Kostol svätého Kríža v Banskej Bystrici
Kostol svätého Kríža v Devíne
Kostol je architektonickým i archeologickým skvostom. Z dôvodu porušenia nálezových možností sa nedá presne určiť veľkosť pôvodného kostola. Predpokladá sa, že stavba bola jednoloďovou plochostropnou architektúrou z druhej polovice 13. storočia.
Za najstaršiu časť kostola sa pokladá krypta pod južnou loďou, ktorá bola pôvodne nadzemnou stavbou, je teda staršou ako hlavná loď. Rekonštrukcie a dostavby zanechali na stavbe kostola stopy čias počas ktorých boli práce vykonávané, preto môžeme na kostole nájsť pozostatky architektúry románskej, renesančnej, gotickej, barokovej i klasicistickej.
Najrozsiahlejšie stavebné práce na Kostole svätého kríža v Devíne sú z roku 1420 t. j. z obdobia, keď vlastníkom hradu Devín s mestečkom pod hradom bol Mikuláš Garay s manželkou Annou, dcérou grófa Hermana z Cejle. V prístavbe severnej pohrebnej kaplnky nájdeme na gotických svorníkoch erby rodu Garayovcov (stočený had) a grófov z Cejle (rozdelený erb do 4 polí, v ktorých sa striedajú 3 hviezdy a 3 horizontálne položené brvná).
Kostol v Devíne
V roku 1529 bol kostol vypálený Turkami. Neskôr kostol opäť zrenovovali (v rokoch 1672 - 1673), z tohto obdobia sa zachovali účty súvisiace s obnovou kostola v Devíne. Máme poznatky, že boli zrušené gotické oblúky pripájajúce bočné kaplnky k hlavnej lodi. Hlavná loď bola preklenutá barokovou kopulou. Pribudol nový chór, kazateľnica a veža, do ktorej boli umiestnené zvony.
V roku 1820 bol devínsky kostol zasvätený úcte svätého kríža.
Kostol svätého Kríža v Banskej Bystrici
Kostol svätého Kríža v Banskej Bystrici je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami mesta a jeho obyvateľov.
Kostol je postavený pri severnom hradbovom múre, ktorý je súčasťou kostola. Kostol stojí medzi Baníckou a Pisárskou baštou. Pôvodná stavba kostola stojí na mieste bývalej kostnice - márnice. Kostol s netradičnou, nepravidelnou dispozíciou je pristavaný k severnému hradbovému múru, ktorý je súčasťou kostola. Tento múr kedysi ohraničoval priestor Mestského hradu, ktorého súčasťou boli až dva kostoly. Susedný, väčší a aj na prvý pohľad honosnejší, je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúžil nemeckému obyvateľstvu. Kostol svätého Kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.
Staviteľom bol majster Hanuš. Kostol aj svätyňa má nepravidelný tvar. Presbytérium prezrádza zložitý vývoj stavby. Po postavení tzv. Matejovho domu, kostol predĺžili v roku 1492 až k nemu. Na povale kostola je v obrysoch viditeľné zamurované okno na Matejovom dome.
Zakrátko pristavali pozdĺž južnej strany kaplnku, ktorú v roku 1561 nadstavili do dnešnej úrovne a o storočie neskôr oba priestory prestavali na dvojlodie. Stĺpy medzi loďami boli vytesané zo steny medzi loďami. Na južnej strane bočnej lode je zamurovaný bočný vchod. Zvonku je viditeľný v obrysoch. Zvnútra je viditeľný ako výklenok, v ktorom je oltárik Panny Márie.
Na západnej časti kostola je neskorogotický portál so záclonovým nadstavcom. Pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15. storočia.
V interiéri sa nachádza neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652. Dielo Jána Weinhardta zo Spišských Vlach. V interiéri kostola je hlavným umeleckým prvkom klasicistický oltár stĺpového typu s kompozitnými hlavicami, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára je súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a apoštola Jána, ktorých autorom je Vavrinec Dunajský. Po stranách na podstavcoch sú plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dve sochy anjelov.
Mestský hrad v Banskej Bystrici s jednotlivými stavbami patrí medzi jeho významné symboly. Mestský hrad v Banskej Bystrici sa nachádza na Námestí Štefana Moyzesa, v centre historického jadra mesta a je jeho dominantou. Súčasťou opevnenia z 15. storočia je barbakan a bašty. V areáli hradu sa nachádza viacero objektov. Medzi najznámejšie patrí Matejov dom či mestská radnica.
Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke
Farský Kostol Povýšenia svätého Kríža je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru.
Kostol vznikol na základe žiadosti obyvateľov Petržalky na spoločnosť Baťa o finančný príspevok na výstavbu nového kostola. Starý barokový kostol sv. Juraja, ktorý na mieste, kde sa dnes rozdeľujú Viedenská a Rusovská cesta, musel byť nevedno prečo zbúraný a preto bolo treba zaň náhradu. Spoločnosť Baťa ponúkla vlastný projekt podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Bol to projekt, ktorý Karfík pôvodne v roku 1930 vypracoval pre mesto Otrokovice, avšak tam sa nikdy neuskutočnil.
Poloha kostola súvisela s pôvodnou štruktúrou obce. Nachádzal sa v blízkosti hlavnej cesty, ktorá viedla v severojužnom smere a spájala Petržalku s ďalšími južnejšími obcami (Jarovce, Rusovce, Čunovo). Po asanácii takmer celej obce v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa kostol stal jedným z mála zachovaných budov pôvodnej obce. Objekt kostola sa tak dostal do novej urbanistickej štruktúry. V súčasnosti sa kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti významného pešieho ťahu vedúceho z petržalskej stanice na nábrežie Dunaja.
Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou. Základom kompozície je hlavná loď kostola. Po stranách sú nižšie bočné lode. Do kostola sa vstupuje zo severovýchodnej strany. Úroveň podlahy v interiéri je zvýšená, vystupuje sa po širokých schodoch, prekryté sú krátkou strieškou. Nad vstupnou bránou je raster malých štvorcových okien, ktoré osvetľujú priestor chóru. Nad rovinu strechy hlavnej lode len málo prevyšuje zvonica. Je vyjadrená vo veľmi symbolickej forme.
Prvkom, ktorý člení steny hlavnej lode je pravidelný raster osvetľovacích otvorov resp. falošných okien. Jedna stena lode je vyplnená oknami, zatiaľ čo druhá zostáva plná, je však na nej viditeľný rovnaký raster „zamurovaných“ okien. Pôvodne boli obe strany lode vyplnené oknami, čo sa však - nevedno presne kedy, pravdepodobne okolo r. 1950 zmenilo tým, že päť polí okien na pravej strane bolo z vonkajšej strany zamurovaných, pravdepodobne preto, lebo okná sú natočené na sever a kvôli tomu, že sklo je len v jednej vrstve, neizolovali dobre. Na ľavej strane z piatich okenných polí bolo zamurované jedno, to pri organe. Obe bočné lode majú tesne pod rímsou po celej dĺžke osvetľovací pás vyskladaný zo štvorcových okien. Aj tu bola však urobená úprava, z piatich polí na každej strane, bolo stredné zamurované, pravdepodobne kvôli bočným oltárom, a tak už to dnes nie je súvislý pás, akým bol pôvodne.
Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke
Na západnej strane prechádza priestor hlavnej lode do presbytéria. To je z veľkej časti abstrahované a z exteriéru sa nedá rozlíšiť, kde sa presne nachádza hranica medzi oboma priestormi. Interiér takisto podlieha všetkým charakteristickým znakom obdobia funkcionalizmu. Aj pri prvom pohľade je veľmi jasná jednoduchosť a účelnosť všetkých interiérových prvkov. V hlavnej lodi sú umiestnené lavice, v prednej časti prechádza priestor lode do presbytéria. Jediným prvkom, ktorý predeľuje oba priestory je symbolické schodisko, ktoré má rovnakú šírku ako hlavná loď. V presbytériu sú jednoduché stolce pre kňaza a miništrantov. Najdominantnejším prvkom interiéru je drevený kríž s ukrižovaným Kristom, dielo bratislavského sochára a rezbára Alojza Rigeleho. Presbytérium je osvetlené svetlíkom, ktorého sklené výplne sú farebné.
Strohý, miestami až priemyselný výraz priestoru podporuje aj prísne a pravidelné členenie mohutnými kruhovými stĺpmi, ktoré prechádzajú v celej výške hlavnej lode. Menej výrazným ale viditeľným ozdobným motívom sú zastavenia krížovej cesty v podobe malých drevorezieb zavesených na stenách bočných lodí. Farebnosť interiéru ladí tak ako s farebnosťou exteriérovej časti, tak aj s celkovým (jednoduchým, strohým) výrazom budovy. V kombinácii je tu svetlý odtieň krémovej farby, ktorá je použitá vo vyššej časti hlavnej lode, zvyšná časť je bielej farby. Steny sú v kontrast s drevenými pôvodnými lavicami. Nad vstupnou časťou (zádverím) je priestor chóru s organom.
