Farnosť Humenné je významnou súčasťou Košickej arcidiecézy a Dekanátu Humenné. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, súčasných kňazov, kostoly, filiálky a ďalšie dôležité informácie.
Z histórie farnosti
Zmienka o kostole pochádza z roku 1300, zatiaľ čo zmienka o farnosti je datovaná do roku 1332. V roku 1583 zanikla katolícka farnosť. V rokoch 1615 - 1640 tu pôsobilo jezuitské gymnázium. V roku 1684 bola po reformácii obnovená katolícka farnosť a od roku 1721 sa vedie matrika.
V roku 1960 bola pričlenená k mestu obec Kudlovce (v roku 2001 už nie je ani mestskou časťou, tvorí len ZSJ), v roku 1971 obec Lackovce, k r. 2001 však už sú Lackovce samostatné, v roku 1971 aj obec Jasenov, táto sa však v r.
Podľa knihy Trochta, J.: Zoznam stredovekých fár na Slovensku, XVII., farnosť Humenné mala pôvodný farský kostol, ktorý vyhorel v roku 1787.
Farským kostolom sa stal kláštorný kostol františkánov, ktorí tam mali kláštor zasvätený blahoslavenej Panne Márii už v roku 1488. V roku 1456 pôsobil farár Stefan a v roku 1494 farár Ján. Humenné bolo v roku 1479 nazývané mestečkom (oppidum) a bolo aj mýtnym miestom. Spomína sa aj jeho hrad, ktorý dobyli Jiskrove vojská.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Kňazi zohrávajú kľúčovú úlohu v živote farnosti. Tu je zoznam niektorých kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Humenné:
- Súčasní kňazi (k r. 2009):
- Voľanský František, Mgr.
- Dulín Ján, PaeDr., ThLic., kaplán
- Roba Rastislav, kaplán
- Záleha Marcel, OFMConv.
- Hvišč Jozef, nemocničný kaplán
- Predchodcovia - farári a administrátori:
- 1615 - 1617 - prefekt jezuitského kolégia Pongrácz Štefan, svätý
- Kosovický Gabriel, bazilián, pravoslávny - uniat, niekedy medzi r. 1648 - 1660 slúžil omše v západnom obrade
- 1684 - dekan Haburay Ladislav
- k r. 1736 - dekan - farár Fráter Juraj
- k r. 1804 - Berzeviczy Ján
- od 1. 7. 1914 - Bélafi Valentín
- Kapláni:
- pred r. 2008 - Rojak Marek
- pred r. 2000 - do 2. 2. 2009, kedy zomrel na odpočinku Bartko Ladislav, kanonik
- Ďalší kňazi pôsobiaci vo farnosti:
- Štefanič Vladimír, Mgr. (k r. 2013), kaplán
- Kocúrko Ján (k r. 2013), diakon
- Rodáci:
- Baláž Alexej (narodený 11. 6. 2001
Kostoly a kaplnky
Farnosť Humenné spravuje niekoľko kostolov a kaplniek, ktoré slúžia veriacim na bohoslužby a modlitby:
- Kostol všetkých svätých (15. st.)
- Kostol sv. Košických mučeníkov (1995)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie - Kalvária (1849)
- Kaplnka Panny Márie Matky Ustavičnej pomoci - nemocnica (1993)
- Kaplnka Božieho milosrdenstva, dom dôchodcov
Sväté omše sa konajú v Kostole všetkých svätých v týchto časoch:
- Nedeľa: 7:30, 9:00, 10:30, 18:00
Okrem toho sa sväté omše konajú aj v Kostole sv. Košických mučeníkov a Kostole Sedembolestnej Panny Márie - Kalvária.
Filiálky farnosti
K farnosti Humenné patria aj filiálky, ktoré sú dôležitou súčasťou jej štruktúry:
- Brestov
- Kochanovce
- Lackovce
Filiálky Brestov a Kochanovce patria pod Dekanát Humenné a Košickú arcidiecézu. Lackovce boli v roku 1971 pripojené k mestu Humenné.
Cirkevné inštitúcie
Vo farnosti Humenné pôsobia aj rôzne cirkevné inštitúcie:
- Focolare
- Katolícka charita, Kukorelliho ul. (pondelok - piatok od 7:00 do 15:00
- Pápežské misijné diela, Štefan Kondis, Kukorelliho ul.
