Praha, mesto s bohatou históriou a kultúrou, je domovom mnohých významných kostolov a chrámov. Tieto sakrálne stavby nie sú len miestami modlitieb, ale aj architektonickými skvostami, ktoré svedčia o bohatej minulosti a umeleckom majstrovstve.
Pražský Hrad a Kostol Všetkých Svätých
Pražský hrad je najvýznamnejšou pamiatkou Prahy a celej Českej republiky. Nachádza sa na skalnatom ostrohu nad riekou Vltavou a je to najväčší starobylý hrad na svete. Hrad bol sídlom českých kniežat a kráľov a od roku 1918 slúži ako sídlo prezidenta republiky. Jeho architektúra zahŕňa rôzne štýly, od románskeho po gotický a 20. storočie.
Svojou rozlohou je Pražský hrad pokladaný za najväčší stredoveký hrad na svete, aj keď o toto prvenstvo preteká s ďalšími miestami aj v Európe, kde už pôvodné hradby nemožno rozoznať a presne lokalizovať. Najvýznamnejšie stavby hradu sú Starý kráľovský palác, Katedrála Sv. Víta, Bazilika s bývalým kláštorom Sv. Juraja, pôvodné šľachtické paláce a mohutné opevnenie zachované v mnohých podobách. Súčasťou hradu je viacero expozícií.
Hradný kopec zaujal prvé osídlenie už v období neolitu. Blízka Vltava a vyvýšený terén sa musel zapáčiť staviteľom prvých hradísk a používateľom keramiky, ktorá sa tu našla. Najstaršie dobre datovateľné stavby sa tu objavili v 9. storočí a našli aj bohato vyzdobený hrob neznámeho bojovníka. Pôvodne sa za zakladateľa mesta považoval Bořivoj z rodu Přemyslovcov v roku 885.
V priebehu storočí sa hrad dočkal mnohých prestavieb, búraní a vylepšovaní. Přemysl Otakar II. V roku 1344 dal Karel IV. postaviť Katedrálu Sv. Víta, a kaplnku Sv. Václava dal postaviť nad jeho hrobom. Severná hradba hradu pochádza z konca 15. storočia, kedy architekt Benedikt Ried na pozvanie Vladislava Jagellonského, prestaval zastarané hradby a systém ďalších opevnení. Rovnaký panovník následne nechal prestavať aj kráľovský palác.
Keď sa na Pražský hrad presťahoval Rudolf II., odštartoval sériu výrazných prestavieb, ktoré prekonali všetko doposiaľ. Pribudlo viacero budov, ba dokonca vznikla rozsiahla koniareň s dvoma poschodiami. Nad nimi dal vybudovať priestory pre rozsiahle umelecké zbierky, ktoré dnes poznáme pod názvom Španielsky sál a vznikla tiež Obrazárna Pražského hradu.
Po vzniku Československej republiky sa pre účely sídla prezidenta na hrade konali stavebné úpravy, ktorých autorom bol slovinský architekt J. Plečnik. Zaujímavosťou je, že pojem Praha sa pôvodne objavoval práve v blízkosti hradiska a pomenúval kamenné bralo a okolitú oblasť. Tento názov sa však rozšíril postupne na širšiu oblasť.
Medzi najvýznamnejšie pražské kostoly patria:
- Chrám sv. Juraja (Bazilika sv. Jiří)
- Kostol sv. Jindřicha a sv. Kunhuty
- Kostol sv. Mikuláša
- Katedrála sv. Víta
Katedrála svatého Víta
Katedrála svatého Víta (celým názvem Katedrála svatého Víta, Václava a Vojtěcha) je nejvýznamnější chrám v Praze. Nachází se na Pražském hradě a je považována za mistrovské dílo gotické architektury. Katedrála je místem korunovací českých králů, uložením svatých relikvií a hrobek českých panovníků, včetně Karla IV., který významně přispěl k její stavbě.
Výstavba katedrály začala v roce 1344 pod vedením architekta Matyáše z Arrasu a později stavbu převzal Petr Parléř, který přidal jedinečné prvky, například slavný Svatováclavský oltář. Stavba se protáhla po několik staletí a byla dokončena až v roce 1929.
