Kostol Všetkých svätých v Humennom je významnou sakrálnou stavbou a národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá sa nachádza v centre mesta. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky.
Kostol Všetkých svätých v Humennom
História Humenného a cirkevné pomery
Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Niektorí archeológovia totiž pripúšťajú možnosť jej existencie už v dobe bronzovej a na začiatku doby železnej. Oblasť bola osídlená aj v období Rímskej ríše, Humenné sa totiž nachádza na starej obchodnej ceste z juhu na sever. Historik Richard Marsina kladie existenciu Humenného do polovice 13. storočia. Túto domnienku potvrdzuje aj existencia hradných panstiev Jasenov a Brekov.
Tieto panstvá patrili Petrovi Peteňovi, ktorý postavil do opozície voči novému Uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou. Roku 1317 došlo k ozbrojenému stretnutiu dvoch nepriateľov pri obci Bačkov, z ktorého vyšiel víťazne Karol Róbert. Peteňove rozsiahle majetky kráľ daroval Drughetovcom.
Príchod Drughetovcov a františkánov
Drughetovci po príchode do Humenného osadili na svojom panstve cirkevný rád františkánov, ktorí za prispenia svojho zemepána vybudovali gotický kostol, ktorí zasvätili Panne Márii a zo severnej strany pristavali poschodový trojkrídlový kláštor, ktorý spolu s kostolom uzatváral rajský dvor. Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy. Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Hlavnou príčinou bol zdá sa veľký požiar, ktorého dôsledkom bol kostol a kláštor zničený.
Kostol Všetkých svätých a reformácia
Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov. Roku 1604 sa Valentín Drugeth, ktorý bol protestantom pridal k povstaniu Štefana Bočkaia. Po jeho smrti (zomrel 1609 v Užhorode), prevzal Humenské panstvo Juraj III Drugeth, ktorý bol katolíkom a snažil sa aj o zjednotenie pravoslávnych s Rímom podľa vzoru Brest-Litovskej únie. Zaujímal sa o účinkovanie jezuitov a neskôr sám požiadal o misionárov, ktorí by vykonávali misijnú činnosť v Humennom.
Juraj Drugeth ich najprv umiestnil v humenskom kaštieli(vybudovaný 1610 na mieste kamenného hradu) a daroval im bývalý františkánsky kláštor i s kostolom, ktoré zreštaurovali a príjem z niekoľkých osád. Ich zásluhou sa mnoho obyvateľov Humenného a okolia vrátilo ku katolíckej viere. Roku 1615 Juraj III založil jezuitské gymnázium, ktoré sa už od roku 1617 spomína ako jezuitské kolégium. Vyučovalo sa na ňom až do roku 1643, keď bolo prnesené do Užhorodu.
Ďalšie zmeny vlastníkov a náboženská situácia
Roku 1684 vymrel rod Drugethovcov po meči. Novými majiteľmi boli Csákyovci a Van Dernáthovci, v 19. stor. Andrássyovci.Okrem rímskokatolíkov a gréckokatolíkov početnú komunitu tvorili aj židia. V roku 1778 ich žilo v Zemplínskej stolici 3390 (Humenné malo v tom čase 1914 obyvateľov). Keď v tomto roku vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795). Roku 1856 židovská náboženská obec založila trojtriednu verejnú ľudovú školu. V Humennom existovali teda už dve školy. V roku 1889 bola dokonca otvorená aj obchodná škola. Bola to prvá obchodná akadémia v Rakúsko-Uhorsku. Roku 1890 bol postavený kalvínsky kostol a o rok neskôr neoklasicistický kostol na kalvárii.
V roku 1921 (1930) bola konfesionálna štruktúra obyvateľstva takáto:
| Náboženstvo | Podiel v roku 1921 | Podiel v roku 1930 |
|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 45,3% | 48,8% |
| Gréckokatolíci | 11,9% | 12,7% |
| Evanjelici a.v. | 1,3% | 1,2% |
| Židia | 39,5% | 32,2% |
Druhá svetová vojna a povojnový vývoj
Situácia sa zásadne zmenila počas druhej svetovej vojny. Do októbra 1942 bolo z Humenského okresu odsunutých 2600 židov. Dnes je pamätná tabuľa obetiam holokaustu na budove mestského úradu. Farský chrám (bývalý františkánsky a jezuitský) prešiel opravou a maľbou a bol vysvätený 10.11.1940. Mesto sa zasa začalo po cirkevnej stránke rozvíjať až po roku 1989. Boli postavené dva nové rímskokatolícke, dva gréckokatolícke chrámy a jeden pravoslávny, zriadená bola cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda, osemročné Gymnázium sv. Košických mučeníkov a gymnázium sv.
Architektúra Kostola Všetkých svätých
Terajší kostol nám predstavuje veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončenou svätyňou. Stavba kostola pochádza z gotického slohu. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba zachovaná vo svätyni a krúžky okien, datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Hviezdicová klenba má vyžľabené rebrá a v jej strede, vždy pri krížení rebier, sú umiestnené malé štítky s jednoduchými rozetami. Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca, ktoré dostal humenský pán Žigmund II.
