Kostol Všetkých svätých v Humennom je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku.
Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Niektorí archeológovia totiž pripúšťajú možnosť jej existencie už v dobe bronzovej a na začiatku doby železnej. Oblasť bola osídlená aj v období Rímskej ríše, Humenné sa totiž nachádza na starej obchodnej ceste z juhu na sever.
Pôvodný farský kostol sv. Petra stál v centre stredovekého Humenného, na ľavom brehu miestneho potoka. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322. Nevieme, či ho dali postaviť Petenovci (šľachtický rod Zemplínskej stolice z 13. storočia), alebo vznikol až po roku 1317.
Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugethovcov. Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo (prípad Humenného), postavila kostol a kláštor mimo centra, mimo námestia. Humenskí františkáni zasvätili kostol a kláštor Panne Márii. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí.
Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy. Františkánsky kostol Panny Márie v Humennom predstavoval pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončeným presbytériom. Išlo o gotický sakrálny objekt, ktorý v priebehu storočí prešiel viacerými stavebnými úpravami. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba v presbytériu a kružby v oknách datujú kostol do prvej polovice 15. storočia.
Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Mienka, že františkánov z Humenného vyhnali Drugetovci, korí v tom čase už údajne boli protestantmi a v Hornom Zemplíne sa postavili na čelo reformačného hnutia, nemá seriózny podklad. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529. Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel.
Kostol v roku 1529 vyhorel a bol opravený. Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov.
Kláštor bol obnovený až po príchode jezuitov do Humenného. Roku 1604 sa Valentín Drugeth, ktorý bol protestantom pridal k povstaniu Štefana Bočkaia. Po jeho smrti prevzal Humenské panstvo Juraj III Drugeth, ktorý bol katolíkom a snažil sa aj o zjednotenie pravoslávnych s Rímom podľa vzoru Brest-Litovskej únie. Zaujímal sa o účinkovanie jezuitov a neskôr sám požiadal o misionárov, ktorí by vykonávali misijnú činnosť v Humennom. Juraj Drugeth ich najprv umiestnil v humenskom kaštieli a daroval im bývalý františkánsky kláštor i s kostolom, ktoré zreštaurovali a príjem z niekoľkých osád. Ich zásluhou sa mnoho obyvateľov Humenného a okolia vrátilo ku katolíckej viere.
Roku 1615 Juraj III založil jezuitské gymnázium, ktoré sa už od roku 1617 spomína ako jezuitské kolégium. Vyučovalo sa na ňom až do roku 1643, keď bolo prnesené do Užhorodu. V roku 1642 k nemu pribudovali južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami Imricha Tököliho, bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia. Roku 1684 vymrel rod Drugethovcov po meči. Novými majiteľmi boli Csákyovci a Van Dernáthovci, v 19. stor. Andrássyovci.
V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765). Ako už bolo spomenuté, v roku 1787 starobylý farský kostol úplne vyhorel a bol zbúraný. Písomnosti o založení farnosti sa stratili akiste pri požiari v r. 1787. Keď v tomto roku vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795).
V roku 1787 starobylý farský kostol úplne vyhorel a bol zbúraný. Tento požiar zasiahol aj sídlo františkánov. Kláštor opustili a ten sa stal vlastníctvom štátneho eráru. Bývalý patrón neskôr za tristo forintov kúpil od štátneho eráru kláštor pod podmienkou, že farárovi a kantorovi zariadia byt v kláštore.
Bežné opravné práce boli uskutočnené v roku 1816, 1906 a 1911 sa zväčša týkali len interiérových úprav. Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami.
Okrem rímskokatolíkov a gréckokatolíkov početnú komunitu tvorili aj židia. V roku 1778 ich žilo v Zemplínskej stolici 3390 (Humenné malo v tom čase 1914 obyvateľov). Roku 1856 židovská náboženská obec založila trojtriednu verejnú ľudovú školu. V Humennom existovali teda už dve školy. V roku 1889 bola dokonca otvorená aj obchodná škola. Bola to prvá obchodná akadémia v Rakúsko-Uhorsku. Roku 1890 bol postavený kalvínsky kostol a o rok neskôr neoklasicistický kostol na kalvárii.
