Farnosť Lieskovec, okres Humenné: História a odkaz

Obec Lieskovec sa nachádza na južnom okraji Nízkych Beskýd, v údolí potoka, ktorý ústi do Ondavky. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1430. Vlastníkmi obce boli postupne Perényiovci, panstvo Humenné, Kescserovci a v 19. storočí Balassovci.

V roku 1557 mala obec 10 port, v roku 1715 mala 9 opustených a 8 obývaných domácností. V roku 1787 mala 56 domov a 479 obyvateľov, a v roku 1828 mala 71 domov a 526 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v rozsiahlych lesoch. V 19. a začiatkom 20. storočia sa mnohí vysťahovali za prácou do Ameriky. Po roku 1918 sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom. JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1958. V súčasnosti obyvatelia pracujú prevažne v Humennom a taktiež súkromne hospodária.

Pečať obce z prelomu 18. a 19. storočia sa zachovala dodnes.

Erb mesta Humenné, okresného mesta

Pôsobenie kňaza Jána Nemca v Lieskovci

Významnou osobnosťou, ktorá pôsobila v obci, bol kňaz Ján Nemec. Od roku 1939 do roku 1944 pôsobil v obci kňaz Ján Nemec. Narodil sa 25. januára 1911 v Šarišských Bohdanovciach v roľníckej rodine. Po ukončení štúdia v kňazskom seminári v Košiciach prišiel na farnosť v Lieskovci 3. decembra 1939.

Jeho pokojný život na lieskovskej fare začali narúšať utečenci z koncentračných táborov, ktorí hľadali pomoc. Mnohí z nich sa neskôr pridali k partizánom. Títo partizáni sa čoraz častejšie vracali na faru, kde si pod hrozbou zbraní vynucovali šaty, oblečenie a peniaze. Napriek ťažkej situácii Ján Nemec odmietol opustiť svoj ľud.

"Nemôžem opustiť svoj ľud...Ak ostanú ľudia v Lieskovci, ostanem i ja s nimi, hoci by guľky padali ako dážď...Čo ak niekto bude zomierať a bude chcieť kňaza. Prečo by som mal odísť? Nikdy som nikomu nič zlého neurobil," povedal Ján svojmu bratovi.

Partizánom sa podarilo vyplieniť celú faru. Posledná návšteva sa uskutočnila 16. novembra 1944. Keďže im už nemal čo dať, rozzúrili sa, vyvliekli ho z fary, priviazali o koňa a odvliekli smerom cez Štefanovce do Žalobína. Na druhý deň ktosi oznámil, že pri Girovciach leží mŕtve telo kňaza. Ján Nemec bol počas celej cesty mučený a nakoniec zastrelený dvoma ranami do zátylku. Zomrel vo veku 33 rokov, 9 mesiacov a 23 dní.

Tragická smrť Jána Nemca

Okolo polnoci zo 16. na 17. novembra 1944, Jána Nemca na fare prepadla osemčlenná ozbrojená skupina partizánov. Partizáni pýtali peniaze, no Ján už žiadne nemal. Prosil aby dovolili poslať domvedúcu do dediny, že mu ľudia peniaze požičajú. Oni mu však rozkázali obliecť sa na cestu. Všetci posadali na voz, kým kňaza uviazali o koňa a vliekli ho popri voze po lesných a poľných cestách osem kilometrov z Lieskovca do Žalobína. V Žalobíne partizáni menili voz. Zobudili Jozefa Toroka, ktorý ich svojimi koňmi musel odviesť až ku Girovciam. Zastali pri rozvodnenej rieke Oľke za Polomou, kde voda zobrala most.

