História Kostola vo Veľkej Hradnej

Veľká Hradná, obec s bohatou históriou, je neodmysliteľne spojená s vývojom cirkevnej správy a sakrálnej architektúry na území Slovenska. Táto obec, nachádzajúca sa v severnom výbežku sprašovej Nitrianskej pahorkatiny, ukrýva v sebe stopy dávnych čias, siahajúce až do obdobia Veľkomoravskej ríše.

Nitriansky hrad, ktorý bol centrom Nitrianskeho biskupstva.

Farnosť Malá Hradná a Archidiakonát Hradná

Obec Dubodiel bola do roku 1782 súčasťou starobylej farnosti Malá Hradná spolu s obcami Malá Hradná, Veľká Hradná, Dubodiel, Ruskovce, Horné a Dolné Držkovce, Čuklasovce, Svinná, Malá Neporadzka a Kochnáč. V stredoveku bola farnosť Malá Hradná súčasťou vyššieho správneho zriadenia, ktorým bol starobylý archidiakonát Hradná. Archidiakonát Hradná (Bánovská kotlina) bol súčasťou Nitrianskej diecézy spolu s katedrálnym a Trenčianskym archidiakonátom. Už samotný názov nasvedčuje tomu, že ide o starobylosť. Hradná, hradište, hradisko sú názvy, ktoré sa často objavujú v dobách veľkomoravských. Bývali útočišťom v nebezpečných situáciách, najmä počas maďarských vpádov koncom IX. storočia.

V roku 1264 sa spomína hradniansky archidiakon Ján a v roku 1329 v Malej Hradnej stál kamenný kostolík Všetkých svätých, ktorý bol postavený na pozemku šľachtica Štefana zvaného Pohan. V roku 1332 prvý historicky doložený farár na Malej Hradnej Martin pápežským vyberačom z Avignonu zaplatil desať grošov. Táto suma predstavovala približne jednu desatinu celoročného príjmu celej farnosti.

Územie farnosti Malá Hradná patrilo do archidiakonátu Hradná, v rámci Nitrianskej diecézy. Na nižšej úrovni cirkevno-správneho zriadenia stál dekanát. Od stredoveku farnosť Malá Hradná patrila do archidiakonátu Hradná a v priebehu 18. až 20. storočia bola súčasťou dekanátu Malá Hradná. Samotná fara a kostol v Malej Hradnej boli reformované v roku 1540 istým Valentínom Otýpkom. Farský kostol sa v roku 1685 dostal do rúk jezuitov zo Skalice. Celá farnosť aj s filiálnymi obcami prešla pod dočasnú duchovnú správu Spoločnosti Ježišovej.

Nitrianska diecéza existovala už v druhej polovici 9. storočia, v čase Veľkomoravskej ríše. Nitrianske biskupstvo ako samostatná diecéza bolo obnovené začiatkom 12. storočia. Okrem katedrálneho archidiakonátu malo Nitrianske biskupstvo aj Hradniansky archidiakonát, ktorý tvorila záhorská časť Trenčianskej župy a veľký trenčiansky archidiakonát. Archidiakonáty sa najneskôr od 13. storočia členili na dekanáty. Prvý nepriamy dôkaz o existencii farnosti nám poskytuje listina z roku 1264, ktorá spomína hradnianskeho archidiakona Jána.

Župa Trenčianska, okres Bánovce nad Bebravou, kraj Nitra do roku 1960, t. č. okres Trenčín, leží v severnom výbežku sprašovej Nitrianskej pahorkatiny v blízkosti Považského Inovca na hornom toku Hradnianskeho potoka. Obec sa spomína s rokom 1329. Je však určite staršia, pretože v jej katastri je archeologicky nepreskúmané hradisko pravdepodobne z veľkomoravského obdobia. Podľa všetkého Hradná zohrala významnú úlohu pri tvorbe cirkevnej organizácie už počas Veľkomoravskej ríše v období včasného feudalizmu, teda po obnove nitrianskeho biskupstva v roku 1083, kedy v Malej Hradnej vznikol samostatný arcidiakonát.