- Gymnázium sv. Cyrila a Metoda, Duchnovičova ul.
- Gymnázium sv. Jána Zlatoústeho
Dekanát Humenné
K Dekanátu Humenné patria tieto farnosti (k r. 2013):
- Hrubov
- Humenné
- Humenné - Sídlisko III.
- Jankovce
- Lieskovec
- Ľubiša
- Medzilaborce
- Nižná Sitnica
- Ohradzany
- Papín
- Topoľovka
- Udavské
- Vyšný Hrušov
- Zbudské Dlhé
K roku 1915 boli farnosťami aj Dlhé nad Cirochou, Ptičie, Snina a Strážske.
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov v Humennom a jeho filiálkach:
- k r. 2001: 26 400, 15 360 rím. kat., spolu s filiálkami Brestov, Kochanovce, 27 696, 16 522
- k r. 2000: 22 914, 11 335 rím. kat.
- k r. 1910: 4 508, 2 189 rím. kat., 553 gréckokat., 1 pravoslávny, 58 ev. a. v., 136 kalvínov, 1 unit., 1 570 židov
V roku 1880 v Humennom žili Slováci, Maďari a Nemci.
Obyvateľstvo Lackoviec: 9 314, 4 930 rím. kat., spolu s filiálkou: 9 876, 5 368.
Zoznam ZSJ
Zoznam základných sídelných jednotiek (ZSJ) v Humennom:
- Humenné - stred
- Staré kasárne - Mierová ul. (S dôrazom na cirkevné pomery)
História - farnosť
História - filiálky
- Brestov
- Gruzovce
- Slovenská Volová
- Kalvária
Kňazi
Kňazi - pôsobiaci vo farnosti
Kňazi - rodáci
Farské rady
Farská ekonomická rada
Farská pastoračná rada
Spoločenstvá
Ružencové bratstvo
Modlitby matiek
Štatistiky
Rok 2025
Zabezpečenie objektu
Farský list
Farský list je pravidelná publikácia, ktorá informuje o aktuálnom dianí vo farnosti. Dostupné sú čísla z rokov 2025, 2024, 2023, 2022, 2021, 2020, 2019, 2018, 2017 a 2016.
Farské oznamy
Aktuálne farské oznamy sú dôležité pre informovanosť veriacich.
- Prvé sv. prijímanie: Rodičia, ktorí chcú prihlásiť dieťa na 1. sv. prijímanie v školskom roku 2025/2026, si majú vyzdvihnúť prihlášku v sakristii kostola alebo na webstránke a odovzdať ju do 21.
- Birmovanci: Záujemcovia o prípravu na prijatie sviatosti birmovania (od 1. ročníka SŠ, aj dospelí) si majú vyzdvihnúť prihlášku v sakristii alebo stiahnuť z webstránky a odovzdať ju do 21.
Bohoslužby
Pravidelné bohoslužby sú dôležitou súčasťou života farnosti.
Sviatosti a sväteniny
Farnosť ponúka prijatie sviatostí a svätenín:
- Krst
- Birmovanie
- Eucharistia (1. sv. prijímanie)
Jubilejný rok 2025
Svätý Otec František vyhlásil Jubilejný alebo Svätý rok, ktorý sa slávi každých 25 rokov. Svätý rok 2025 bude zahájený otvorením Svätej brány baziliky svätého Petra vo Vatikáne 24. decembra 2024 a ukončený uzavretím tejto brány 6. januára 2026 pri slávnosti Zjavenia Pána. V nedeľu 29. decembra potom pápež otvorí Svätú bránu Lateránskej baziliky v Ríme. V ten istý deň bude vo všetkých katedrálach a konkatedrálach po celom svete slúžiť svätú omšu miestny biskup pri príležitosti otvorenia Jubilea - teda aj v Košiciach. Na slávnosť Bohorodičky Panny Márie 1. januára 2025, otvorí pápež František Svätú bránu Baziliky Santa Maria Maggiore a Svätú bránu Baziliky sv. Pavla za hradbami v nedeľu 5. januára pri vigílii Zjavenia Pána. Významným obsahom svätých rokov je výzva k odpusteniu vo všetkých vzťahoch a na všetkých úrovniach, čo súvisí aj s možnosťou získania tzv. odpustkov.
Tým z vás, ktorí nám chcete pomôcť so „zvončekom“, ponúkame naše číslo účtu.
