História kostola vo Višnom Nemeckom

História kostola vo Višnom Nemeckom je úzko spätá s náboženskými zmenami a spoločenským vývojom v regióne. V článku sa zameriame na dôležité obdobia, ktoré formovali náboženský život v obci.

1526 - 1711: Šírenie reformácie

V tom čase sa v tunajšom okolí už začali šíriť myšlienky reformácie cirkevného života. Podľa zásady „Cuius regio, eius religio“ - „Čí je majetok, toho je náboženstvo“, museli aj jenkovskí katolíci z radov poddaných prijať protestantskú vieru svojich zemepánov.

Pod vplyvom drobnej miestnej šľachty, ktorá sa priklonila k reformácii podľa Jána Kalvína, ju Jenkovčania prijali okolo roku 1573 (vtedy chodievali do kalvínskeho kostola do Jovry), avšak slovenskí protestantskí kazatelia tu pôsobili až od roku 1585. Ako protestantskí duchovní tu boli Ján Arcius z Fekišoviec (1585 - 1593), Ján z Jenkoviec (1585), Tobiáš Solár z Podhradia (1589 - 1590), Michal zo Sobraniec (1594); okrem nich tu pôsobili aj Martin Szokoly, František Fabrícius Sároi a Štefan Nyiri. Títo protestantskí kazatelia viedli bohoslužby v slovenskom jazyku.

Do jenkovskej farnosti patrili aj kalvíni zo susedných dedín Záhor, Nižné Nemecké, Krčava a Kristy. Celý proces rozšírenia reformácie súvisel s patronátnym právom, ktoré malo v Uhorsku dlhodobú platnosť. V zmysle tohto zákona mal každý svetský patrón právomoc dosadiť do farnosti kňaza. Vierovyznanie zemepánov podľa spomínanej zásady museli nasledovať všetci jeho poddaní.

1711 - 1848: Pôsobenie kalvínskych kresťanov

Reformovaní (kalvínski) kresťania mali v obci svoj kostol, ktorý bol pôvodne katolícky (v čase pred refomáciou). Koncom 18. storočia boli na kostole aj isté úpravy, ktoré prišiel vykonať murár Juraj Zinner. Z kalvínskych kazateľov pôsobili v Jenkovciach Andrej Ujlaki (1728 - 1730), František Szentesi (1746 - 1758), Pavol Györi (1758 - 1761), Samuel Horváth (1761 - 1766), Ján Györi (1766 - 1771), Jozef Komóssy (1771 - 1774), Joel Jesenius (1774 - 1775), Juraj Pásztor (1775 - 1776), Štefan Putnoky Czene (1776 - 1778), Ján Rákosi (1778 - 1792), Andrej Valentk (1792 - 1846).

Podľa celokrajinského súpisu farností a kňazov z rokov 1725 - 1729 sídlila v obci farnosť reformovanej cirkvi, ktorej fíliami boli Tašuľa, Nižné a Vyšné Nemecké. Počet fílií sa viackrát menil, napríklad v 60. - 70. rokoch 18. storočia patrila k Jenkovciam len jedna filiálna obec - Pinkovce.

1848 - 1918: Nový neoklasicistický kostol

Nový neoklasicistický kostol si postavili aj reformovaní evanjelici začiatkom 20. storočia (1902 - 1903). Vtedajším duchovným bol Gabriel Móre. O rok neskôr do kostola pribudol nový organ. V roku 1888 boli ako fílie jenkovskej reformovanej farnosti vedené obce Tašuľa, Kristy, Svätuš, Porostov, Sejkov, Vyšné a Nižné Nemecké, Husák, Koromľa, Petrovce, Krčava, Koňuš, Hunkovce.

1918 - 1939: Správa farnosti Vojtechom Egyedom

Miestnu evanjelickú reformovanú (kalvínsku) farnosť spravoval Vojtech Egyed. Kázal po slovensky i maďarsky.

1939 - 1944: Zriadenie farnosti Sobrance

Najväčšou zmenou v usporiadaní farnosti v sobranskom okrese bolo zriadenie farnosti Sobrance satmárskym biskupom Schefferom v roku 1943. Za prvého farára biskup vymenoval bývalého jenkovského kňaza Zoltána Kravjanského. Jenkovce zostali sídlom reformovanej farnosti.