K ich vzniku v tomto období sa prihovárajú tieto okolnosti: Anonymus vo svojich „Gesta Hungarorum" kapitola 37 spomína, že Maďari pri obsadzovaní Veľkej Moravy našli medzi inými aj hrady Trenčín, Bánovce, Šaštín, Gradna a sídlo arcidiakonátu tohože mena. Hradná bola postavená na úroveň župného sídla. Jej susedné arcijáhenstvá boli v Nitre a v Trenčíne. Cirkevno-správne územie bolo menšie než územia dvoch susedov, rozprestieralo sa na území bývalého okresu Bánovce nad Bebravou, v hodnosti im však bolo rovnocenné. Pre starobylosť hradiska a vysokú cirkevnú hodnosť, ktorá bola výsledkom dlhšieho historického procesu, môžeme aj dejiny fary posunúť do dávnejšej minulosti, kedy bývalo zvykom , že z hospodárskych dôvodov podliehalo fare aspoň desať osád.

Povýšenie Dubodiela na Samostatnú Farnosť v Roku 1782

Patrónom tak filiálneho kostola v Dubodieli ako aj farského v Malej Hradnej bol šľachtický rod Ilešháziovcov. Pre vznik novej farnosti v Dubodieli bolo treba splniť aspoň tri podmienky. Vyžadovala sa tu existencia filiálneho kostola, ktorý by bol so súhlasom nitrianskeho biskupa povýšený na farský, ekonomická sebestačnosť novej farnosti, o čo sa mal postarať najmä miestny svetský patrón a napokon hybným impulzom musela byť aj dobrá vôľa zemepána Jána Ilešháziho, ktorý bol iniciátorom celej tejto akcie.

Už v roku 1774 sa vo filiálnych obciach Dubodiel, Cimenná, Veľká Hradná a Čuklasovce robil prieskum možného zriadenia novej farnosti v Dubodieli. Na čele celej akcie zriadenia novej farnosti na Dubodieli stál vtedajší trenčiansky župan gróf Ján Ilešházi. Celá udalosť povýšenia filiálneho kostola v Dubodieli sa dlho odkladala. Až v júli 1782 nitriansky biskup Anton Révaj rozhodol, že obce Dubodiel, Veľká Hradná a Cimenná sa vyčleňujú z farnosti Malá Hradná a vytvárajú samostatnú rímskokatolícku farnosť Dubodiel. Zároveň filiálny kostol v Dubodieli bol povýšený na farský. Prvým farárom sa stál Ján Miština, rodák z Bánoviec nad Bebravou. Od augusta 1782 sa zaviedla nová matrika v Dubodieli, čim sa úradné matričné zápisy obcí Dubodiel, Cimenná a Veľká Hradná preniesli z Malej Hradnej do Dubodiela.

O celé hospodárske zabezpečenie novozriadenej farnosti v Dubodieli sa postaral miestny zemepán gróf Ján Ilešházi. Na kostol daroval 300 rýnskych zlatých, z čoho sa mali financovať liturgické predmety i opravy kostola. Základinou 800 rýnskych zlatých župan Ján Ilešházi položil základ pre stály príjem farára pôsobiaceho v Dubodieli. V roku 1781 bol prestavaný pôvodný dom hájnika Jakuba Chládeka na farskú budovu ako bývanie pre duchovného správcu v Dubodieli. Spolu so zriadením novej farnosti v Dubodieli bola postavená aj cirkevná ľudová škola v roku 1781. Jej prvým učiteľom bol Ignác Jasnický, ktorý zahynul pri povodni v roku 1815.

Zasvätenie Kostola v Dubodieli

Farský kostol v Dubodieli bol a je zasvätený Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej (Eucharistii). Prvá písomná správa o jestvovaní kostola v Dubodieli je v urbári Trenčianskeho hradného panstva z roku 1623. Podľa tejto správy možno predpokladať, že starý kostol v Dubodieli bol postavený už niekedy začiatkom 17. storočia.

Stavba Nového Kostola

V marci 1922 staviteľ Juraj Bélik z Nitry navrhol plány nového kostola. Stavebné práce prebiehali celý rok 1922 a 1923. Začalo sa s asanáciou starého kostola. Na jeho mieste sa začal stavať nový kostol. V septembri 1922 pri stavbe strechy sa zrútil krov nad svätyňou a zabil dvoch robotníkov (medzi nimi bol 24-ročný Ján Petrík z Dubodiela a istý 17-ročný Vojtech Abrahám zo Solčian). Kostol bol dlhý 33 metrov a šíroký 10 metrov. Strecha kostola (loď a svätyňa) sa pokryla šindlom a strecha veže plechom. Náklady stavby kostola dosiahli úctyhodnú sumu na vtedajšie časy: 606 756 korún. Ručné práce, furmanky a vozenie dreva si vykonali veriaci svojpomocne pod dohľadom staviteľa Juraja Bélika. Biskup Karol Kmeťko prispel sumou 55 000 korún, členovia urbariátu z Dubodiela 200 000 korún, farár Alexander Gabriel sumou 2601 korún, gróf Max Attems Gilleis drevom v hodnote 281 100 korún.

