Obec Slovenské Pravno, ležiaca približne 15 km severozápadne od Turčianskych Teplíc, sa môže pýšiť starobylým pôvodom. Obec sa spomína už v zoborskej listine z roku 1113. Kostol Všetkých svätých, ktorý stojí na vyvýšenom mieste v obci pri hlavnej ceste v opevnenom, ale prístupnom areáli, je jednou z najvýznamnejších pamiatok tejto oblasti.
Kostol tak predstavuje podľa všetkého najstaršiu zachovanú stavbu v Turci a jednu z mála doložených románskych sakrálnych stavieb v tomto regióne. Okrem neho je to ešte zaniknutá rotunda v Martine a zaniknuté kostolíky v Sebeslavciach a Socovciach (prvý chrám). Jedinou doteraz známou stojacou stavbou bol Kostol Narodenia Panny Márie v Socovciach datovaný do prvej polovice 13. storočia.
Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963. Kostol slúži ako farský chrám Rímskokatolíckej cirkvi a je v pomerne dobrom stave.
História a Vývoj Kostola
Prvý kostolík postavili vo vyvýšenej polohe ešte v románskom slohu v priebehu 12. storočia. Nad obcou sa nachádza lokalita stredovekého hradiska z 12. storočia.
Románsky objekt prešiel výraznou prestavbou na začiatku 14. storočia (resp. na prelome 13. a 14. storočia), kedy došlo k veľkému rozšíreniu chrámu prístavbou novej lode zo západnej strany. Loď románskej stavby sa funkčne zmenila na presbytérium, pričom bola zbúraná pôvodná svätyňa i východná stena lode a nahradil ich polygonálny záver s opornými piliermi na nárožiach. V západnej stene bol prebúraný nový víťazný oblúk. V tejto stavebnej etape postavili aj severnú sakristiu a vytvorili tiež rozmerný vstup v južnej (románskej) stene dnešného presbytéria.
Počas veľkej renesančnej prestavby v prvej polovici 17. storočia bola loď zaklenutá valenou klenbou s protistojnými lunetami. Novú podobu dostali aj okná a zamurovaný bol tiež južný vstup do svätyne. Južnú vežu kostola, ktorú niektorí autori v staršej literatúre datovali ešte do neskororománskeho obdobia, zaradil najnovší výskum až do obdobia na začiatku 18. storočia (po roku 1709). V 19. storočí pribudla do lodi tribúna.
Architektonické prvky a objavy
Z románskej etapy sa zachoval južný a severný múr lode spolu s oboma nárožiami na západnej strane a nadväzujúcimi krátkymi úsekmi západnej steny (dnes tvoria hmotu víťazného oblúka). Z architektonických detailov ide o zamurované štrbinové okno vo východnej časti južnej steny (dnes v interiéri veže) a časť horizontálneho vlysu tvoreného opracovanými kamennými blokmi.
Významným objavom výskumu v roku 2021 bolo odkrytie zvyškov freskovej výzdoby zo 14. storočia. Išlo o obraz Panny Márie Ochrankyne na severnej stene lode, ktorého horná časť s hlavou Panny Márie sa nachádza už v podkrovnom priestore, a tiež zvyšok výjavu Pieta na víťaznom oblúku. Z neho sa zachovala len tvár Panny Márie, štýlovo blízka Madone z rovnakého obrazu v Necpaloch.
Výskumy v roku 2021 priniesli významné objavy, ktoré objasnili ešte románsky pôvod stavby. V lete 2021 sa uskutočnili architektonicko-historický výskum (Mgr. Kristína Zvedelová, PhD.) a reštaurátorský výskum (Mgr. art.
Slovenské Pravno
Obec Slovenské Pravno leží cca 15 km severozápadne od Turčianskych Teplíc. Obec sa vyvíjala ako zemepanské mestečko a mala remeselnícko-obchodnícky charakter. Miestni obyvatelia sa zaoberali hrnčiarstvom a plátenníctvom. V 17. storočí pribudol krajčírsky, kováčsky a zámočnícky cech. V 16. storočí tu bola založená latinská evanjelická škola. Na prelome 19. a 20. storočia sa mnoho obyvateľov v dôsledku chudoby vysťahovalo do Ameriky. Obsah erbu sa inšpiruje motívmi z troch pečatidiel obce z 15. a 16. stor., ktorých hlavným motívom je písmeno W. Keďže datovanie najstaršieho Pravňanského pečatidla spadá do obdobia vlády Vladislava II.
V obci sa nachádza viacero pamiatok. Pôvodne renesančná kúria, ktorá pochádza zo začiatku 17. storočia, bola neskôr prestavaná. Neskorobarokový kaštieľ postavili v roku 1756 na staršom základe. Pri jeho renesančnej časti stojí zvonica zo 17. storočia. Pri fare je zaujímavý záhradný pavilón z 18. storočia. Evanjelický kostol pochádza z konca 19. Slovenské Pravno má významného rodáka Viliama Paulinyho, ktorý bol zakladateľom viacerých hospodárskych podnikov a organizácií. Začiatkom 20. storočia uskutočnil sanáciu Tatra banky v Martine a neskôr založil Národnú banku v Banskej Bystrici.