Farnosť Trhová Hradská má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Obec, v ktorej sa nachádza, leží na katastrálnom území s rozlohou 1438 ha a rozprestiera sa v nadmorskej výške medzi 161 a 231 metrami. Centrum obce sa nachádza v nadmorskej výške 174 metrov.
Trhová Hradská sa nachádza na juhu Žitného ostrova, 10 km východne od Dunajskej Stredy. Názov obce je odvodený od trhovej cesty, ktorá ňou prechádzala. V minulosti premával trajekt medzi Žitným ostrovom a Matúšovou zemou.
Kostol sv. Martina v Trhovej Hradskej
Prvé Zmienky a Vývoj Obce
Archeologické nálezy naznačujú, že toto územie bolo obývané už od neolitu. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1251. Tieto dokumenty hovoria o predaji pozemkov, ktoré už predtým vlastnila vdova Alžbeta.
- V 13. storočí patrila obec panstvu Červeného Kameňa a menšie územia boli v držbe rôznych zemianskych rodín.
- Už v 14. storočí existovali v obci vinohrady vlastnené trnavskými mešťanmi.
- V roku 1365 panovník Ľudovít I. prikázal zemepánom Červeného Kameňa, Svätého Jura a Modry, aby neprekážali pri obrábaní vinohradov a zbere úrody.
Prvé spomienky z roku 1399 vo forme Vyfalu, 1406 Vykwrt, Vywasarhel, 1773 Vásáruth, 1927 Trhová Hradská. Katolícka cirkev spravovala statky. V roku 1553 pri sčítaní bolo 36 domov. Vásárút získala titul roľnícke mesto v roku 1752 s možnosťou usporiadania jarmoku. Na začiatku XVII. storočia sídlili vojská Bocskaiho a Bethlena. V XIX. storočí jarmoky dobytka boli známe široko-ďaleko v okolí. V roku 1828 bolo 147 domov s 1047 obyvateľov. V roku 1849 bola bitka medzi Maďarmi a Rakúšanmi. Statkár Popper Emil mal liehovar. V minulom storočí bolo viac veľkých požiarov. V roku 1903 bola veľká povodeň, ktorá pôsobila obyvateľom veľké škody.
V minulosti viedla cez toto dôležité stredisko Bratislavskej župy obchodná cesta, podľa ktorej obec nesie svoj názov. V stredoveku mala štatút poľného mesta s trhovým právom. Konali sa tu široko-ďaleko známe dobytčie trhy, na ktoré chodili gazdovia zo vzdialeného okolia. Tým prispievali aj k jej rozvoju. Medzi významné zdroje obživy obyvateľov patrilo odjakživa rybárstvo.
Voda však domácim ukázala aj odvrátenú stránku - obec zažila viacero ničivých povodní. Dedinke sa nevyhli ani požiare a vojnové udalosti. Na začiatku 17. storočia tu táborili vojská Štefana Bočkaia a Gabriela Bethlena. V roku 1849 sa zas v chotári obce odohrala neľútostná bitka medzi maďarskými a rakúskymi armádami.
Okrem chýrnych jarmokov preslávilo obec aj Klátovské rameno -prírodná rezervácia európskeho významu. V okolí jej tokov našlo svoj domov vyše sto druhov chrobákov a množstvo ďalších vzácnych druhov zvierat. Obdivovať tu však možno i sakrálne skvosty ako Kostol sv. Antona Paduánskeho, Stĺp Svätej Trojice, krásnu barokovú Kalváriu, pieskovcovú pietu Sedembolestnej Panny Márie či Lurdskú kaplnku.
V roku 1960 boli dve obce Trhová Hradská a Horné Mýto zlúčené a spoločné pomenovanie bolo Trhové Mýto až do roku 1990.
Kostol sv. Martina
V centre obce, blízko miesta bývalého kaštieľa, stojí farský kostol sv. Martina. Pravdepodobne bol zriadený už v 13. storočí, keďže po roku 1280 sa už spomína meno farára. Farnosť zahŕňa aj obce Košolná a Zvončín. Farská budova pochádza z roku 1871. V kostole pôsobil národný buditeľ Ján Albrecht (1794-1829).
