Bazilika Santa Prassede (Bazilika svätej Praxedy) je rímsky titulárny kostol, ktorý sa nachádza južne od baziliky Santa Maria Maggiore. Je známy svojimi nádhernými ranostredovekými mozaikami školy Cosmati a patrí k najkrajším rímskym ranovekým chrámom, ktorý však bol čiastočne v stredoveku, renesancii a v období baroka upravený. Bazilika Santa Prassede je zasvätená sestrám sv. Praxede a sv. Pudentii.

História a vznik baziliky
Chrám nechal stavať po roku 780 pápež Hadrián I. na troskách staršieho chrámu z 5. storočia. Dal sem preniesť ostatky dvoch sestier - sv. Praxedy a sv. Pudentiany.
🎦 Svätá omša o 10:00 - Výročie posviacky Lateránskej baziliky v Ríme🙏
Sväté sestry Praxeda a Pudentiana
Obe sestry zahynuli mučeníckou smrťou počas prenasledovania kresťanov za vlády rímskeho cisára Antonia Pia v roku 165 po Kristu. Po poprave boli sestry pochované v katakombách Priscilla na Via Salaria.
Katakomby ako útočisko kresťanov
Rímske katakomby vytvorili ešte Etruskovia a postupne sa stali útočiskom kresťanov, ktorí sa tu nielenže ukrývali počas prenasledovania, ale pochovávali tu aj svojich mŕtvych, aby zachránili ich pozostatky pred zneuctením zo strany pohanov.
Rozvoj Ríma a prenos ostatkov svätcov
Po zrovnoprávnení kresťanstva s ostatnými náboženstvami Milánskym ediktom v roku 313 a po skončení hektického obdobia sťahovania národov prišlo v 6. až 8. storočí k ďalšiemu rozvoju a hospodárskemu rozmachu mesta. Budované boli nielen nové centrá, ale aj kostoly. Rímski pápeži iniciovali prenos ostatkov svätcov a mučeníkov z katakomb do rímskych kostolov. Z podzemia vyniesli viac ako 2 300 pozostatkov kresťanských mučeníkov, z ktorých väčšinu uložili práve v krypte chrámu Santa Prassede.
Rozšírenie a výzdoba baziliky pápežom Pascalom I.
Okolo roku 822 dal pápež Pascal I., známy ako priekopník karolínskej renesancie, často zobrazovaný práve s modelom kostola v rukách, baziliku rozšíriť a vyzdobiť. Okrem Baziliky Santa Prassede nechal vyzdobiť aj Baziliku sv. Cecílie v Trastavere, ako aj nádhernú Basilicu Minore di Santa Maria in Domnica alla Navicella.
InteriérArchitektúra a interiér baziliky
Bazilika Santa Prassede má podobu trojloďovej baziliky s rozmermi 45×30 metrov s polkruhovou apsidou a plochým dreveným stropom. Lode sú od seba oddelené 16 žulovými stĺpmi a 6 piliermi, a ich podlahu tvorí mramorová stredoveká mozaika vytvorená školou Cosmati.
Kamenárska škola Cosmati
Boli to kamenári rodiny Cosmati, pôsobiaci v Taliansku v 12. a 13. storočí, zakladateľom bol kamenár Lorenzo Cosmati († po roku 1210). Preslávili sa svojimi pestrými ornamentálnymi mramorovými mozaikami, pričom geometrickú inšpiráciu hľadali aj v islamských mozaikách. Členovia rodiny Cosmati boli tiež zručnými znalcami umenia a archeológmi, predávajúcimi staré pamiatky záujemcom nielen v Taliansku, ale aj vo Francúzsku, Španielsku a dokonca aj na britských ostrovoch.
Cosmatesco
Spôsob výzdoby, ktorú zaviedli sa označuje ako cosmatesco. Pri tomto pracovnom postupe ukladali drobné kúsky farebného kameňa alebo skla, podloženého zlatou fóliou do presne vysekaných jamiek a vytvárali tak nádherné ornamentálne vzory. Ich mozaiky možno aj dnes obdivovať na podlahách kostolov, palácov ako aj na oltároch, stĺpoch či obkladoch stien talianskych kostolov a palácov. Cosmatesco tak môžeme obdivovať v Ríme, Neapole, Jeruzaleme, či Londýne a inde. K najznámejším chrámom vyzdobených touto technikou patria Bazilika Svätého Kríža v Jeruzaleme, Bazilika Panny Márie Snežnej, Bazilika Santa Maria in Cosmedin v Ríme, Bazilika San Clemente v Ríme, Lateránska bazilika, Bazilika sv. Vavrinca za hradbami, Bazilika sv. Pavla za hradbami a i.
