Umelecké kováčstvo má v rómskej komunite dôležité miesto, pričom sa vyvíjalo a rozvíjalo v rôznych smeroch. Jedným zo špecifických smerov je umelecké kováčstvo v obci Dunajská Lužná, ktoré sa vyznačuje vysokou umeleckou a estetickou kvalitou.
Po druhej svetovej vojne sa rozvinulo rómske umelecké kováčstvo a kováči začali vyrábať kríže na hroby, rôzne mreže pomocou modernej kováčskej, zámočníckej a zváracej techniky. Vyrábali sa i svietniky, zábradlia a lavičky.
Umelecké kováčstvo v Dunajskej Lužnej
V Dunajskej Lužnej na pôsobí viac ako desať dielní umeleckých kováčov, ktoré sú vybavené modernou technikou. Sortiment ich výrobkov je skutočne rôzny: kovania architektúry, náhrobné kamene a mreže, ale aj drobnejšie predmety ako sú svietniky.
Zaujímavosťou sú i kováčske náhrobníky, ktoré tvora jednu z pozoruhodnosti obce Dunajská Lužná. Nachádzajú sa na hroboch cintorína v miestnej časti Nové Košariská. Boli vytvorené miestnymi umeleckými kováčmi a vykazujú vysoký stupeň umeleckej a estetickej kvality. Viaceré z týchto krížov, najmä dekoratívne prvky na nich boli presne vytvarované aj zakomponované do celkového výzoru náhrobníka majú vysokú umeleckú hodnotu.
Na náhrobníkoch sa často opakujú rôzne motívy. Jedným z najčastejších je motív hada a srdca. Had zobrazuje tajomné zviera, ktoré evokuje predstavu znovuzrodenia vzhľadom k tomu, že každý rok zvlieka svoju kožu, ale i predstavu zla, čo má svoj pôvod v biblickom texte o stvorení sveta.
Náhrobníky v Dunajskej Lužnej môžeme zaradiť do kategórie špičkovej tvorby umeleckého kováčstva na Slovensku.
Od roku 2003 sa v Dunajskej Lužnej každoročne koná Európske rómske kováčske sympózium. Ide o medzinárodné stretnutie umeleckých kováčov, ktorí na tomto sympóziu prezentujú svoje výrobky a kováčske umenie.
Sociálna diferenciácia a rómski kováči
Schopnosti a pracovitosť niektorých rómskych kováčov boli dôvodom sociálnej diferenciácie, ktorá sa začína prejavovať v medzivojnovom období. Spomedzi rómskych kováčov sa začali vyčleňovať jednotlivci, ktorí sa začali orientovať na náročnejšie práce. Viacerí z nich nadobudli nové zručnosti počas vojenskej služby a naplno ich využili až po návrate domov.
Začali zhotovovať železné pluhy, niektorí kompletné okovania vozov (čo sa považovalo za najťažšiu kováčsku prácu) na ktoré si vyrážali i svoje iniciály. Títo kováči boli zväčša významnými autoritami vo svojej osade, ale i v blízkom okolí. Boli pravidelne v styku s majoritnou spoločnosťou.
Medzi významných kováčov patrí aj Róbert Rigó, umelecký kováč z Dunajskej Lužnej, autor diela Strom života.
Rómovia vo Veľkých Dravciach
V histórii obce Veľké Dravce nie je zmienka o tom, kedy sa Rómovia usídlili v dedine. Na začiatku to bolo 5 či 6 rodín. Potom sa prisťahovali aj ďalšie rodiny. Väčšinou bývali na okraji dediny, tú časť nazývali Cigány sor - Cigánsky rad. Na začiatku si stavali domy z hlinených váľkov. Varili jednoduché jedlá, väčšinou z vnútorností zvierat, ktoré boli lacné alebo ktoré im dávali gazdovia za odrobenú prácu. Chlieb, ktorý si sami piekli, nazývali bodak. Materinským jazykom Rómov v obci je maďarčina.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 19. storočie | Obyvatelia obce sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom zvierat, najmä chovom koní. |
| Socializmus | Všetky deti chodili do školy, dokonca dve Rómky chodili do gymnázia. Väčšina Rómov pracovala na družstvách a vo fabrikách vo Fiľakove a v Lučenci. Postupne sa asimilovali do spoločnosti a začali kupovať a stavať domy aj v dedine. |
| Po roku 1989 | Objavili sa prví podnikatelia, živnostníci, ktorí začali podnikať v stavebníctve a v predaji obuvi a odevov. V demokracii vznikli aj rómske politické strany a občianske združenia. |
Mnohí z nich boli deložovaní z Maďarska po 1. svetovej vojne. Niektorí sa živili remeslami, plietli prútené košíky, vyrábali metly. Väčšina však pomáhala na poliach gazdom. Žili tu aj muzikantské rodiny, ktoré hrávali na oslavách a svadbách v dedine a v širokom okolí.
Výtvarné umenie Rómov
Publikácia Výtvarné umění je doposiaľ najucelenejšou prehliadkou voľnej tvorby Rómov na území bývalého Československa. Editorka Jana Horváthová objasňuje začiatky zbierky, ktorá vznikala pri etnografických výpravách na Slovensko za ukážkami rómskych tradičných remesiel. Popri výrobkoch kováčov, kotlárov a korytárov sa výskumníci stretávali so spontánne vznikajúcim výtvarným umením.