Prvé spomienky o drevenom kostole Svätého Juraja sú v listine aj to že kostol zničila povodeň. Tri aj pol desaťročia bohoslužby sa konali vo svätom stane. Neskôr bol postavený kamenný kostol. V roku 1672 bol vysvätený na počesť Svätého Antona, ani tento kostol neslúžil dlho veriacim nakoľko vyhorel. V roku 1757 bol postavený ďalší kostol s tým, istým menom. V roku 1906 bol kostol prerobený a zväčšený.
Kostol bol pôvodne gotický a okolo neho sa rozkladal farský cintorín. Miesto tohto cintorína dnes zaujíma nový kostol, ktorého výstavba začala v roku 1699. Z pôvodného kostola ostala len masívna veža štvorcového pôdorysu, ktorá bola v roku 1735 nadstavená osembokým trupom a pokrytá barokovou strechou. Hlavný oltár je z 18. storočia a medzi cenné pamiatky patrí aj klasicistická kazateľnica a barokový oltár sv.
Sochy Pred kostolom stojí socha Sedembolestnej Panny Márie - Pieta. Socha bola pripravená v roku 1883 z pieskovca. V kostolnej záhrade stojí Stĺp Svätej Trojice z roku 1846. Kalvária stĺp a kríž je postavený v barokovom štýle z pieskovca. Kaplnka Lourdes - socha Panny Márie je 70 cm vysoká z farebnej keramiky za sklom. Vedľa cesty stojí socha Svätého Floriána z roku 1863. Našu obec navštívil v roku 1848 aj Kossuth Lajos. Na jeho počesť bola postavená pamiatka na námestí. Vedľa Topoľníckej cesty stojí socha Svätého Jána z Nepomuku z roku 1739.
Významné Osobnosti Farnosti
Franciscus Ághy
Medzi významné osobnosti spojené s farnosťou Trhová Hradská patrí Franciscus Ághy (Ag, Agh), jezuita, narodený 12. februára 1704 v obci Trhová Hradská. Jeho otec bol Martin a matka Alžbeta Furagová. Bol ordinovaný v roku 1737.
Pôsobenie Francisca Ághyho:
- Od 15. decembra 1737 bol farárom v novozriadenej farnosti Veľký Biel. Jeho pričinením sa v mieste postavili základy farskej budovy.
- Od 21. júna 1750 bol kaplánom v Šimonovciach pri Rimavskej Sobote.
- Od 3. júna 1751 bol kaplánom u Štefana Eszterházyho vo Zvolene.
- Potom bol kaplánom v Bohatej pri Hurbanove.
- 23. mája 1755 prispel k právnemu a kánonickému založeniu rímskokatolíckej farnosti mestečka Lučenec, kde zostal do 12. septembra 1755.
- Potom pôsobil v Neninciach.
- 30. januára 1757 bol ustanovený do Dolných Leloviec, kde aj zomrel 25. júla 1767.
Ághy Franciscus bol farárom v novozriadenej farnosti Veľký Biel od 15. decembra 1737 do roku 1750. Jeho pričinením sa v mieste postavili základy farskej budovy, upravil sa problém farára. 21. júna 1750 sa stal kaplánom v Šimonovciach, nato od 3. júna 1751 kaplánom u p. Štefana Eszterházy vo Zvolene. Nato znovu kaplánom v Bohatej. 23. mája 1755 prispel k právnemu a kánonickému založeniu r. kat. farnosti mestečka Lučenec, kde takto zostal do 12. septembra 1755, potom prešiel do Neniniec. Nato bol 30. januára 1757 ustanovený do Dolných Leloviec, kde † 25.
| Meno | Úloha | Obdobie |
|---|---|---|
| Franciscus Ághy | Farár vo Veľkom Bieli | 1737 - 1750 |
| Franciscus Ághy | Kaplán v Šimonovciach | 1750 |
| Franciscus Ághy | Kaplán vo Zvolene | 1751 |
| Franciscus Ághy | Kaplán v Bohatej | Neznáme |
| Franciscus Ághy | Prispel k založeniu farnosti v Lučenci | 1755 |
| Franciscus Ághy | Pôsobil v Neninciach | Neznáme |
| Franciscus Ághy | Ustanovený do Dolných Leloviec | 1757 |
Známe osobnosti našej dediny Feniczy János - katolický farár, lyrik Illyés András - katolický biskup Mártonffy György - katolický biskup Karcsú Arzén Antal - opát kláštora, profesor Házi Jenő - historik