Evanjelizácia - šírenie evanjelia, čiže dobrej zvesti - je nevyhnutná pre šírenie Božieho kráľovstva a posolstva o spáse, ktoré máme v Kristovi. Evanjelizovať znamená obnovovať ľudstvo, prinášať radostnú zvesť celému ľudstvu - všetkým, bez rozdielu.
Počiatky Evanjelizácie
Poďme k počiatkom evanjelizácie - k apoštolom, ktorých si Ježiš vybral, „aby boli s ním“. Volí si na začiatku svojho verejného účinkovania Dvanástich a posiela ich „hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých“ (Lk 9, 2). Zároveň ich vo svojom mene posiela, aby išli a hlásali všetkým národom Ježišovu zvesť, krstili, a tak privádzali ľudí ku Kristovi. Aj Ježiš hovoril, že krst je nevyhnutne potrebný na našu spásu - preto posiela učeníkov, aby ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy.
Posolstvo je jasné: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. „Ten, koho posiela Pán, nehovorí a nekoná vlastnou autoritou, ale na základe autority Kristovej; nehovorí k spoločenstvu ako jeho člen, ale v Kristovom mene. Nik nemôže udeliť milosť sebe samému; musí mu byť daná a poskytnutá.
Čo Nás Učí Cirkev o Evanjelizácii?
Katechizmus Katolíckej cirkvi vidí evanjelizáciu ako „hlásanie Krista svedectvom života, ako aj slovom“ (KKC 905). Evanjelizácia je túžba privádzať ďalších ľudí ku Kristovi. V Liste Rimanom (10, 14 - 15) čítame: „Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?
Pápež Pavol VI. v Evangelii Nuntiandi, encyklike, ktorá hovorí o ohlasovaní evanjelia v dnešnom svete, v bode 80 píše: „Vďaka Božiemu milosrdenstvu, ľudia sa môžu spasiť aj inými cestami, než našou evanjelizáciou. Ale či sa budeme môcť spasiť my sami, ak z nedbanlivosti, zo strachu alebo hanblivosti - svätý Pavol tomu hovoril „hanbiť sa za evanjelium“ - alebo preto, že sme sa dali zviesť falošnými názormi, zanedbáme šírenie evanjelia?
V encyklike okrem iného čítame aj o tom, že úsilie ohlasovať evanjelium ľuďom dneška - ktorí sú plní nádeje a neraz aj úzkosti - treba pokladať za povinnosť voči celej ľudskej spoločnosti. „Evanjelium je pravda. Pavol VI. v encyklike zdôrazňuje, že najväčším hlásateľom evanjelia je Ježiš Kristus.
Zhŕňa to v niekoľkých bodoch: Kristus ohlasoval Božie kráľovstvo, ohlasoval spásu, vytrvalo kázal, jeho hlásanie bolo potvrdzované nespočetnými znameniami, založil Cirkev ako spoločenstvo hlásateľov pravdy. A táto Cirkev je nerozlučne spojená s Kristom.
V encyklike si kladie aj otázku, čo to znamená ohlasovať evanjelium. „Nijaká čiastočná a neúplná definícia však nemôže vystihnúť takú bohatú, zložitú a dynamickú skutočnosť, akou je evanjelizácia, bez toho, žeby sa nevystavovala nebezpečenstvu, že pojem evanjelizácie ochudobní alebo skomolí.
Dnes nás Ježiš posiela hlásať evanjelium. Slovo evanjelium znamená radostná zvesť o spáse. Teda nie o víťazstve v hokeji alebo zľave v Jednote, lebo to sú zvesti, ktoré vedú k radosti veľmi krátkej a plytkej. Posiela nás hlásať zvesť o spáse. A pripája aj motiváciu, keby sa nám náhodou do toho nechcelo. Maj na pamäti, že "kto neuverí, bude odsúdený."
Predstav si tú hrôzu, že by bol niekto zatratený preto, že ty si ho nepovzbudil k viere! Väčšina ľudí okolo teba je pokrstených. Ale je stále veľa oblastí života, v ktorých potrebujú, spolu s nami, veriť Ježišovi.
Ako zdieľať evanjelium
Záver Markovho Evanjelia
„Ježiš sa zjavil Jedenástim a povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali.
Dnes by sme mohli veľa hovoriť o tom, prečo slovo evanjelia neznie silno a presvedčivo - prečo my kresťania váhavo mlčíme o tom, v čo veríme, napriek takzvanej „novej evanjelizácii“. Evanjelista nehovorí preto, že mu to prikázala nedávna sociologická štúdia, nehovorí ani z politickej „opatrnosti“, ani preto, že „má chuť povedať, čo si myslí“. To znamená, že poslušne evanjelizujeme, hoci to musíme robiť radostne a sebavedome.
Na druhej strane naše slovo nie je prezentované len tak, ako každé iné, z trhu myšlienok a názorov. Skôr má váhu každého silného a jednoznačného posolstva. Od jeho uznania alebo odmietnutia závisí život alebo smrť. A jeho pravdivosť a schopnosť presvedčiť pochádza zo svedeckej cesty, to znamená, že sa javí akreditované znameniami moci v prospech potrebných.
Prečo teda naše mlčanie? Strach? Plachosť? Svätý Justín povedal, že „Hoci boli bez vzdelania a bez akejkoľvek plynulosti, dokázali presvedčiť ľudstvo vďaka svojej cnosti.“ Znakom alebo zázrakom cnosti je teda naša výrečnosť.
„Po nanebovstúpení Boží plán vstúpil do obdobia svojho zavŕšenia. „Je tu“ už „posledná hodina“ (1 Jn 2, 18). Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnolde, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.