Františkánsky kláštor v Hlohovci je jednou z top dominánt mesta a súčasťou jeho histórie už stovky rokov. Kláštor Františkánov Hlohovčania dobre poznajú a mnohí okolo neho chodia dennodenne. Teraz vám ho však priblížime celkom inak - mixom zaujímavostí z histórie, ale aj súčasného diania.
Františkánsky kláštor v Hlohovci
Založenie a Raná História
História kláštora je spätá s bulou pápeža Pavla II. z roku 1465 (datovaná 28. mája), ktorou povolil v blízkosti kaplnky Všetkých svätých postaviť Františkánsky kostol. Prvá zmienka o kaplnke je z roku 1401. Bola teda postavená v 2. polovici 14. st., v období vrcholnej gotiky. Stála na okraji mesta, tvoriac jeho severnú hranicu. Po oficiálnom povolení pápežom dáva súhlas k založeniu kláštora i ostrihomská kapitula prostredníctvom svojho arcibiskupa Jána Vitéza (18. decembra 1465).
Zakladateľom františkánskeho kláštora bol zemepán Hlohovca Mikuláš Ujlaky. Kláštor vznikol a bol postavený za vlády Mateja Korvína. Prvými obyvateľmi kláštora boli Františkáni z Bosny, ktorí rozvinuli naplno svoju činnosť po postavení kláštora v roku 1492. K dovtedy existujúcemu presbytériu kostola napojili a pribudovali východné krídlo kláštora.
Reformácia a Protireformácia
V 16. storočí začali kláštor stíhať mnohé pohromy. Po tureckom nájazde v roku 1530 bol poškodený kláštor i kostol. V pohnutých dobách reformácie kláštor (i kostol) patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V kláštore pôsobila vtedy kníhtlačiareň Valentína Manckoviča, ako jedna z prvých na Slovensku. Roku 1601 Stanislav Thurzo v budove kláštora zriadil trojjazyčné gymnázium.
Po konverzii Adama Thurzu, majiteľa hlohovského panstva na katolícku vieru, bol kláštor i kostol 27. mája 1630 vrátený Františkánom. Oprava kláštora sa začala v roku 1637 na popud matky prvého majiteľa hradu a panstva Hlohovec Kataríny Pálffy ab. Erdődy z rodu Forgáč, manželky už zosnulého grófa Žigmunda Forgáča. Náročnú opravu kostola i kláštora na vlastné náklady dokončil jej syn Adam Forgáč v roku 1642. Šimon Forgáč, posledný z príslušníkov tohoto mocného rodu postavil v roku 1699 kaplnku sv. Kríža.
Po príchode Erdődyovcov sa postavenie františkánov ešte viac upevnilo a ľudia začali opäť prijímať katolícku vieru. V rokoch 1663 - 1683 mesto i kláštor ovládali Turci, Františkáni však mali súhlas k duchovnej činnosti. Slávnostnú posviacku kostola vykonal 18.5.1699 nitriansky biskup Ladislav Maťašovský.
Kláštor ako Centrum Kultúry a Vzdelanosti
V 18. storočí kláštor stúpol na význame. Stal sa sídlom provinciálneho ministra Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V kláštore bola filozofická škola od roku 1647, povýšená v roku 1653 na generálne štúdium. V 18. - 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 - 1760 Pavlín Bajan, ako aj novici Edmund Pascha a Juraj Zrunek ( ktorému sa podľa najnovších výskumov pripisuje autorstvo Vianočnej omše F- dur, s folklórnymi prvkami).
V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříže, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej rodiny, Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Božského srdca Ježišovho a sv. Terézie z Avilly, ako i o stropnú maľbu. Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Nachádzali sa v nej inkunábuly (knihy z 16. st.). Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky (2 listy staroslovienskeho textu Chorvátsko - dalmátskeho pôvodu z 13. - 14. storočia).
Z rádovej knižnice pochádzajú aj vzácne Hlohovské hlaholské listy. Tie na prebale jedného talianskeho traktátu našiel tunajší knihovník Vševlad Jozef Gajdoš. Ku kláštoru sa taktiež viaže existencia teologickej školy, kde sa vyučovala i hebrejčina.
Hlohovské hlaholské zlomky predstavujú dva listy staroslovienskeho textu chorvátsko-dalmátskeho pôvodu z 13. - 14. storočia. Tieto zlomky sú považované za jeden z najvzácnejších rukopisov, ktoré sa v kláštornej knižnici našli.
Vlastivedné Múzeum v Hlohovci
Od roku 1959 je v budove kláštora Vlastivedné múzeum regionálneho významu. Vlastivedné múzeum v Hlohovci dokumentuje spoločenský a prírodný vývoj v regióne Považia medzi severnou časťou Malých Karpát a južnou časťou Považského Inovca. Jeho špecializáciou je entomológia. Má zo všetkých západoslovenských múzeí najväčšiu zbierku hmyzu najmä chrobákov a motýľov. Prírodné vedy zastupujú aj zbierky z botaniky, mineralógie, geológie a zoológie.
Spoločenské vedy sú zastúpené zbierkami z archeológie, histórie, národopisu a numizmatiky. Expozícia archeológie bola otvorená roku 1980. Je výsledkom archeologických výskumov v Hlohovci a na okolí. Člení sa na celky podľa jednotlivých archeologických období. Najvzácnejším exponátom je drobná plastika Jupitera Dolichena z rímskeho obdobia, gravírovaná a plátovaná meďou a striebrom.
Expozícia historického nábytku v refektári kláštora tvorí súčasť spoločenskovednej expozície od roku 1982. Refektár má historicky a umelecky cennú renesančno-barokovú štukovú výzdobu stropu. V rámci expozície štýlového nábytku sa predstavujú základné typy nábytkového zariadenia z 18 -19. stor. K najcennejším exponátom patrí intarzovaná skriňa z 2. polovice 18. stor.
Expozícia keramiky sa člení na dve časti. Prvá zachytáva vývoj keramiky od neolitu až po 20. stor., druhá vývoj ľudovej keramiky - majoliky a hrnčiny.
Súčasnosť
Kláštor je na území Bratislavsko - Trnavskej arcidiecézy. Bratia tu začali s obnovou rehoľ. Ako nasledovníci odkazu sv. Františka z Assisi sa hlásime k životnému štýlu, ktorý charakterizujeme slovami žiť podľa evanjelia. Tento život je vždy životom v bratstve, ktoré máme hlboko v úcte.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii kláštora
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1401 | Prvá zmienka o kaplnke Všetkých svätých |
| 1465 | Bula pápeža Pavla II. povoľujúca stavbu františkánskeho kostola |
| 1492 | Postavenie kláštora |
| 1530 | Poškodenie kláštora a kostola po tureckom nájazde |
| 16. storočie | Kláštor patrí evanjelickej cirkvi a. v. |
| 1601 | Stanislav Thurzo zriaďuje trojjazyčné gymnázium |
| 1630 | Kláštor vrátený Františkánom |
| 1637 | Začiatok opravy kláštora |
| 1663-1683 | Mesto i kláštor ovládajú Turci |
| 1699 | Slávnostná posviacka kostola nitrianskym biskupom Ladislavom Maťašovským |
| 1959 | V budove kláštora Vlastivedné múzeum |
Ak vás dejiny Františkánskeho kláštora v Hlohovci zaujali a radi by ste sa dozvedeli viac, určite vás poteší správa o pripravovanej knihe. Publikáciu spracoval Jozef Urminský s kolektívom a svetlo sveta uzrie už v polovici júna.