Náboženské pomery v obci v rokoch 1945 - 1989

Po skončení 2. svetovej vojny sa evanjelická reformovaná cirkev na Slovensku ocitla v zložitej situácii, a to preto, že prevažnú časť jej členov i duchovných tvorili občania maďarskej národnosti, ktorí stratili československé štátne občianstvo. Tieto okolnosti ovplyvnili aj kalvínsku komunitu v Jenkovciach. V rokoch 1941 - 1950 bol farárom Bartolomej Kováč. Po ňom v rokoch 1950 - 1953 spravoval zbor kaplán Michal Hudák. Vo februári 1956 prišiel na faru Michal Hromaník.

S veľkou rekonštrukciou chrámu sa začalo v polovici 60. rokov, keď veriaci spravili obecnú zbierku a každá rodina prispela čiastkou 800 korún. V roku 1966 sa začalo s vonkajšou opravou a natretá bola strecha. V nasledujúcom roku sa vymaľoval zvnútra a opravená bola ohrada. Okrem chrámu sa pracovalo aj na fare, ktorá bola prebudovaná a pribudla v nej kúpeľňa s vodovodom. Opravami prešla aj strecha a omietka. Po dokončení bol chrám slávnostne posvätený 15. októbra 1967 za prítomnosti vyše tisícky veriacich z celého okolia.

V roku 1967 odchádza farár Hromaník na štúdia do Švajčiarska a v čase jeho neprítomnosti ho zastupoval Juraj Halas z Bežoviec. V roku 1986 odišiel farár Michal Hromaník do Michaloviec a zastupuje ho Ján Semjan z Pinkoviec (1987 - 1988). Od roku 1988 tu administrovala farárka Anna Hisemová.

Počiatok cirkevného zboru v Jenkovciach siaha až do druhej polovice 18. storočia. Šírenie protestantizmu vo vtedajšej dobe sa pripisuje rodine Leszteméry. Súčasný kostol bol vybudovaný v čase, keď bol duchovným zboru Móré Gábor (v cirkevnom zbore pôsobil od 1886 do 1915). Stavba sa začala 20. júla 1903. Nový zvon bol osadený 10. januára 1904. Všetky práce na kostole boli ukončené 23. Kostol je postavený v neoklasicistickom štýle.

Sieňový priestor s polygonálnym uzáverom je krytý korýtkovou klenbou. Na bočných fasádach sú mierne rizality, členené bosovaním a hladkými pilastrami s iónskou hlavicou. Po zosnulom farárovi Móré Gábor sa stal duchovným Egyet Béla a pôsobil do roku 1939. V rokoch 1941 - 1950 Bartolomej Kováč; od roku 1950 - 1953 spravoval zbor kaplán Michal Hudák. V roku 1956 sa stal duchovným zboru Michal Hromanik a pôsobil tu do roku 1986.

Za jeho pôsobenia sa uskutočnila renovácia kostola. Od roku 1987 - 88 cirkevný zbor administroval farár Ján Semjan z Pinkoviec. Od r. 1988 - 97 administrovala farárka Anna Hisemová. Za jej pôsobenia bola vykonaná oprava vonkajšej fasády na kostole. Medzi tým v r. 1993 bol zbor administrovaný kaplánom MarianomHamarim. V r. 1998 prevzal administráciu zboru opäť Ján Semjan st. Od roku 1998 zbor administrovala farárka Mária Jenčová. V druhom polroku v r. 2000 tu zastupoval brat farár Juraj Gajdošoci. Od septembra 2007 do apríla 2015 tu slúžil Miroslav Kovaľ.

Rímskokatolícka farnosť Jenkovce

Kostol postavili v dedine v polovici 14. storočia. Doklad o ňom máme z roku 1355 a zasvätený bol Panne Márii. V súpise pápežského desiatku z prvej polovice 30. rokov 14. storočia sa však kostol v Jenkovciach a ani jeho prípadný farár nespomína. Na základe tejto skutočnosti môžeme povedať, že kostol v tom čase nebol farským chrámom s vlastným duchovným. Katolícki kňazi tu účinkovali do druhej polovice 16. storočia.

Pohľad do života rímskokatolíckych veriacich v obci ponúka biskupská vizitácia zo 7. júla 1832, ktorá sa uskutočnila v rímskokatolíckej farnosti Jenkovce a jej 12 filiálkach - Vyšné a Nižné Nemecké, Bežovce - Buchanec, Gáborháza, Krčava, Kristy, Lekárovce, Pinkovce, Sejkov, Svätuš, Tašuľa a Záhor. V tom čase stál drevený kostol sv. Štefana v Jenkovciach postavený v 90. rokoch 18. storočia za pomoci kaplána Cypriána Kubičku z rádu františkánov.