SV. KOŠICKÍ MUČENÍCI
Košickí mučeníci Marek Krížin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz, sa uctievajú na Slovensku, i keď žiaden z nich nebol rodom Slovák. Všetci traja ku koncu svojho života pôsobili na Slovensku a tam aj vydali hrdinské svedectvo viery mučeníckou smrťou. Bolo to v období veľkých politických, vojenských a náboženských búrok na začiatku 17. storočia.
Uhorsko, do ktorého vtedy patrilo Slovensko, sa po tragickej bitke pri Moháči (r. 1526) dostalo do kritickej situácie. Turci nezadržateľne postupovali do strednej Európy a obsadili celé terajšie Maďarsko. K vojenskému a politickému rozvratu v Uhorsku pristúpil aj náboženský. Zo situácie sa usilovali vyťažiť sedmohradské kniežatá, ktoré sa spojili s Turkami proti habsburskej vláde, aby sa tak pod patronátom Turkov mohli stať pánmi zvyškov uhorského územia. Okrem Sedmohradska to bolo Slovensko, ktoré veľmi trpelo výbojmi sedmohradských vojvodov, lebo títo nevystupovali iba ako politicko-vojenskí odporcovia Habsburgovcov, ale aj ako mocenskí predstavitelia protestantizmu. Smrť košických mučeníkov spadá do obdobia vlády kniežaťa Gabriela Bethlena.
SV. MAREK ŠTEFAN KRIŽIN
Najmladší z mučeníkov, ale cirkevnou hodnosťou najvyššie postavený, bol kanonik Marek Štefan Križin, nazývaný aj Križevčanin. Narodil sa roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. Tam získal roku 1610 titul magistra filozofie a fyziky. Po návrate do Uhorska sa začal horlivo venovať kňazskej duchovnej službe. No už v roku 1616 ho ostrihomský arcibiskup (sídliaci v Trnave) Peter Pázmány poveril osobitnými úlohami. Marek Krížin za istý čas vyučoval na trnavskej kapitulnej škole. Arcibiskup ho čoskoro vymenoval aj za kanonika ostrihomskej kapituly, za komárňanského archidiakona a napokon za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.
SV. ŠTEFAN PONGRÁCZ
Narodil sa roku 1582 alebo roku 1583 v Alvinci v Sedmohradsku. Stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži (ter. Rumunsko). Po nich sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. Rehoľný život začal v brnenskom noviciáte roku 1602. Odtiaľ ho poslali predstavení do Prahy, kde ako mladý klerik vyučoval na gymnáziu a začal študovať filozofiu. Od roku 1611pokračoval v štúdiách v Štajerskom Hradci. Roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Predstavení mu určili za pôsobisko Humenné na východnom Slovensku, kde bol kazateľom a prefektom štúdií na jezuitskom kolégiu. Od roku 1618 Pongrácz účinkoval v Košiciach a na okolí.
SV. MELICHAR GRODZIECKI
Pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne v roku 1584. V príbuzenstve mal viacerých významných duchovných. Jeden strýko bol biskupom, iný prepoštom a jeden z matkiných príbuzných dokonca mučeníkom. Bol to moravský blahoslavený Ján Sarkander. Podobne ako Marek Križin aj Melichar Grodziecki študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde sa bližšie oboznámil s jezuitskou rehoľou a rozhodol sa do nej vstúpiť. Tento zámer uskutočnil ako 19-ročný, keď bol prijatý do jezuitského noviciátu v Brne. Po skončení noviciátu študoval a medzitým i vyučoval na viacerých miestach: v Brne, v Prahe, v Štajerskom Hradci a znova v Prahe, kde bol v roku 1614 vysvätený za kňaza. Za čas bol i riaditeľom ústavu pre chudobných žiakov. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc. Obaja jazuiti (Grodziecki a Pongrácz) bývali a mali kaplnku v dome kráľovského miestodržiteľa Andreja Dóczyho.
Utrpenie troch kňazov sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákócziho obsadilo Košice. Veliteľ dal hneď izolovať a stážiť kňazov v miestodržiteľovom dome. Situáciu väzňov sťažoval citeľný hlad a smäd. V takom stave ich navštívili protestantskí predstavitelia a žiadali ich, aby sa zriekli katolíckej viery. Kanonikovi sľúbili cirkevné majetky, ktoré spravoval. Vtedy nastúpili do akcie vojaci. Nedali kňazom pokoj a surovo s nimi zaobchádzali. Dňa 6. septembra večer ešte od nich žiadali výkupné. Keď však duchovní nemohli splniť ani túto požiadavku, vojaci im pohrozili smrťou. Kňazi vedeli, že musia brať túto hrozbu vážne.