Farári Pôsobiaci vo Farnosti Dubodiel od roku 1782

Kostol svätého Vavrinca v Malej Hradnej

Už len dominantná poloha a asymetrická poloha veže dnes pripomínajú zrejme ešte románsky pôvod Kostola sv. Vavrinca v obci Malá Hradná. Kostol dodnes dominuje širokému okoliu vo vyvýšenej polohe na okraji obce. Podľa všetkého tu pôvodný chrám postavili najneskôr niekedy v polovici 13. storočia, keďže tunajší archidiakonát sa spomína už v roku 1264 a kamenný kostol v roku 1329. Išlo zrejme o jednoloďovú stavbu s predstavanou západnou vežou a východnou svätyňou neznámeho tvaru. V roku 1758 sa ukončila baroková prestavba, ktorá výrazným spôsobom zasiahla do románskej podoby kostola.

Loď bola rozšírená východným i južným smerom a rozobraná bola aj pôvodná svätyňa, ktorú nahradilo veľké polygonálne ukončené presbytérium. Z románskej stavby sa do dnešných dní podľa všetkého zachovala len hmota veže a časť obvodových múrov lode (západná a severná stena). Už samotný názov nasvedčuje tomu, že ide o starobilosť. Hradná, hradište, hradisko sú názvy, ktoré sa často objavujú v dobách veľkomoravských. Bývali útočišťom v nebezpečných situáciách, najmä počas maďarských vpádov koncom IX. storočia.

Farský kostol sv. Jednoloďové pozdĺžne kostoly, so svätyňou na východe a na západe často s emporou aj s vežou, spravidla situované na malom alebo väčšom návrší, boli charakteristickými dominantami našich stredovekých dedín. Vo väčšom množstve sa vyskytujú na západnom Slovensku, predovšetkým v širšej oblasti Nitrianska. Mnohé z nich sa zachovali už iba v základoch pod zemou, no nájdu sa aj také, ktoré dodnes, po väčších, či menších úpravach, upútavajú svojím stredovekým výzorom. K takýmto patrí aj malohradniansky farský kostol sv.

Kostol svätého Vavrinca - diakona pochádza z 13. stročia. Rozšírený a zbarokizovaný bol v 18. storočí. Veža bola upravená v roku 1894. Ide o jednoloďovú stavbu s presbytériom a polygonálnym uzáverom, s pristavanou sakristiou. Veža sa pri rozširovaní lode dostala mimo os stavby, preto je dnes k štítovému priečeliu pristavená asymetricky. V presbytériu je pruská klenby, v lodi rovný strop. Loď má bočné empory a v západnej časti je murovaný organový chór. Hlavný oltár je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia so stĺpovou jednoetážovou oltárnou architektúrou na krivkovom pôdoryse.

Medzi nadstavcom a dvojicami kanelových stĺpov s vázami a plastikami anjelov je oltárny obraz sv. Vavrinca - diakona, mučeníka. Bočný oltár sv. Jána Nepomúckeho je rokokový, z druhej polovice 18. storočia s jednoetážovou pilastrovou architektúrou s reliefom svätca vo výklenku. Na boku sú dve plastiky svätcov, v nadstavci dvaja anjeli. Druhý bočný oltár - Piety - je rokokový s neskoršou úpravou a doplnkami, jednoetážová pilastrová architektúra, pendent k predošlému oltáru, uprostred s dostatočne prerobenou nikou, v ktorom je plastika Šaštínskej Panny Márie. Kazateľnica je rokoková, taktiež z druhej polovice 18. storočia. Na obvode parapetu sú reliéfy a vo vrchole baldachýn s Michalom Archanjelom. Krstiteľnica je kamenná, klasicistická, z konca 18. storočia. Drevenný vrchnák je z 19. storočia. Voľný obraz Piety je renesančný zo 17. storočia. V jeho dolnej časti je zobrazený kláštor. Zvon pochádza z roku 1700 od zvonolejára K. Korníka z Trnavy. Ostatné tri zvony sú mladšieho pôvodu od zvonolejára Krištofa Bienstoha.

tags: #kostol #velka #hradna #trenciansky #kraj