Kostoly z čias Veľkej Moravy a archeologické nálezy

Na Slovensku sa nachádza niekoľko historicky významných a starobylých cirkevných stavieb, ktoré sú svedectvom o bohatej kultúrnej a duchovnej histórii krajiny. Odborníci v posledných rokoch potvrdili, že sa u nás zachovali hneď tri kostolíky, ktoré podľa všetkého pamätajú ešte veľkomoravského Svätopluka či jeho synov. Sú tak vzácnymi svedkami počiatkov kresťanstva a, čo je úžasné, dodnes slúžia svojmu pôvodnému účelu. Už jedenásť storočí.

Kostolíky v Kopčanoch a Kostoľanoch pod Tríbečom a rotundu nad dedinkou Nitrianska Blatnica nám naši susedia naozaj môžu závidieť. Okrem Rakúska sa totiž nikde inde také staré stavby nezachovali. Cesty všetkých troch objektov k dnešnej „sláve“ neboli ľahké, priamočiare a už vôbec nie krátke.

Dlhé obdobie panoval názor, že v období Veľkej Moravy sa stavali len drevené kostoly a tak sa žiaden z nich nezachoval. Až po druhej svetovej vojne nálezy v Mikulčiciach a ďalších centrách Veľkej Moravy dokázali, že kamenné kostoly sa v našom regióne stavali minimálne už od začiatku 9. storočia. Medzi kostolmi Veľkej Moravy nájdeme na Slovensku všetky základné typy sakrálnych stavieb - rotundy (Ducové, Nitrianska Blatnica, možno i Trenčín), jednoloďové kostolíky (Nitra - Martinský vrch, Devín, Kopčany), ako aj trojloďovú baziliku (Bratislava - hradný kopec). Stavali sa najmä v areáloch hradísk. Okrem toho v tomto období už podľa všetkého stál v Nitre na vrchu Zobor kláštor benediktínov a ďalší kostol na hradnom vrchu.

Na Morave archeologické výskumy objavili ešte rôznorodejšie typy kostolov z veľkomoravského obdobia (napr. aj kombináciu pozdĺžnej lode a polkruhovej apsidy či dvojapsidovú rotundu). Kamenné kostoly boli v podstate prvými murovanými stavbami Slovanov na našom území a tak s ich stavbou museli pomôcť zahraniční stavitelia. Tí prichádzali spolu s misionármi z Bavorska, Franskej ríše, Byzantskej ríše, ale aj dalmátsko-istrijskej oblasti. Často boli prvými staviteľmi samotní kňazi.

Pre tieto podmienky mal vzniknúť jednoduchý systém projektovania staticky bezpečných kostolov, realizovateľný aj neodborníkmi. Základným rozmerom, ktorý využívali, bolo najčastejšie 354 cm ako vnútorná šírka apsidy, čo predstavuje 12 rímskych stôp a súčasne dvojnásobok výšky ľudskej postavy (177 cm). Ďalšie rozmery ako šírka, dĺžka, ale aj výška stavby či šírka múrov boli násobkami tohto základného rozmeru, prípadne boli od neho jednoducho odvoditeľné.

Vo veľkomoravskom období bol stavebný materiálom lomový alebo len málo opracovaný kameň. Múry boli zvyčajne hrubé 70 až 80 cm. Pri budovaní sa bežne používal aj stavebný materiál zo starších stavieb, v našom prípade rímskych. Takto vzniklo aj mylné označenie veľkomoravského kostola na Devíne ako rímskej stavby, pretože sa v základoch našli tehly s kolkom rímskej XIV. légie.

Veľkomoravské kostoly boli v interiéri zdobené nástennými maľbami, čo potvrdili vykopávky na Devíne a v areáli bratislavskej baziliky.

Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom

Ako prvý sa dostal do širšieho povedomia kostolík, zasvätený sv. Jurajovi v dedinke Kostoľany pod Tríbečom, aj keď spočiatku nie v súvislosti s Veľkou Moravou. Nájdeme ho v jednej z dolín severne od hlavnej cesty z Nitry do Zlatých Moraviec. Už jeho poloha, aj dnes pomerne odľahlá, je dôležitým svedectvom o celkovej vyspelosti tohto regiónu v ranom stredoveku. Súčasne jej však zrejme vďačíme za to, že stavbu môžeme dodnes obdivovať v takmer pôvodnej podobe.

Dlhé desaťročia odborníci o kostolík nejavili veľký záujem. Považovali ho za gotickú stavbu zo 14. storočia, akých je u nás pomerne veľa. Prelom priniesol až objav nezvyčajných fresiek koncom 50. rokov minulého storočia, ktoré sa nepodobali na nič, čo naši pamiatkari z obdobia stredoveku poznali. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že sú veľmi starobylé, staršie, ako všetky vtedy známe maľby. A kostolík preto nemohol byť mladší. Vďaka tomuto objavu prvýkrát zostarol, hneď o nejakých 300 rokov.

Niektorí miestni občania to videli ešte zaujímavejšie. Vraj malo ísť o kostol, ktorý tu dal postaviť ešte rímsky cisár Marcus Aurelius, keď sa dostal na naše územie v 2. storočí po Kr. počas Markomanských vojen. Po obnove kostolíka v 60. rokoch minulého storočia, ktorej predchádzali nie celkom vydarené aktivity miestnych veriacich v tejto veci, nastalo okolo kostolíka opäť ticho. Na počudovanie hneď na pár desaťročí.

Pomyselné ľady sa pohli až na prelome tisícročí, keď sa stav kostolíka, a najmä vzácnych fresiek, opäť zhoršil a vyžadoval rýchlu nápravu. Začala sa preto rozsiahla obnova, ktorá ešte stále nie je dokončená. Napriek tomu už priniesla ďalšie zásadné objavy. V prvej fáze to bolo posunutie datovania vzniku kostolíka na koniec 10. storočia, len o rok neskôr sa vďaka analýze zamurovaného dreva ukázalo, že najstaršia časť stavby pochádza zrejme už z 9. storočia, teda z čias Veľkej Moravy. Prekvapujúcim objavom stále nebol koniec. V roku 2010 sa našli v interiéri kostolíka stopy po kolových jamách - podľa odborníkov prvý dôkaz o existencii drevených kostolov z tohto obdobia. Má ísť o predchodcu súčasnej murovanej stavby, ktorý na tomto mieste stál len pár desaťročí.

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici

V prakticky rovnakom období sa definitívne potvrdil veľkomoravský pôvod rotundy v lesoch nad obcou Nitrianska Blatnica. Kaplnka, zvaná miestnymi familiárne „Jurko“ podľa svojho patrocínia, dodnes slúži veriacim ako pútnické miesto. Dlhé roky bola neveľká stavba datovaná do 16. storočia a odborníci ju taktiež prehliadali. Ich záujem o ňu podnietil až miestny pán farár v roku 1973. Následný výskum rotundy a jej okolia priniesol zistenie, že stavba má prakticky rovnaký pôdorys ako len krátko predtým objavená rotunda v Ducovom-Kostolci. A tá bola bezpečne datovaná do druhej polovice 9. storočia, zrejme do čias vlády kniežaťa Rastislava (846 - 870 po Kr.). V prípade Nitrianskej Blatnice však tieto archeologické nálezy neboli také jednoznačné, hoci sa tu potvrdila existencia veľkomoravského dvorca. A tak sa okrem 9. storočia pripúšťal aj neskorší čas vzniku, niekedy v 11. storočí.

Rozlúštenie otázky pôvodu rotundy prinieslo s konečnou platnosťou leto roku 2010, keď pamiatkari našli na južnej strane lode zamurované okno, ktorého tvar je charakteristický práve pre veľkomoravské obdobie a poznáme ho aj z ostatných zachovaných stavieb z tohto obdobia. Počet zachovaných veľkomoravských kostolíkov sa vtedy rozrástol na symbolickú trojicu.

