Svätý Páter Pio, rodným menom Francesco Forgione, sa narodil 25. mája 1887 v malej dedine Pietrelcina na juhu Talianska. Pochádzal z jednoduchej roľníckej rodiny, ktorá mu od útleho veku vštepovala hlbokú vieru. Už v mladosti mal vízie a prežíval duchovné skúsenosti, ktoré presahovali jeho vek. Ako chlapec bol vážny, mlčanlivý a od detstva pociťoval silnú túžbu zasvätiť sa Bohu.
Francesco Forgione sa narodil 25. mája 1887 v Pietrelcine v južnom Taliansku. Bol štvrtým zo šiestich detí otca Orazia a matky Giuseppe. V roku 1902 ako 16-ročný vstúpil ku kapucínom. Jeho rehoľné meno bolo Pio, čo znamená „zbožný“- Od detstva bol chorľavý, no napriek chatrnému zdraviu sa mu podarilo dokončiť štúdium a v roku 1910 prijať kňazskú vysviacku. Keďže mal len 23 rokov, potreboval pre vysviacku dišpenz.
Rané mystické skúsenosti a kňazské povolanie
Už v mladosti mal vízie a prežíval duchovné skúsenosti, ktoré presahovali jeho vek. V roku 1910 bol vysvätený za kňaza. Jeho služba bola od začiatku poznačená mystikou a duchovnými zápasmi. Vnútorné trápenia, viditeľné choroby a duchovné skúšky ho sprevádzali celý život. Páter Pio často hovoril o bojoch s diablom, ktoré prežíval vo forme fyzického i duchovného utrpenia.
Prvýkrát bol Pio poznačený ranami nášho Spasiteľa krátko po kňazskej vysviacke, 7. septembra 1910. Rany mu spôsobovali veľké bolesti, no svätý brat prosil len o to, aby boli neviditeľné. Pán ho nachvíľu vypočul. Ďalšia mimoriadna udalosť sa odohrala 5. augusta v Klášore Milostivej Panny Márie v San Giovanni Rotondo. Nejaká „nebeská bytosť“ mu kopijou prebodla dušu. Svätý Páter Pio naozaj krvácal na boku, išlo o tzv. transverberáciu srdca (mohli sme sa s ňou stretnúť u sv.Terézie z Ávily alebo sv.
Stigmy a utrpenie
Najvýraznejším znakom jeho svätosti boli stigmy, rany Krista na jeho tele. Keď sa Páter Pio 20. septembra 1918 modlil pred veľkým krížom, na jeho tele sa objavilo päť rán umučenia nášho Pána. Tieto rany boli viditeľné a spôsobovali mu nesmierne bolesti. Hoci sa svätec snažil ukrývať ich, boli jeho viditeľnou súčasťou celých 50 rokov. Páter Pio bol prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Katolíckej cirkvi. Celý jeho život sa niesol v znamení dlhých hodín modlitieb a ustavičnej askézy. Jeho listy duchovným vodcom odhaľujú nevýslovné utrpenie, fyzické i duchovné, ktoré ho sprevádzalo po celý život.
Tieto stigmy pútali veľkú pozornosť veriacich, lekárov i cirkevných autorít. Pio ich však vnímal nie ako výsadu, ale ako bremeno, ktoré nesie spolu s Kristom.
Duchovné dary a služba ľuďom
Páter Pio bol známy aj mimoriadnymi duchovnými darmi. Mnohí svedčili o jeho schopnosti čítať v srdciach ľudí, pri spovediach im odhaľoval hriechy, ktoré zabudli alebo nechceli priznať. Mal dar bilokácie, teda schopnosť súčasne sa zjaviť na viacerých miestach. Niektorí veriaci opisovali, že sa im zjavil, aj keď fyzicky neopustil kláštor. Ďalším darom bola jeho hlboká modlitba. Páter Pio denne slúžil svätú omšu veľmi dlho, pretože každé slovo prežíval ako osobné stretnutie s Kristom. Jeho omše si získali veľký záujem veriacich, ktorí v nich cítili nebo na zemi.
Páter Pio spovedal denne približne dvanásť hodín. Tisícky ľudí mu chceli vyznať svoje hriechy. Mal dar nájsť v človeku bod obrátenia, od ktorého sa mohol odpichnúť a zmeniť. Ako spovedník vedel z kajúcnika „vytiahnuť“ aj hriech nevypovedaný - zabudnutý či vedome zamlčaný.