Ján Nemec mal prejsť cez zrúbanú jelšu ako lávku miesto zničeného mosta. Od vysilenia však už nevládal. Na tomto mieste mu údermi do hlavy rozsekli lebku a dvoma ranami taktiež do hlavy ho zavraždili. Zobliekli mu vrchné šaty a topánky a v spodnej bielizni ho hodili do rieky. Jeho odev si rozdelili. Správa o smrti Jána Nemca sa rýchlo rozšírila. Dvaja lieskovčania nechceli uveriť tejto strašnej zvesti, preto sa vybrali do Giroviec. Našli tam zastreleného, už z vody vytiahnutého kňaza. Odniesli mŕtveho do kostola v Polome.

Medzitým sa vybral do Lieskovca otec Jána Nemca. Vidiac množstvo evakuantov bol znepokojený, prečo sa jeho syn nesťahuje. Po ceste sa od farára v strážskom dozvedel o Jánovej smrti. Rozhodol sa syna priviezť domov, skôr než dorazí front. S pomocou istého mládenca sa mu podarilo doviezť mŕtveho syna z Polomy do Maťašoviec, kde už prebiehala evakuácia. Na žiadosť miestneho farára Nemci poskytli voz a previezli syna do Vranova, kde ho uložili v kostole a odbavili pohrebné obrady. Napriek ťažkej situácii, keď nikto nevedel, čo bude zajtra, sa otec nevzdal zámeru dostať syna do rodnej obce. Obrátil sa na okresný úrad, ktorý určil, kto nebohého prevezie do Zámutova. Na poslednom úseku cesty pomohol otcovi príbuzný, s ktorým konečne dorazili do Šarišských Bohdanoviec. Tu v sobotu, 25.11.1944 po ôsmich dňoch od zavraždenia Jána Nemca slávnostne pochovali.

Päť dní trvajúce prevážanie mŕtveho a zohaveného syna cez predfrontové územie vyvolalo u otca nervové zrútenie. Nespoznával ani najbližších, no nikdy nezabudol na smrť Jána. Ustavične opakoval: „Zabili mi syna, prečo ho zabili?

V časoch komunistického režimu sa o vražde Jána Nemca verejne nehovorilo. Ani kňazi si netrúfali čo len spomenúť jeho meno. Nikdy sa nepátralo, kto a prečo z jednotky Čapajev zavraždil mladého nevinného kňaza.

Kňaz Ján Nemec: Život v službe Bohu a ľuďom

Ján Nemec sa narodil 25. januára 1911 v Šarišských Bohdanovciach. Jeho otec Ján spolu s manželkou Máriou mali troch synov a jednu dcéru. Syn Ján mal staršieho brata Andreja, mladšieho brata Imricha a sestru Annu. Následne prekvapil svojich rodičov túžbou študovať na gymnáziu v Košiciach. Bol síce nadaný, ale telesne pomerne slabý. Rodičia vyhoveli synovej túžbe, hoci predstavovala veľkú finančnú záťaž pre malé gazdovstvo.

Pokračoval teda v štúdiu na reálnom gymnáziu v Košiciach, ktoré zakončil maturitnou skúškou v roku 1929. Študoval dobre a snažil sa zlepšiť svoju neľahkú sociálnu situáciu aj doučovaním jedného zo študentov. Následne sa prihlásil na štúdium teológie v Biskupskom seminári v Košiciach. Ako vynikajúci študent dokončil štúdium teológie, trvajúce päť rokov, už za štyri roky. Bolo to v období rokov 1929 až 1933.

Mladý katolícky kňaz v službe oltára a národa ThDr. Jozef Čársky (1886 - 1962), rímskokatolícky biskup a apoštolský administrátor košickej diecézy, udelil Jánovi Nemcovi sviatosť kňazstva. Kňazská vysviacka sa konala dňa 29. júna 1933 na sviatok svätých Petra a Pavla v Prešove. Bolo potrebné vyžiadať z Ríma dišpenz od kánonicky stanoveného veku. Prvá svätá omša mladého kňaza Jána Nemca sa konala dňa 2. júla 1933 v Šarišských Bohdanovciach. Jeho prvé kaplánske pôsobisko, v období rokov 1933 až 1934, bolo v Trhovišti v okrese Michalovce. Následne, v období rokov 1934 až 1936, bol kaplánom v meste Humenné. V ďalšom období pôsobil ako kaplán v Žalobíne v okrese Vranov nad Topľou.

