonovi Pustovníkovi. Kostol bol rozšírený a prestavaný spolu s vežou bol v roku 1768. V roku 1779 pri požiari bol kostol s vežou poškodený. Obnovený bol v roku 1908 a reštaurovaný v roku 1936.

Ide o jednoloďový kostol s oblým uzáverom presbytéria, pristavanou severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté plytkou valenou klenbou, ktorá dosadá na fabión. V lodi sú dve štukové ornamentové polia pruskej klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy pilierov. Na južnej strane presbytéria je výklenkové kamenné pastofórium z čias stavby kostola. Na západnej strane lode je murovaný chór s tromi arkádami a rokokovo riešeným parapetom. Do sakristie vedú barokové dvere s kamennou ušnicovou šambránou a so štukovými štylizovanými rokajami a mušľou v supraporte. Fasádová úprava je klasicistická s podstrešnou rímsou a lizénami na veži.

Zo starého vnútorného zariadenia sa zachovala drevená luisézna krstiteľnica s festónom a štylizovanými rokajami zo 70. rokov 18. storočia. Ostatné zariadenie je z roku 1908. Obraz Ružencovej Panny Márie z konca 19. storočia namaľoval P. Szinyei-Merse.

Počas prvej svetovej vojny v roku 1916 na rozkaz Uhorskej vojenskej správy museli farníci stiahnuť z veže zvon a odovzdať ho úradom. O niečo neskôr rovnaký osud stihol aj umieračik. V roku 1936 veriaci zakúpili nový zvon. Zasvätili ho slovanským vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi, patrónom Európy. Na zvone je napísané: "ŽIVÝCH ZVOLÁVAM, MŔTVYCH POCHOVÁVAM, BÚRKY ROZHÁŇAM.“

Rekonštrukcia a súčasný stav

Posledná rozsiahlejšia rekonštrukcia začala 11. mája 2009 vyprataním interiéru kostola. Opravné práce sa vykonávali hlavne na komplexnej výmene: elektrických rozvodov, vykurovania, osvetlenia, ozvučenia, novými sanačnými omietkami a výmaľby exteriéru, interiéru ako aj maľba strechy kostola a veže. Následne boli vymenené aj všetky vstupné dvere a okno v sakristii za nové - dubové. Urobilo sa podlahové kúrenie, loď kostola pokrýva keramická dlažba, vo svätyni svetlý mramor - Botticino. Dominantou je určite obetný stôl z červeného talianskeho mramoru - Rosa verona. Takto obnovený kostol bol 2. mája 2010 konsekrovaný košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom.

Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v centre obce.

Sakrálne pamiatky a pútnické miesta v okolí Jarovníc

Okrem samotného kostola v Jarovniciach, v okolí sa nachádza niekoľko ďalších sakrálnych pamiatok a pútnických miest, ktoré stoja za návštevu:

• Ľutinská hora: Pútnické miesto so štyrmi kaplnkami, miestom zjavenia Sv. Mikuláša.
• Kalvária v Prešove: Komplex barokových kaplniek a kostola s výhľadom na mesto.
• Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove: Najstaršia gotická sakrálna stavba v Prešove.

V kontexte kultúrnych pamiatok a obnovy kostolov na Slovensku, je dôležité spomenúť aj ďalšie aktivity a projekty, ktoré sa realizujú v rôznych regiónoch. Napríklad, reštaurovanie neskororenesančných nástenných malieb v arkádových chodbách kaštieľa v Haliči, alebo obnova meštianskeho domu na Masarykovej ulici v Lučenci. V Nižnom Klátove sa nachádza Bazilika sv.

Kultúrne pamiatky v okolí

Okrem samotného kostola, je potrebné spomenúť aj ďalšie kultúrne pamiatky v okolí. Klasicistický kaštieľ v Rožkovanoch pochádza zo začiatku 19. storočia. Klasicistický kaštieľ v Župčanoch bol postavený okolo roku 1820. V Budimíre sa nachádza renesančný kaštieľ postavený v roku 1614. Obec Budimír je bohatá na kultúrne pamiatky.

Rímskokatolícka Cirkev v Hermanovciach

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko.

Vznik Farnosti v Hermanovciach

Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772. Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz. Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.

Matriky v Hermanovciach

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Z tohto dôvodu bolo potrebné osloviť Rímskokatolícky farský úrad v Jarovniciach. Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Zoznam Rímskokatolíckych Farností v Šariši a Ich Matriky

Nižšie uvedená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

tags: #kostol #v #romskej #osade #jarovnice