Františkánsky kostol sv. Jakuba v Trnave je jednou z výrazných urbanistických dominánt mesta. História siaha až k obdobiu krátko pred rokom 1239, kedy sa v Trnave usadili Františkáni. Františkáni nadväzujú na učenie Sv. Františka z Assisi a v Európe o nich počuť od začiatku 13. storočia. V Trnave sa podľa dochovaných listín usadili pred rokom 1235, prežili dve svetové vojny i štyridsať rokov totality.
Po príchode do Trnavy v 30. rokoch 13. storočia sa františkáni podľa zvyklostí usadili na okraji mesta, v blízkosti hradieb, na mieste starého opusteného opátstva. No až v rokoch 1363 - 1383 si vybudovali nový vlastný kostol a zväčšili kláštor. Ten v období 13. a 14. storočia patril k najväčším kláštorom tohto rádu v Uhorsku.
Františkánsky kostol v Trnave. Zdroj: Wikimedia Commons
Významné Udalosti v Histórii Kláštora
V roku 1301 a 1340 sa v tunajšom kláštore konala uhorská provinciálna kapitula. Nielenže sa v ňom medzi rokmi 1301 - 1340 konala celouhorská provinciálna kapitula františkánov, ale v rokoch 1308 - 1309 tu prebýval aj pápežský legát, kardinál Gentilis. Pretože kláštor ako jediný z reprezentačných budov nebol v roku 1325 poškodený požiarom, v roku 1327 sa stal miestom medzinárodných politických rokovaní medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou a českým kráľom Jánom Luxemburgským vo veci spoločných obranných a obchodných záujmov.
Kráľ Ľudovít I. Veľký dal v roku 1363 postaviť nový gotický kostol a zároveň zväčšiť kláštor. V 17. storočí bol niekoľkokrát opravovaný. V roku 1666 a 1683 úplne vyhorel. Oheň zničil klenbu, hlavný oltár a 5 ďalších bočných oltárov. Na popol sa obrátila bohatá knižnica, darovaná kardinálom Pázmáňom a archív kláštora so všetkými protokolmi a listinami. Stavbu nového kostola podporoval ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi a v roku 1714 bol konsekrovaný. Vo vizitačnej správe z roku 1823 sa píše, že kostol bol 1. septembra 1714 konsekrovaný, posviacal ho Lukáš Nataly, belehradský biskup (čestný hosť u františkánov) a urobil to zdarma. Vežu dokončili v roku 1717.
Kláštor je spojený s Kostolom sv. Jakuba Staršieho, apoštola (sviatok patróna chrámu 25. Kláštor patril pôvodne do Mariánskej provincie. Bola v ňom zriadená filozofická a teologická škola, ktorú navštevovali aj bratia - študenti z Bulharska a Bosny. Od roku 1642 bola povýšená na generálne štúdium a popri Trnavskej univerzite, ktorú spravovali Jezuiti bola druhou vysokou školou v meste.
Po obnovení provincie v roku 1924 sa kláštor stal miestom noviciátu a je ním aj v súčasnosti.
V budove na Františkánskej ulici dnes býva sedem bratov a ich predstavený priznáva, že kláštor im je priveľký. „Časť sme prenajali ako kancelárie, časť poskytujeme bezplatne Hospicu Svetlo. Hnevá ma, keď niekto hovorí, že cirkev je bohatá a má veľké majetky. Nikto by ich však vlastniť nechcel, vyžadujú si obrovské investície aj veľa peňazí na pokrytie prevádzkových nákladov,“ vysvetľuje brat František, ktorý sa teraz pustil do projektu opravy kostolnej veže.
Financie naň idú najmä z milodarov a príspevku rehole Františkánov, ministerstvo kultúry peniaze nedalo, vyrozumenie nemá na tento rok ani od mesta Trnava. Požiadať by chcel aj o eurofondy, zatiaľ však neprišla vhodná výzva. Aj rehoľník sa musí v dnešnej dobe obracať.
Architektonické Fázy a Prestavby
Kostol sv. Jakuba st. - prvá zmienka o prítomnosti františkánov v meste je z roku 1224. Okolo roku 1239 sa usídlili v opustenom staršom sakrálnom objekte (benediktínov ? cisterciánov ?) pri západnej bráne mesta, kde stojí terajší františkánsky kostol. Kostol prešiel tromi architektonickými fázami: predgotickou, gotickou a barokovou; dnešná podoba je z poslednej fázy.