Kostol bol umiestnený na močaristom mieste v strede obce (aj preto bol nedlho po výstavbe v zlom stave). Kostol mal drevenú vežu, v ktorej boli zavesené dva zvony. Obec mala na pochovávanie všetkých obyvateľov k dispozícii dva spoločné cintoríny (starý a nový), ktoré sa nachádzali v jej blízkosti. Farárom bol Jozef Spiegel, ktorý obýval faru postavenú z dreva.

V obci bývalo 139 rímskokatolíkov, z ktorých bolo 112 schopných sv. spovede (54 mužov a 58 žien) a 27 neschopných sv. spovede (15 chlapcov a 12 dievčat). S výstavbou nového kostola sa v Jenkovciach začalo až v roku 1843. Farnosť Jenkovce existovala už pred reformáciou, no v čase reformácie zanikla.

Na žiadosť katolíckych veriacich bolo v obci v roku 1789 zriadené kaplánstvo, ktoré v roku 1810 povýšil satmársky biskup, a tak znova bola obnovená farnosť. Ako farári a správcovia farnosti tu v rokoch 1804 - 1848 pôsobili Cyprián Kubicska (františkán), Štefan Varga, Samuel Szepessy a Jozef Spiegel. Vo farnosti sa viedli aj rímskokatolícke matriky.

Najstaršia zachovaná matrika pre Jenkovčanov sa začala viesť od roku 1789 (resp. 1790) - matrika narodených; matrika sobášených a zomrelých sa začala viesť od roku 1877. V roku 1804 bolo povýšené jágerské biskupstvo na arcibiskupstvo. Následne došlo k jeho rozdeleniu na satmárske a košické biskupstvo, pričom obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania z jenkovskej farnosti pripadli do satmárskeho biskupstva.

V roku 1843 povolil patrón výstavbu nového rímskokatolíckeho kostola v obci, ktorý bol dokončený v roku 1853. Zasvätený bol sv. Štefanovi. Veža kostola bola dokončená v roku 1871 a fara v roku 1868. No a pre potreby farnosti jej patrón vyčlenil aj urbársky pozemok.

Na poste jenkovského rímskokatolíckeho farára a správcu farnosti sa postupne vystriedali Jozef Spiegel (? - 1851), Karol Gondolovics (1851 - 1880), Jozef Benkö (1881 - 1900) a Pavol Horatius (1900 - ?). V rokoch 1923 - 1925 si rímskokatolíci obnovili svoj farský kostol.

Dlhoročného správcu jenkovskej rímskokatolíckej farnosti Františka Svobodu v roku 1935 nahradil Zoltán Kravjanský. Práve František Svoboda patril k významným osobnostiam rímskokatolíckej cirkvi. Bol pápežským kanonikom, arcidekanom a od roku 1934 užhorodským apoštolským administrátorom.

Po nástupe KSS k moci štátna politika spočiatku nevystupovala voči cirkvi otvorene, avšak už po prevrate začala pritvrdzovať svoj postup i metódy s cieľom postupnej ateizácie spoločnosti. Počas prechodu frontu bola poškodená veža kostola, ktorá si vyžiadala najnevyhnutnejšie opravy.

Miestni rímskokatolícki veriaci aj po vojne navštevovali Kostol sv. Štefana Uhorského z roku 1853. V roku 1959 bola okolo kostola postavená nová kovová ohrada s betónovým múrikom, ktorá nahradila starú (drôtenú sieť na drevenej kostre). V nasledujúcom roku pribudla ohrada aj okolo farskej budovy.

V roku 1966 bol miestny kostol kompletne obnovený. Po dlhej dobe sa 18. júna 1967 uskutočnila primičná svätá liturgia Ľudovíta Šlepeckého, ktorý bol v tomto roku vysvätení v Bratislave za kňaza. Na liturgii sa zúčastnilo okolo 3 000 veriacich z celého okolia. Na liturgii boli aj veriaci zo Senice, kde novovysvätený kňaz absolvoval základnú vojenskú službu.

Počas celého tohto obdobia orgány štátnej moci vyvíjali tlak na vybrané skupiny obyvateľstva, najmä učiteľov, ale i veriacich členov vládnucej strany, aby sa nezúčastňovali na náboženských obradoch. Ich aktivity pravidelne sledovali a z toho vyvodzovali príslušné dôsledky. Správcom jenkovskej fary bol do roku 1949 Michal Szilvasi.