Nosnou konštrukciou objektu je skeletová sústava zo železobetónu. Pri stavbe bola použitá zlínska technológia odnímateľného oceľového debnenia. Tento spôsob výstavby sa ukázal ako veľmi efektívny z hľadiska časovej i finančnej náročnosti. Kostol patrí nielen svojím architektonickým stvárnením ale aj novátorským prístupom k zaujímavým bratislavským stavbám. Predstavoval v tom čase nový pohľad na tvorbu sakrálnych stavieb. Tento nový pohľad súvisel jednak s prebiehajúcim obdobím funkcionalizmu, jednak s experimentovaním v oblasti stavebných technológií. Predovšetkým v uplatňovaní priemyselnej výroby, unifikácie a štandardizácie. Tento postup je typický pre tzv. zlínsku architektúru - špecifický smer vo formovaní medzivojnovej československej architektúry.
Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 2000.
Kostol Povýšenia Svätého Kríža vo Veľkom Kýri
Obec Veľký Kýr leží v Podunajskej nížine na oboch brehoch starého koryta rieky Nitry. Patrí okresu Nové Zámky a Nitrianskej župe. Rozprestiera sa na ploche 2363 hektára. Po prvýkrát je spomenutý v listine kráľa Kálmána z roku 1113 z príležitosti darovania dediny zoborskému opátstvu.
Najvýznamnejšou cirkevnou pamiatkou najzápadnejšej časti Žitného ostrova je rímskokatolícky Kostol sv. Kríža z 13. storočia. Patrí medzi najvýznamnejšie tehlové románske stavby sakrálnej architektúry na Slovensku. Jeho súčasná podoba je výsledkom viacerých úprav v období baroka a tiež v 19. a 20. storočí. Unikátna je najmä maliarska fresková výzdoba z druhej polovice 14. storočia.
Najvýznamnejšou z nich je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža, ktorý pochádza zo 14. storočia. Kostol bol v roku 1768 prestavaný v barokovom štýle. Rekonštrukciou prešiel v roku 1999.
Barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža (bývalý Kostol nanebovstúpenia Pána) postavený v rokoch 1584-1595. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná. Kostol bol upravovaný v 1. a 2.polovici 17.storočia a v rokoch 1739 a 1787. V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. Upravený bol v roku 1811. Až do roku 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v roku 1877. Bol novoklasicisticky prestavaný. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. Jednovežová päťkaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Autorom obnovy veže z roku 1877 je J. Lippert. Historizujúce kovové a murované oplotenie areálu z 1.polovice 20.storočia. Má pôdorys v tvare L. Farský Kostol Nové Zámky je dominantou námestia a postavený bol v rokoch 1584-85. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná.
Kostol Povýšenia svätého Kríža vo Veľkom Kýri
Počas Bocskayovského povstania kostol sa veľmi zničil a v r.1612 ho museli takmer celý obnoviť. Zásluhou Petra Pázmanya bol kostol v r. 1633 zrenovovaný. V r.1693 dal kostol opraviť arcibiskup Juraj Széchényi. Jeho erb vidno i dnes: nachádza sa nad dverami vedúcimi do lode kostola a je na ňom nápis: “ Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup 1693 „. V roku 1787 dal kostol zrenovovať J. K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v r. 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. V posledných rokoch boli opravené fasády, strechy a krytina veže. Nad hlavným portálom je i dnes nápis “ Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811″.
| Kostol | Obdobie výstavby | Architektonický štýl | Významné prvky |
|---|---|---|---|
| Devín | 13. storočie a neskôr | Románsky, renesančný, gotický, barokový, klasicistický | Krypta, erby rodu Garayovcov a grófov z Cejle |
| Banská Bystrica | 15. storočie a neskôr | Gotický, barokový, klasicistický | Neskorogotický portál, klasicistický oltár, krstiteľnica |
| Petržalka | 1931-1932 | Funkcionalistický | Jednoduchosť, účelnosť, raster okien, železobetónová konštrukcia |
| Veľký Kýr | 13. storočie a neskôr | Románsky, barokový, novoklasicistický | Tehlová románska stavba, fresková výzdoba |