Kaplnky v bazilike
V bazilike sa po obvodoch nachádza viacero kaplniek, ktoré pochádzajú z rôznorodých architektonických štýlov a obsahujú umelecké diela z rôznych období.
Bazilika so zvyškami stĺpa, pri ktorom bol bičovaný Ježiš KristusKaplnka sv. Zena
Medzi tie dôležitejšie patrí kaplnka sv. Zena, kde veriaci môžu vidieť kus stĺpa, pri ktorom bol v paláci Piláta Pontského bičovaný Ježiš Kristus. Relikvia sa dlho nachádzala v Jeruzaleme, odkiaľ ju roku 1223, počas V. križiackej výpravy, priviezol titulárny kardinál Giovanni Colonna, bývalý pápežský legát v Sýrii. Od roku 1223 sa v Bazilike Santa Prassede pri tomto stĺpe slávila špeciálnu liturgia na štvrtú nedeľu Veľkého pôstu. Kaplnku svätého Zena dal postaviť pápež Paschal I. ako budúcu hrobku pre svoju matku Teodoru. Kaplnku zdobili mozaiky, ktorých autormi boli grécki mnísi, ktorí utiekli do Ríma z Byzancie pred druhou vlnou ikonoklazmu. Pre veľkoleposť mozaík dostala kaplnka svätého Zena za života svojho zakladateľa názov Hortus Paradisi - „rajská záhrada“. Ďalším ľudovým názvom pre kaplnku je Sancta Maria libera nos a poenis inferni, spojené s privilégiom, ktoré udelil údajne Paschal I. na oslobodenie duše z očistca, za odpočinok sa tu bude slúžiť päť omší. Miestna tradícia hovorí, že v kaplnke bol pochovaný aj samotný Paschal I.
Ostatné kaplnky
*
Kaplnka Ukrižovania: Pochádza z XIII. storočia a podľa katolíckej tradície v tejto kaplnke hovoril Kristus so sv. Brigitou Švédskou.*
Kaplnka sv. Pia X: V tejto kaplnke sú obrazy pápeža sv. Pascala I., sv. Filipa Neri, sv. Františky Rímskej.*
Kaplnka Sait Bernardo degli Urberti: Vznikla v roku 1886 na počesť Ružencovej Panny Márie.*
Kaplnka svätého Karla Boromejského: V tejto kaplnke sa nachádza obraz Lodovica Sterna „Extáza sv. Karola Boromejského“ a „Sv. Karol Boromejský ďakuje Bohu za koniec morovej epidémie v Miláne“.*
Kaplnka Olgiati: Táto nádherná kaplnka bola vyzdobená v rokoch 1583 - 1586.*
Kaplnka svätého Jána Gualberta: V tejto kaplnke je autorom viacerých obrazov Gulio Bargellin.
Titulárni kardináli zo Santa Prassede
Zoznam kardinálov, pre ktorých bola bazilika titulárnym chrámom, je obdivuhodný. V ich radoch sa nachádza aj 5 pápežov: Honorius II., Lucius II., Július III., Lev XI. a Alexander VIII. Najznámejšou osobnosťou spojenou s bazilikou je však slávny svätec a jedna z najvýznamnejších postáv katolíckej reformácie sv. Karol Boromejský.
Svätý Karol Boromejský
Svätý Karol Boromejský sa stal titulárnym kardinálom baziliky v rokoch 1564 - 1484. Aj on inicioval veľkú prestavbu chrámu. Práve na jeho pokyn prišlo k výraznému zväčšeniu presbytéria (na úkor hlavnej lode), pričom toto presbytérium bolo bohato vyzdobené. Po oboch stranách oltára boli postavené malé balkóny - poggioli, určené na vystavovanie obrovského množstva relikvií, ktoré boli v bazilike uložené.Počas pôsobenia sv. Karola Boromejského bola pristavaná sakristia, v hlavnej lodi zamurovali pôvodné okná a na ich miestach vzniklo 8 menších okien. Výrazne sa zmenil aj vstup do baziliky, kde pribudlo schodisko a portál.