Zaujímavosťou je, že kostol je orientovaný presbytériom na západ a vchodom na východ, smerom k mestu. Pôvodnú symetriu priečelia kostola s vežou narušila prístavba kaplnky sv. Antona z roku 1699. Po požiari koncom 17. storočia a následnej rozsiahlej oprave bol kostol slávnostne posvätený 1. septembra 1714.
Gotický kostol poškodilo v roku 1590 zemetrasenie. Zrejme natoľko, že medzi rokmi 1633 - 1640 bol na jeho mieste za finančnej podpory kardinála Petra Pázmaňa vybudovaný úplne nový, súčasný kostol. Na stavbe sa však podpísali ničivé požiare mesta z rokov 1666 a 1683, a tak je súčasná podoba kostola výsledkom úprav z rokov 1712 - 1717, ktoré ukončila výstavba veže.
Interiér Kostola
Františkánsky kostol sa pýši najväčším počtom oltárov v Trnave. Celkovo sa ich tu nachádza až 14. Medzi trnavskými kostolmi vyniká najväčším počtom oltárov. Je ich 14 a pochádzajú prevažne z 18. storočia.
Najväčší z nich je hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba z roku 1794 od trnavského maliara Jozefa Zanussiho, pôvodom zo Salzburgu. Ústredný oltárny obraz od Jozefa Zanussiho zobrazuje svätca sv. Jakuba v svätožiare na oblaku. Súčasťou kostola je aj bočná kaplnka sv. Antona s oltárom z roku 1698 od J. Wagnera, a, samozrejme, sakristia, pôvodne stredoveká stavba z 13. storočia. Zaujímavou architektúrou je oltár sv. Antona vo svätyni. V roku 1633 bola prestavaná a zaklenutá ranobarokovou klenbou so štukovou výzdobou.
Hlavný oltár, už s architektonickými prvkami klasicizmu a obrazom sv. Jakuba staršieho, z roku 1794, od trnavského majstra Jozefa Zanussiho, pôvodom zo Salzburgu, dal vyhotoviť biskup Mikuláš Kondé. Interiér kostola má klasicistický ráz.
Na chóre je umiestnený dvojmanuálový, tridsať registrový organ s pedálom. Organ z roku 1905 je umiestnený v organovej skrini z roku 1885 a je dielom renomovanej organárskej firmy Gebruder Rieger, opus 1177. V roku 1947 boli barokové fresky a steny kostola premaľované výjavmi zo života sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho.
Krypta pod Kostolom
V podzemí lode chrámu je rozsiahla krypta (pre verejnosť je každoročne bezplatne otvorená v dňoch 1. - 8. novembra), v ktorej sú uložené telesné ostatky mnohých kňazov, rehoľníkov i významných Trnavčanov minulých čias.
Niečo podobné máme od Nežnej revolúcie aj v Trnave, vďaka tunajším františkánom. Raz do roka, na dušičky, sprístupňujú pre verejnosť kryptu pod svojím kostolom. Pre milovníkov histórie hotový poklad! Príležitosť nazrieť na hodinku do minulosti trvá do konca tohto týždňa, vždy po večernej omši, do 20. hodiny.
Krypta pod františkánskym kostolom je dlhá viac ako 93 metrov, tvoria ju dve súbežné chodby, ktoré sa na konci spájajú. Nachádza sa v nej 92 kazematov a 36 pohrebných miestností. V súčasnosti je možné podľa výskumu spoľahlivo identifikovať len 91 pochovaných z obdobia rokov 1794 až 1866, jeden náhrobok je datovaný rokom 1719.
Podzemné priestory slúžili predovšetkým na pochovávanie členov františkánskeho rádu. Miesto posledného odpočinku v krypte našli aj príslušníci viacerých meštianskych rodín. Spočinuli tu však aj telesné pozostatky grófky Zuzany Forgáčovej, ktorej pohnutý životný príbeh medzi dvoma mužmi sa stal predlohou pre romány Joža Nižnanského Žena dvoch mužov či Jána Čajaka V zajatí na Holíčskom hrade.
V súčasnosti sa už do krypty nepochováva, naposledy tu pred piatimi rokmi uložili telesné pozostatky ľudí, ktorí boli pôvodne pochovaní pod františkánskym Kostolom sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach.