Najlepšie aktivity v Prahe - Kompletná prehliadka so sprievodcom po Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade
Chrám sv. Juraja (Bazilika sv. Jiří)
Chrám sv. Juraja, alebo Bazilika sv. Jiří, je jeden z najstarších kostolov v Českej republike. Stojí pri ňom prvý kláštor založený na území Českej republiky, kláštor Svätého Juraja. Založil ho knieža Vratislav I. okolo roku 920. Vysvätili ho až v roku 925, keď sa podarilo získať telesné pozostatky svätej Ľudmily. Po jeho smrti ho v kostole pochovali.
Vo všeobecnosti je však kostol stále krásnym príkladom románskych stavieb. Pôvodný kostol je trojloďová bazilika s dvoma priečeliami a tiež trojloďovou kryptou. Kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola v barokovom štýle postavená Filipom Spannbruckerom v rokoch 1717 až 1722. Hlavná freska predstavuje glorifikáciu svätca, ktorému je kaplnka zasvätená s českými patrónmi. Na hlavnom oltári je taktiež rovnaký svätec ale s anjelom.
Kostol svätého Jindřicha a svätej Kunhuty
Kostol svätého Jindřicha a svätej Kunhuty bol založený ako kostol Nového Mesta Pražského v roku 1348. Postavil ho rád Križovníkov s červenou hviezdou, ktorý ho mal aj v správe. Kostol bol postavený na priestrannom námestí a už od čias Karla IV. bolo toto námestie významné predajom sena a ovsa.
Stavbu viedol Majster neďalekej nemocnice sv. Františka Oldřich. Keď ten v roku 1350 zomrel, stavbu chrámu dokončil jeho nástupca Jindřich. Kostol je zasvätený kráľovi a svätorečenému císarovi Jindřichovi II., zakladateľovi biskupstva v Bamberku, ktorý žil v rokoch 973 - 1024 a jeho taktiež svätorečenej manželke Kunhutě.
Kostol bol kedysi obklopený cintorínom, ktorý bol využívaný hlavne v rokoch 1347 - 1361, kedy Prahu zasiahla morová rana a na miestny cintorín putovala prevážna časť mŕtvol z Nového Mesta. V období husitstva kostol využívali Husiti, neskȏr Utrakvisti. V rokoch 1472 až 1476 bola postavená nová zvonica, dnešná Jindřišská veža. Zvonica bola postavená z dȏvodu, aby bolo kam umiestnit ťažké zvony. Pri kostole bola postavená aj nová škola.
Po bitke na Bielej hore mal byť kostol vrátený rádu Križovníkom, tí se ho ale v roku 1646 zriekli v prospech Barnabitov od sv. Michala vo Viedni, ktorých brat cisára Ferdinanda III. Leopold Vilém uvažoval uviesť do Prahy.
Kostol bol postavený v gotickom štýle, ale v dobe baroka bolo niekoľko kaplniek prestavaných do tohto štýlu. Prvou významnou úpravou kostola bola renezančná prestavba v roku 1529. V roku 1757 však kostol utrpel pruským delostrelectvom. Ďalšia významná prestavba kostola a priľahlej zvonice (dnešná Jindřišská veža) nastala v roku 1879, kedy došlo k regotizácii pod dohľadom Josefa Mockera.
Pôdorys gotického chrámu sv. Jindřicha je obdĺžnikový, zakončený osemuholníkom. Skladá z troch rovnako vysokých lodí. Pred vchodom sú umiestnené barokové sochy sv. Jána Nepomuckého a Judy Tadeáša z roku 1709 od Mateja V. Jackla. Nad vchodom je renesančný chór z roku 1526. Farebné okná zhotovené maliarom FR. Rixom a K. Strakom v rokoch 1923 - 1925 vyobrazujú sv. Cyrila a Metoda, sv. Václava, sv. Ľudmilu, sv. Prokopa a sv. Anežku Českú.