V roku 1950 nastúpil Valentín Pavlík, ktorý tu pôsobil do roku 1958. V čase neprítomnosti farára v roku 1958 tu zastupovali farári z Remetských Hámrov a z Tibavy. Následne v rokoch 1958 - 1984 tu bol Jozef Ilavský a po ňom do roku 1989 Ján Biroš. Pod jenkovskú farnosť spatrili filiálky Bežovce, Husák, Nižné Nemecké, Sejkov, Krčava, Vyšné Nemecké, Kristy, Svätuš a Záhor.

Náboženské pomery v Sejkove

Po obnove dediny v druhej polovici 18. storočia došlo aj k obnove tunajšieho náboženského života. V roku 1789 zriadil jágerský biskup v Jenkovciach kaplánstvo. V roku 1804 pápež z časti jágerského biskupstva vyčlenil nové Satmárske biskupstvo (jeho sídlo bolo v meste Satmár - dnes Satu Mare, Rumunsko). Šesť rokov po vzniku tohto biskupstva satmársky biskup Peter Klobusiczký povýšil Jenkovce na samostatnú farnosť.

K filiálkam novozriadenej farnosti patrili obce Bežovce, Krčava, Kristy, Lekárovce (za Uhom), Nižné Nemecké, Pinkovce, Sejkov, Svätuš, Tašuľa, Vyšné Nemecké a Záhor. Keďže farnosť bola pomerne rozsiahla, pri jenkovskom farskom úrade biskupstvo neskôr zriadilo kaplánsku stanicu. Prvým známym kaplánom bol rehoľník Tomáš Davcsík.

Zo zápisu kanonickej vizitácie z roku 1832 vieme, že jenkovský farský drevený kostol, postavený v rokoch 1793 až 1794, bol v zlom stave. Z tohto dôvodu biskup nariadil postaviť nový kostol i novú faru. Pozemok v strede dediny na tento účel darovala Juliana Banovicsová, rodená Pribíková - patrón kostola však výstavbu povolil až neskôr.

V roku 1809 Pavol Arvay, farár v obci vyšné Domanice, inicioval výstavbu dvoch menších kaplniek v Jenkovciach - prvá bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému a druhá sv. Vendelínovi. V rokoch 1852 - 1855 bol vo farskej obci postavený nový murovaný klasicistický kostol, zasvätený svätému Štefanovi - uhorskému kráľovi. Posviacka hrubej stavby sa konala dňa 20. augusta 1853 a stavebné práce pokračovali ďalej.

V roku 1871 dostavali vežu, opravy i úpravy kostola boli realizované aj v nasledujúcom období (v rokoch 1886 a 1893). V roku 1868 dal patrón postaviť novú farskú budovu a pre potreby farnosti vyčlenil rozsiahle pozemky. Až do výstavby vlastného filiálneho kostola sejkovskí rímskokatolíci navštevovali tento farský kostol. Vo filiálnej obci Sejkov ku starým rímskokatolíckym rodinám patrili Dulayovci, Mislanszkovci, Huszarovci, Kátsovci, Roskovci, Valkótskovci, Baskóvszkovci, Grusovszkovci, Papinszákovci.

V roku 1832 na základe kanonickej vizitácie satmárskeho biskupa vieme, že v Sejkove bývalo 116 rímskokatolíkov (91 schopných, to znamená po prvom svätom prijímaní a 25 neschopných spovede), 173 gréckokatolíkov, dvaja kalvíni, traja luteráni a 14 židia. V rokoch 1894 - 1897 si sejkovskí rímskokatolíci vybudovali vlastný kostol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Materiálnu a finančnú podporu im pri výstavbe tohto objektu poskytli satmársky biskup Július Meszlényi a rodina grófa Viliama Stáraia (Sztáray). Rímskokatolícki veriaci navštevujú tunajší kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. V roku 1990 sa veriaci pustili (svojpomocne) do celkovej opravy strechy kostola a kostolnej veže. Bol odstránený starý oltár a ponechal sa z neho len veľký obraz, ktorý sa umiestnil na stene.

Celý kostol bol vymaľovaný a Ján Kováč zrekonštruoval krížovú cestu. Ku kostolu sa pribudovala sakristia. V múry kostola bola i vyhotovená spovedná miestnosť a urobili sa i nové lavice a stoličky. Pomenené boli i okná a dvere, urobila sa mramorová podlaha. Zrekonštruovaný bol i chór a schodisko k nemu. Miestni kňazi sa venujú i mládeži (organizujú pre ňu rôzne akcie - napr. Od roku 1998 bol na fare v Jenkovciach zriadený i kaplánsky byt.

Tabuľka: Duchovní v Jenkovciach a ich pôsobenie

tags: #kostol #vysne #nemecke