Sv. Karol BoromejskýĎalšie úpravy a reštaurovanie
Kardinál Lodovico Pico della Mirandola nariadil v roku 1725 prestavbu interiéru, pri ktorej sa zdôraznil optický význam hlavného oltára v chrámovom priestore a takisto sa upravil prístup pútnikov k relikviám.Talianski odborníci si počas reštaurovania chrámu v 20. storočí dali niekoľko dôležitých úloh. Rozhodli sa obnoviť baziliku v jej najstaršej podobe, takže bola odstránená väčšina renesančných a barokových vrstiev, ktoré boli takisto nádherné. Prvá vydarená reštaurácia chrámu sa uskutočnila v rokoch 1918 - 1937, po II. svetovej vojne sa v reštaurovaní baziliky pokračovalo.
Výzdoba hlavnej lode
Na základe pokynu titulárneho kardinála Alessandra de Medici (budúceho Leva XI.) bola bazilika vyzdobená cyklom fresiek na témy Kristovho Umučenia. Každú fresku „podopiera“ dvojica Anjelov držiacich v rukách pašiové symboly, zodpovedajúce námetom fresky.
Zoznam fresiek
* Kristova modlitba v Getsemanskej záhrade* Uväznenie Ježiša, sv. Peter odsekáva ucho Malchusovi* Ježiš pred Kaifášom* Ježiš na súde u Piláta* Bičovanie Krista* Korunovanie Krista Tŕňovou korunou* Ecce homo* Kristus sa stretáva so sv. VeronikouPráve Giovanni Balducci zohral v rámci barokovej výzdoby chrámu veľmi dôležitú úlohu, pretože na stenách hlavnej lode namaľoval fresky venované životu sv. Jozefa a Mojžiša.
Exteriér bazilikyApsida a presbytérium
Presbytérium v dnešnej podobe vzniklo po prestavbe v rokoch 1728 - 1734 podľa projektu Francesca Ferraia, prestavbu financoval kardinál Ludovico Pico della Mirandola. V bazilike v čase pontifikátu pápeža Paschala I. bola apsida osvetlená pomocou 5 okien. Nachádzajú sa tu aj nádherné obrazy sv. Praxedy od Domenica Mariu Muratoriho.
Mozaika presbytéria
Medzitým to boli práve mozaiky apsidy, otvor jej oblúka a záverečné presbytérium víťazného oblúka, ktoré boli podľa Paschala I. najdôležitejším prvkom baziliky. Mozaiky sú inšpirované Apokalypsou a sú podľa odborníkov tvoria najvýznamnejší doklad byzantskej výzdoby v Ríme.Hlavný motív výzdoby v apside predstavuje Parúzia. V strede, smerom k veriacim, kráča Kristus cez červené, modré a zelené oblaky. Kristova pravá ruka je zdvihnutá a sú na nej stopy po klincoch; v ľavej ruke drží Spasiteľ zvitok (symbol zákonodarstva) s gréckymi písmenami Α a Ω. Po Kristovej pravej a ľavej ruke sú apoštoli Peter a Pavol oblečení v bielom (farba spravodlivosti) s purpurovým (znamenie mučeníctva) odevom. Vedľa sv. Pavla a Praxedy je zobrazený aj staviteľ baziliky - pápež Paschal I. Je odetý do zlatého rúcha a bieleho pália s krížom (znak dôstojnosti), v rukách má maketu baziliky, ktorú dal postaviť.
| Kaplnka | Významné prvky |
| Kaplnka sv. Zena | Kus stĺpa, pri ktorom bol bičovaný Ježiš Kristus, mozaiky od gréckych mníchov |
| Kaplnka Ukrižovania | Fresky „Madonna della Salute“ a výjav Ukrižovania |
| Kaplnka sv. Pia X | Obrazy pápeža sv. Pascala I., sv. Filipa Neri, sv. Františky Rímskej |
| Kaplnka Sait Bernardo degli Urberti | Obrazy „Umučenie blahoslaveného Tesaura Beccaria“ a „Svätý Bernardo dehgli Uberti zastavuje povodeň“ |
| Kaplnka svätého Karla Boromejského | Obraz Lodovica Sterna „Extáza sv. Karola Boromejského“ |
| Kaplnka Olgiati | Vyobrazenie Nanebovstúpenia Krista s prorokmi |
| Kaplnka svätého Jána Gualberta | Obrazy Gulia Bargellina „Giovanni Gualbert šliape herézy v podobe hydry“ a „Giovanni Gualbert odpúšťa vrahovi svojho brata“ |
tags:
#kostol #vsetkych #narodiv