Sprístupnenie krypty je výnimočné; veriacim nahrádza návštevu cintorína, kde je možné modlitbou za zosnulých získať plnomocné odpustky zomrelým.
Plnomocné odpustky pre zomrelých možno získať na základe týchto podmienok.
"V krypte pod Kostolom sv. Jakuba v Trnave sa nachádza spolu 92 kazematov a 36 pohrebných miestností. V súčasnosti je možné identifikovať 91 pochovaných. Väčšina zachovaných hrobov pochádza z rokov 1794 - 1866," uviedol pre Tlačové oddelenie Arcibiskupského úradu v Trnave predstavený trnavskej komunity františkánov, br.
Krypta pod Františkánskym kostolom. Zdroj: trnava.dnes24.sk
Františkáni v 20. storočí
Po druhej svetovej vojne sa v obnovenej Československej republike viedol zápas o získanie politickej moci, ktorú napokon na seba strhla Komunistická strana a začalo sa obdobie prenasledovania Cirkvi, ktoré vo vzťahu k rehoľníkom vyvrcholilo v barbarskú noc z 13./14. apríla 1950. Všetci rehoľníci mužských rehôl boli násilne koncentrovaní do sústreďovacích kláštorov a postupne súdení a uväznení resp. zaraďovaní do nútených prác.
Nastalo obdobie ochromenia riadnej organizácie rehoľného (spoločného) a sľubný rozvoj obnovenej Provincie sa prakticky zastavil. Po prepustení z internácie boli bratia nútení hľadať prácu v civilnom zamestnaní; kňazi, ktorým to bolo dovolené sa venovali farskej pastoračnej činnosti, v obmedzených podmienkach.
Už od januára 1990 začali bratia pastoračnú činnosť vo františkánskom kostole v Bratislave, keď sa v tamojšom kláštore uvolnili priestory po vysťahovaní Múzea vývoja spoločenského vedomia, slúžiaceho k propagácii komunistickej ideológie. Ešte v istom tom roku na základe súhlasu definitórií obidvoch Provincií prestúpilo do Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa 18 bratov so sľubmi, 4 novici a 3 postulanti, pôvodne organizačne patriaci do Svätováclavskej provincie a v Trnave bol zriadený noviciát, so súhlasom cirkevnej autority.
Súčasnosť Františkánov v Trnave
Kostol je zasadený svojou hmotou do komplexu Františkánskeho kláštora v ktorom sídli provinciálny noviciát Menších bratov sv. Františka.
Každoročne v júni poriada rehoľa slávnosti - Trojdnie sv. Antona. Pri tejto príležitosti je sprístupnený výstup na vežu kostola i zostup do krypty.
Duchovný program počas týždňa: 6,00 a 18,00hod. nedeľa: 6,00, 8,00,10,00 a 18,00hod. pravidelná celodenná adorácia: každý utorok štvrtok po večernej sv.omši: spoločná modlitba vešpier a adorácia do 19,30hod. prvá nedeľa v mesiaci: o 10,00hod.
Františkáni, rehoľníci nasledovníkmi sv. Františka z Assisi, zohrali významnú úlohu v náboženskom a kultúrnom živote Trnavy. Ich prítomnosť v meste sa datuje do dávnej minulosti a zanechala trvalé dedičstvo v podobe kostolov, kláštorov a duchovného vplyvu.
Ich príchod do Trnavy priniesol so sebou nové impulzy pre duchovný život a vzdelávanie. Františkáni sa aktívne zapájali do pastorácie, vyučovania a charitatívnej činnosti.
V priebehu storočí prešli františkáni v Trnave rôznymi obdobiami, od rozkvetu a uznania až po útlm a prenasledovanie. Napriek všetkým výzvam si však vždy zachovali svoju vernosť evanjeliu a službe blížnym.
Súčasnosť františkánov v Trnave je pokračovaním ich dlhej a úctyhodnej tradície. Venujú sa pastorácii, sociálnej práci a snažia sa byť prítomní v živote miestnej komunity.
Františkáni v Trnave sú živým svedectvom o sile viery, obetavosti a lásky k blížnym. Ich prítomnosť v meste je obohatením pre všetkých, ktorí hľadajú duchovné vedenie a inšpiráciu.