Začiatkom roku 1940 svätý Pio oznámil svoje veľkolepé plány na výstavbu Domova na zmiernenie utrpenia. Chýr o stigmatizovanom svätom kňazovi sa šíril rýchlo, na spoveď u Pátra Pia sa čakalo v dlhých zástupoch. Páter Pio mal dar čítať v ľudských dušiach. Obľúbené boli aj jeho precítené sväté omše, ktoré trvali niekedy aj dve hodiny.
V San Giovanni Rotondo sa čoskoro začali zhromažďovať tisíce pútnikov. Ľudia z Talianska i celého sveta prichádzali, aby prijali jeho požehnanie alebo spoveď. Pre mnohých sa stal duchovným otcom, ktorého nazývali jednoducho „Padre“. Páter Pio bol prísny v svedomí, ale zároveň hlboký v láske a milosrdenstve.
Zázraky a humor
Duchovný otec Páter Pio urobil veľa obdivuhodných zázrakov, niektoré aj okorenené humorom. Istý argentínsky kňaz cestoval k nemu po radu, ale nijakú nedostal. Jeho veriaci sa pýtali: „Ani nijaké gesto vám nedal?“ „Nepamätám sa,“ krútil hlavou kňaz. Potom si však spomenul: „Veľmi pomaly ma žehnal.“ A veriaci vykríkli: „To je tá jeho rada pre vás!
Pri jednom sobáši bol novomanžel taký dojatý, že ani nevládal povedať svojej nastávajúcej „áno“. Páter Pio ho povzbudil: „Tak už povedz to áno. Mal obavu, že mu vykradnú dom, ale napokon šiel a dom zveril pod jeho ochranu. Aj mu to povedal. Na druhý deň mu mních hovorí: „Ešte si tu? Vieš, koľko potu a námahy ma stojí, aby som držal tvoje dvere?“ Keď sa Riman vrátil domov, pochopil, o čo ide.
Jedna Švajčiarka sa nemohla dostať k Pátrovi Piovi, tak chcela aspoň požehnanie. No nevzdala to a modlila sa: „Nechcem nič, iba veľké, veľké požehnanie.“ Vtom sa otvorilo okno a Páter Pio dal požehnanie plachtou. Ale ona sa radostne smiala, lebo vedela, o čo ide. Radosť, svätosť a veselý duch sa podporujú. Sú ozdobou svätého života.
Svätý Páter Pio, okrem iného, povzbudzoval: „Ak ma potrebujete, pošlite svojho anjela strážneho.“ Páter Pio potom týchto ľudí informoval, aké správy mu ich anjeli doniesli.
Smrť a kanonizácia
Svätý Pio, vyčerpaný polstoročím intenzívneho utrpenia a neustálej apoštolskej činnosti v San Giovanni Rotondo, bol 23. septembra 1968 povolaný k nebeskej odmene. Posledné slová, ktoré vyslovil, boli modlitba k Ježišovi a Márii. Pri jeho smrti sa stigmy záhadne zacelili bez jaziev. Po verejnom pohrebe, ktorý prilákal vyše 100 000 smútiacich, bolo jeho telo pochované v krypta kostola Panny Márie Milosti. Páter Pio bol v roku 2002 vyhlásený za svätého pápežom Jánom Pavlom II. a dodnes patrí medzi najuctievanejších svätcov modernej doby.
Pater Pio zomrel 23. septembra 1968 vo veku 81 rokov. Jeho život sa stal svedectvom o sile modlitby, obety a úplnom darovaní sa Bohu.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 25. mája 1887 | Narodenie v Pietrelcine |
| 1902 | Vstup ku kapucínom |
| 10. augusta 1910 | Kňazská vysviacka |
| 20. septembra 1918 | Prijatie stigiem |
| 23. septembra 1968 | Úmrtie v San Giovanni Rotondo |
| 16. júna 2002 | Kanonizácia |
Páter Pio, mystik 20. storočia, zanechal hlboký odkaz pre Cirkev a svet. Jeho život nebol veľký a svätý kvôli divom, ktoré sa okolo neho diali a darom, ktoré dostal, ale práve pre jeho každodenný život plný utrpenia a ochoty znášať kríž, tak ako ho znášal sám Ježiš.
Taliansky kapucínsky kňaz a svätec Páter Pio z Pietrelciny aj dnes oduševňuje svojou zbožnosťou, no najmä darom priblížiť sa k hriešnikovi.