Posledné dejstvo drámy sa odohralo krátko po polnoci zo 6. na 7. septembra. Do izby, kde boli kňazi, sa vrútila skupina ozbrojencov, s ktorými prišiel aj kalvínsky kazateľ Alvinczi. Pongrácza hneď zrazili na zem a zviazali ho. Nato nútili oboch jezuitov, aby sa stali kalvínmi. Keď títo odmietli, nastalo mučenie. Najväčšmi sa vyvŕšili na Pongráczovi. Za ruky ho zavesili na hradu povaly, vyrezali mu pohlavie, hlavu mu stiahli povrazom a pálili ho fakľami, až mu vyšli črevá. Grodzieckeho veľmi dopichali. Kanonika navádzali, aby sa pridal k tým, čo vyznávajú "uhorské náboženstvo" a bojujú proti "cudziemu tyranstvu". Keď ten slušne, ale rozhodne odmietol, tiež ho pálili a napokon sťali. Hlavu odťali aj Grodzieckemu. Najdlhšie mučili Pongrácza, ktorému tiež dva razy sekerou zaťali do hlavy. Nakoniec všetky tri nehybné skrvavené telá hodili do odpadovej žumpy miestodržiteľovho domu. Pongrácz vtedy nebol ešte celkom mŕtvy.
Zvesť o krutej smrti bezbranných kňazov sa rýchlo rozšírila a zhrozili sa nad ňou i mnohí protestanti. Katolíci sa dožadovali aspoň mŕtvych tiel zabitých duchovných, aby ich mohli dôstojne pochovať. Napokon predsa dostali katolíci telesné pozostatky svojich hrdinských duchovných pastierov. Stalo sa to za zvláštnych okolností 6 mesiacov po ich smrti. V marci 1620 knieža Gabriel Bethlen vystrojil v tom istom dome, kde boli kňazi umučení, hostinu na počesť uhorského palatína Žigmunda Forgácha. Pri hostine požiadal do tanca nábožnú palatínovu manželku Katarínu, rodenú Pálffyovú, ktorá prijala výzvu s podmienkou, že bude môcť slušne pochovať telá troch mučeníkov. Bethlen súhlasil. Mestský kat prezradil miesto ich tajného hrobu. A tak mohli katolíci prevziať vzácne relikvie. Najprv ich previezli do Nižnej Šebastovej a potom do Hertníka, kde mali Forgáchovci majetky. Napokon roku 1635 boli pozostatky košických mučeníkov prevezené do Trnavy, kde boli najprv uložené v kostole klarisiek.
Ostrihomský arcibiskup (a od roku 1629 kardinál) Peter Pázmány zaviedol kánonický proces, ktorý mal viesť k blahorečeniu košických mučeníkov, a požiadal pápeža Urbana VIII., aby dovolil ich verejné uctievanie. Žiadosť znova predkladali viacerí Pázmányovi nástupcovia (J. Lippay, J. Szelepcseny, Ján Scitovský). V Ríme však proces postupoval veľmi pomaly. Konečne po viacnásobnom prešetrení života a smrti umučených kňazov ich vyhlásil za blahoslavených pápež Pius X. dňa 15. januára 1905 a o 90 rokov neskôr, 2. júla 1995 pápež Ján Pavol II. Liturgická pamiatka košických mučeníkov sa na Slovensku slávi vo výročný deň ich smrti - 7. septembra.
Úcta košických mučeníkov nestratila nič zo svojej aktuálnosti ani v období zvýšeného ekumenizmu. Naopak, ešte zreteľnejšie zdôrazňuje jeho potrebu a význam.
Doprava v okolí
Pre lepšiu orientáciu uvádzame zoznam zastávok MHD v okolí farnosti:
- Humenné, sídl. III.
- Humenné mesto
- Humenné, rešt. Verchovina
Premávajú tu aj tieto linky MHD:
- Train 94XX: Humenné - > Stakčín
- Bus 702413: Humenné, žel. st. = > Snina, nám.
- Bus 702403: Humenné, žel. st. = > Lackovce, č. d. 39