So zreteľom na svoju dobrú povesť bol často pozývaný obyvateľmi obce Lieskovec v okrese Humenné poskytovať svoje kňazské služby, keďže tamojší farár zomrel. Žiadostiam Lieskovčanov a Jána Nemca bolo zo strany biskupa vyhovené. Mladý kňaz sa presťahoval do Lieskovca dňa 1. decembra 1939.

Ján Nemec bol aj dobrým kazateľom. Jeho kázne boli filozoficky podložené, logické a stručné, zamerané na riešenie aktuálnych problémov. Vzorom mu boli knižne vydané kázne slávnych cirkevných kazateľov. Súčasne túžil vstúpiť do Rádu premonštrátov, pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole, a následne vyučovať na premonštrátskom gymnáziu v Košiciach. Biskupský úrad však nedal súhlas pre tento jeho zámer, keďže podľa biskupa bolo v tom čase potrebné mať viac kňazov než profesorov.

Ján Nemec pôsobil v Lieskovci ako kaplán a v neskoršom období aj ako farár. Bol to vzdelaný kňaz, venujúci sa štúdiu teológie, filozofie a prírodných vied v každej voľnej chvíli. Aktívne ovládal latinský, maďarský, taliansky, francúzsky, poľský, český a rómsky jazyk. V poslednom období sa zaoberal štúdiom nemeckého a ruského jazyka. Najviac však miloval latinský jazyk, ako bránu pre spoznávanie cudzích jazykov.

Miestom pôsobenia Jána Nemca bol kostol, škola, náboženské spolky a telovýchovné jednoty. Veľkú pozornosť venoval mládeži. Bol moderátorom katolíckej mládeže okresu (Moderator districtus org. cath.) a Katolíckej akcie mládeže (Moderator Actionis iuventutis catholicae) a ďalších organizácií. Ján Nemec sa dôsledne venoval výučbe náboženstva na školách a dochádzal za týmto účelom na svojom voze týždenne do filiálok, vzdialených aj 15 kilometrov, v každom ročnom období a za každého počasia.

Ďalšou oblasťou jeho aktivít boli chudobní ľudia, najmä Rómovia, ktorých jazyk si tiež osvojil. Jeho cieľom bolo najmä pozdvihnutie duchovného a mravného života Rómov, podporovanie rodinného života v riadnom manželstve, presadzovanie získania prostriedkov na život výlučne vlastnou prácou. Týmto spôsobom v nich budoval sebavedomie a odpor k žobraniu.

Taktiež bojoval proti šíreniu alkoholizmu, ktorý pôsobil ako ničiteľ obyvateľstva najmä na chudobnom slovenskom vidieku.

Rímskokatolícke matriky zo Šariša

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“

Bazilika v meste Eger

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896. Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Zoznam použitej literatúry

• WAGNER, Carolus. Diplomatarium Comitatus Sarosiensis, quod ex tabulariis et codicibus manuscriptis eruit.
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 - 1895. Inv. č. 303 - Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Hermanovce z r.
• Schematismus Venerabilis Cleri Administrationum Apostolicarum Cassoviensis, Rosnaviensis et Satmariensis in Slovachia Anno Reparatae Salutis 1943.
• SÁRMANYOVÁ - KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. - 19. storočia.
• ZUBKO, Peter - ŽEŇUCH, Peter. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749): Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2017. ISBN 978-80-89489-33-6.
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 - 1895. Inv. č. 389 - Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Jarovnice z r.
• SEDLÁK, Vincent. Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I.
• ULIČNÝ, Ferdinand et kol. Reformácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. Prešov: Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 1998.
• NEMEC, Imrich. Nemôžem opustiť svoj ľud. 1999. 56 s.

tags: #farnost #lieskovec #okres #humenne #hlavna