O 140 rokov, keď sa nachádzal v dezolátnom stave, na jeho mieste postavili v roku 1891 nový kostolík, ktorý zasvätili Panne Márii Sedembolestnej. Ďalšie kaplnky na Humenskej Kalvárii boli postavené v rokoch 1911 - 1912, keď bola vykonaná celá oprava kalvárskeho kostola, starých kaplniek a postavenie nových. Tým Kalvária získala spolu 13 murovaných kaplniek, ktoré znázorňujú jednotlivé zastavenia s výjavmi Krížovej cesty prostredníctvom kovových reliéfov.
V roku 1921 (1930) bola konfesionálna štruktúra obyvateľstva takáto: Rímskokatolíci 45,3% (48,8%), gréckokatolíci 11,9% (12,7%), evanjelici a.v. 1,3% (1,2%), židia 39,5% (32,2%). Situácia sa zásadne zmenila počas druhej svetovej vojny. Do októbra 1942 bolo z Humenského okresu odsunutých 2600 židov. Dnes je pamätná tabuľa obetiam holokaustu na budove mestského úradu.
Farský chrám (bývalý františkánsky a jezuitský) prešiel opravou a maľbou a bol vysvätený 10.11.1940. Mesto sa zasa začalo po cirkevnej stránke rozvíjať až po roku 1989. Boli postavené dva nové rímskokatolícke, dva gréckokatolícke chrámy a jeden pravoslávny, zriadená bola cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda, osemročné Gymnázium sv. Košických mučeníkov a gymnázium sv. 1. tretina 18.
Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím tympanónom a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu. Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou. Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené kružbou v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prútom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom. Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom. Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené. Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené vitrážou.
Vitráže okien sú dielom akad. Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor - rajskú záhradu. Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou - presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická hviezdicová klenba v závere presbytéria je tvorená vyžliabkovanými štíhlymi rebrami v ďalších dvoch poliach je klenba sieťová. Niektoré styčné body rebier sú opatrené drobnými štítkami. Rebrá sú ukončené na konzolách ihlancovitého tvaru, na jednej z konzol je tiež štitok. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi. Dvojpodlažná budova kláštora zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia.
Vnútorné zariadenie v pseudogotickom prevedení je z prelomu 19. a 20. Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. St. Ulrich grodan Tirol (Rakúsko) rok 1900. Celý oltár zobrazuje uhorských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold: sv. Štefan, kráľ, sv. Ladislav, kráľ, sv. Imrich, kráľ, sv. Alžbeta, kráľovná a Blah. Margita z rodu Arpádovcov. Po bokoch sú sv. Gerard a sv. Asrik. Oni doniesli z Ríma Svätoštefanskú korunu a korunovali svätého Štefana za prvého kráľa Uhorska. V strede oltára je dvojité tabernákulum pre monštranciu a pre cibórium separátne. Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. V strede oltára je umiestnená kamenná socha Panny Márie Karmelskej. Po bokoch sú: sv. Anna a sv. Terezka, ktoré spočívajú na stĺpcoch z červeného mramoru. Oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu. Vrchnú časť spájajú osem stĺpcov z červeného mramoru. V strede oltára je socha sv. Jána Nepomuckého. Napravo od nej sa nachádza socha sv. Antona Paduanského a socha sv. Bonifáca naľavo. Všetky sú z bieleho kameňa. Pod menzou sú uložené relikvie sv.
Oltár sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou. Pod klenbou sa nachádza plastický erb s dátumom 1734 Ren. Po boku oltára sa nachádza jedna mramorová čierna doska s dlhším latinským popisom a dvoma rebami a druhá drevená tabuľa s nápisom: „Fundatum Sacrum Menstruale pro defunctis Comitibus Drugeth hm.
Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi.
| Náboženstvo | 1921 | 1930 |
|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 45,3% | 48,8% |
| Gréckokatolíci | 11,9% | 12,7% |
| Evanjelici a.v. | 1,3% | 1,2% |
| Židia | 39,5% | 32,2% |
Farský kostol Všetkých svätých v Humennom je najstarší gotický františkánsky kláštorný kostol v Prešovskom kraji a v poslednom čase prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Chrám sa okrem funkčných vylepšení dočkal aj estetického vynovenia. Generálna oprava priniesla podlahové kúrenie, nové osvetlenie, nový kamerový systém a internetové rozvody. Chrám dostal nový šat aj vnútorným vymaľovaním. Celá rekonštrukcia prebehla s úzkou súčinnosťou s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove. Svätú omšu s posvätením kostola a oltára slúžil košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. V homílii pripomenul viac ako 600-ročnú históriu kostola a vyzdvihol i radosť, ktorú toto spoločenstvo cíti po ukončení prác.