Kláštor je pripojený ku kostolu na severnej strane a vytvára s ním jednotný celok. Podľa použitých stavebných hmôt možno kláštor považovať za starší, pretože tento typ kláštorných stavieb sa nám uchováva v priebehu niekoľko storočí. Celé vnútorné zariadenie je pseudogotické a vzniklo v druhej polovici 19. storočia. Tri zaujímavé obrazy sú umiestnené v kláštornej chodbe vedúcej do sakristie.
Súčasnosť a duchovný význam
Keď vstúpite do starého humenského kostola, čas vonku sa pre vás zastaví. Obklopia vás stáročné premodlené múry, ktoré vám poskytnú pocit bezpečia, istoty, pokoja. Kostol Všetkých svätých v Humennom vyniká atmosférou starých chrámov. Nejde tu o úžasnú historickú hodnotu tejto krásnej gotiky, ale o nesmiernu duchovnú silu, ktorá prúdi zo svätostánku. Všetci svätí upriamujú myseľ, srdce i dušu návštevníka k jednému Svätému.
Roráty a pastoračná služba
S prežívaním Adventu a prípravou na sviatky Narodenia Pána súvisí slávenie rorátnych svätých omší. Ani v Humennom to nie je inak. Humenský dekan František Mariňák hovorí, že veriaci prichádzajú do Kostola Všetkých svätých na roráty veľmi radi: „Rorátne sväté omše sa slávia skoro ráno, ešte za tmy, pri svetle sviec, takže to má neopakovateľnú atmosféru. Na rorátne sväté omše však neprichádzajú iba vyššie vekové kategórie, ale aj množstvo detí. „Výrazne to závisí od rodičov a starých rodičov.
Príprava na Vianoce sa ani vo farnosti Všetkých svätých nezaobíde bez množstva pastoračnej práce a duchovnej služby. Samozrejme, aj u nás sú pred Vianocami dlhé rady na svätú spoveď, pričom mnoho ľudí vtedy pristupuje k sviatosti zmierenia raz za rok. Veľa ich žije, študuje, pracuje mimo Humenného, a keď prídu na sviatky domov, prídu aj na svätú spoveď.
Rekonštrukcia kostola
Od začiatku augusta do konca októbra prešiel Kostol Všetkých svätých rozsiahlou rekonštrukciou. Zrekonštruovaný chrám prišiel požehnať na odpustovú slávnosť Všetkých svätých 1. „Bolo vidno, že sa teší, že sa humenským veriacim podarilo spraviť takéto požehnané dielo.“ Humenský dekan spolu so svojimi kaplánmi sa všetkým veriacim, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhali pri rekonštrukcii chrámu, odmenil v sobotu 23. novembra slávnostnou svätou omšou a zabíjačkovými hodmi na farskom dvore.
Keďže steny už neboli biele, ale sivé až čierne od radiátorov, chceli sme najprv pristúpiť iba k vymaľovaniu interiéru. V pôvodnom pláne totiž vôbec nebola taká veľká rekonštrukcia. No potom sme začali uvažovať aj o ďalších možnostiach opravy chrámu a veci sa nabaľovali. Z toho vyplynulo, že keď bude chrám zatvorený, mohli by sme spraviť aj nové kúrenie. Rozmýšľali sme o vyhrievacích paneloch do lavíc, ale po porade s liturgickou komisiou sme sa rozhodli pre podlahové kúrenie.
Humenné ako centrum Horného Zemplína
Mesto Humenné, často nazývané aj centrom či bránou horného Zemplína, sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenska, pri sútoku riek Laborec a Cirocha. Humenné vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec. Nájdené artefakty však dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvá písomná zmienka o Humennom pochádza z roku 1317. Najvyhľadávanejším turistickým objektom mesta je renesančný kaštieľ s rozsiahlym parkom. Staviteľmi kostola i kláštora boli františkáni. K dávnej histórii mesta i regiónu patria neďaleké ruiny hradov Jasenov a Brekov.
Kaštieľ Humenné
Pravoslávna cirkevná obec v Humennom
Ak chceme hovoriť o histórii či vzniku Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, je potrebné vrátiť sa do dávnej kresťanskej minulosti, korene ktorej siahajú až k samotným počiatkom kresťanstva na teritóriu strednej Európy. Tieto korene zisťujeme v misijnom diele Cyrila a Metoda, ktoré sa rozvinulo vo svojich základných líniách na území staromoravského štátu (inak nazývaného Veľká Morava) v 9. storočí, ktorý susedil s bulharskou ríšou. Oblasti východného Slovenska v časoch prenikania Maďarov boli postupne pričleňované k stredovekému uhorskému štátu. Nakoľko príslušníci vládnúcej arpádovskej uhorskej dynastie boli tolerantní ku gréckej a slovanskej tradícii, pravoslávie sa tak mohlo pomerne pokojne rozvíjať.
Sťažené podmienky pre humenský región nastávajú už v 14. storočí, keď sa mesto Humenné stalo sídelným mestom pre Drugetovcov. V tom čase boli v Humennom podľa historických zápisov dva chrámy. Jeden bol zasvätený k úcte všetkých svätých, druhý k úcte apoštola Petra. Drugetovci po príchode do mesta vyhnali východných pravoslávnych mníchov a povolali doň františkánov, ktorým postavili kláštor.