Podľa slov dekana - farára Františka Mariňáka, pri obnove boli veľmi nápomocní všetci veriaci farnosti. „Veriaci sa naozaj promptne zapojili do všetkého, čo sa tu dialo, cez tisícky hodín brigád, ktoré tu odpracovali naši chlapi, cez mnohé obety a finančné dary.
Humenský Kostol Všetkých svätých volajú domáci i ľudia z okolia „starý kostol“. František Mariňák hovorí, že na tomto gotickom chráme sa mu páči najmä to, že je to sakrálny priestor. Počas dlhých storočí, čo humenský kostol stojí, sa v jeho vnútri slávili tisícky bohoslužieb. Atmosféru premodlených múrov potvrdzuje aj humenský dekan: „Je to nielen o mne, že ja to cítim, lebo tu žijem, bývam, dýcham, ale aj ľudia, ktorí sú z iných častí mesta alebo z neďalekých obcí, sem prichádzajú, lebo sa narodili v Humennom, tu boli pokrstení a pre nich je toto ,ich kostol´.
Humenskí veriaci si chrám opravili pre seba - ja ako kňaz tu o rok už nemusím byť, ale oni tu zostanú; a je to ich kostol, ich miesto na slávenie Eucharistie.
„Aj pri kostole je to ako pri rodinnom dome či byte; každý gazda doma pozerá, či sú veci v poriadku, čo treba opraviť, upraviť, vymeniť. Keďže steny už neboli biele, ale sivé až čierne od radiátorov, chceli sme najprv pristúpiť iba k vymaľovaniu interiéru. V pôvodnom pláne totiž vôbec nebola taká veľká rekonštrukcia. No potom sme začali uvažovať aj o ďalších možnostiach opravy chrámu a veci sa nabaľovali. Z toho vyplynulo, že keď bude chrám zatvorený, mohli by sme spraviť aj nové kúrenie. Rozmýšľali sme o vyhrievacích paneloch do lavíc, ale po porade s liturgickou komisiou sme sa rozhodli pre podlahové kúrenie. Spoločne sme sa rozhodli, že ideme do toho. Interiér kostola sme chceli trošku zodvihnúť, lebo je na úrovni cesty a keby prišla veľká voda, hrozilo by nebezpečenstvo zaplavenia. Zodvihnutím podlahy by sme však potlačili niektoré historické artefakty výzdoby kostola, a tak po konzultácii s pamiatkovým úradom sme vybrali podlahu do hĺbky 35 centimetrov.
František Mariňák prezrádza, že plánujú doriešiť ešte jeden veľmi dôležitý detail. „V presbytériu sa nachádzal veľmi veľký obetný stôl. Najvzácnejšia na tomto obetnom stole z pohľadu pamiatkarov bola stredná časť, ktorú sme aplikovali pod oltár. Teraz však máme iba ,prechodný´ obetný stôl aj s ambónou, takže v týchto dňoch oslovujem architektov, aby navrhli riešenie obetného stola a ambóny, ktoré by sa hodili do tohto gotického chrámu. Potom ich návrhy bude posudzovať liturgická komisia a pamiatkový úrad.
Na otázku, ako hodnotí obdobie rekonštrukcie, humenský dekan úprimne odpovedá: „Tie tri mesiace boli ozaj ťažké. Povedal som to aj v záverečnom príhovore na odpustovej slávnosti Všetkých svätých. Zaspával som aj vstával s myšlienkou na rekonštrukciu. Viac som bol robotníkom či účtovníkom a všetkým možným než kňazom, aj keď som sa usiloval pastoračné povinnosti nezanedbávať.
Kňazi z farnosti Všetkých svätých už niekoľko mesiacov pred rekonštrukciou pozývali a prosili veriacich, aby toto dielo podporili modlitbami, obetami, finančne i osobne - fyzicky a manuálne.
Keď som prišiel v roku 2012 do Humenného, postupne som sa zbližoval s veriacimi, budovali sme obojstranné vzťahy a spoznávali sa. Veriaci reagujú na zrekonštruovaný chrám nadmieru pozitívne. A bez ich pomoci - bez ich iniciatívy, modlitieb, ale ani bez ich finančnej či brigádnickej pomoci - veď tí chlapi tu dokopy dobrovoľne odpracovali tisícky hodín - by sme nezmohli nič. Bez toho by sme dnes neboli tam, kde sme, a kostol by nebol v takom peknom stave, v akom teraz je.