Kaplnka sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch

V tej dobe si totiž už šiesty rok užívala slávu a pocty najstaršieho zachovaného kostolíka na Slovensku i v celej „stredovýchodnej" Európe neveľká kaplnka, zasvätená sv. Margite Antiochijskej, v dedinke Kopčany neďaleko Holíča. Stojí osamelo v poli na miernej vyvýšenine, pri jednom z ramien rieky Moravy. Aj osudy tohto kostolíka boli riadne zamotané, našťastie prepletené stáročnou starostlivosťou miestnych veriacich, ktorí si vážili svoju pútnickú kaplnku, aj keď sa samotná obec presunula o kus ďalej a mala už aj novší a väčší kostol.

Aj v tomto prípade predchádzalo terajšej popularite dlhé obdobie nezáujmu odborných kruhov. Je veľkým šťastím, že počas socializmu nikomu z vtedajších miestnych „mocných“ nenapadlo zbúrať túto neveľkú stavbu, aby sa mohli, napríklad, traktory v poli lepšie obracať. Pre veľký lomený portál bola kaplnka považovaná za nevýznamnú gotickú stavbu a až do 90. rokov minulého storočia nebola zaradená ani do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Na možný starší pôvod stavby poukázal profesor teológie Anton Bagin, ktorý uviedol, že tradičné púte k sviatku patrónky Kaplnky sv. Margity sa konajú v iný termín, než ho stanovuje liturgický kalendár. Miestni veriaci ich totiž konali tradične v termíne, ktorý bol platný len do 12. storočia.

Už prvé výskumy, ktoré sa tu udiali v roku 1994, a mali za cieľ zmapovať stavebno-historický vývoj, potvrdili, že objekt postavili skôr, ako v dovtedy uvádzanom 14. storočí. Aj v tomto prípade kaplnka „zostarla" približne o 300 rokov a jej vznik sa začal klásť do čias konca 10. až začiatku 11. storočia. Do úvahy však pripadal ešte starší pôvod - obdobie Veľkej Moravy, vzhľadom na blízkosť sídelného hradiska Mikulčiče i nálezov z tohto obdobia v okolí kaplnky.

Definitívny zlom prišiel v roku 2004, keď boli pri múroch kaplnky objavené hroby s veľkomoravskými nálezmi. V tej dobe išlo o prevratný objav, keďže veľkomoravské kostoly sme poznali len v podobe nanajvýš základov odkrytých archeologickým výskumom. A zrazu sa tu objavil v podstate kompletne zachovaný kostolík, starý vyše 1 100 rokov. Ani na susednej Morave so všetkými jej významnými centrami Veľkej Moravy nemali nič podobné. A to vrátane spomínaných Mikulčíc, kde sa našlo až 12 rôznych kostolov, ale nanajvýš v základoch.

Pritom ani kopčianska kaplnka nebola zrejme len takým obyčajným malým kostolíkom. Pred jeho západným priečelím stál totiž ďalší murovaný priestor, ktorého základy objavili archeológovia. Dodnes nie je jasné, aký bol jeho účel. Aj keď sa v súčasnosti pripúšťa aj datovanie kaplnky do čias okolo polovice 10. storočia, stále ide o významný doklad veľkomoravskej architektúry. A nikto jej už nezoberie pomyselné prvenstvo, ktoré prelomilo tabu, že z čias Veľkej Moravy sa nezachovalo nič iné, len zvyšky pod zemou.

Vpád pohanských Maďarov a celé storočia teda, hoci sme si to donedávna mysleli, našťastie nezničili všetko.

Ďalšie historické sakrálne stavby na Slovensku

Okrem vyššie spomínaných kostolov z obdobia Veľkej Moravy sa na Slovensku nachádzajú aj ďalšie historicky významné sakrálne stavby, ktoré svedčia o bohatej kultúrnej a duchovnej histórii krajiny:

• Kostoľany pod Tribečom, Nitriansky kraj (11. storočie): Tento kostolík je považovaný za jednu z najstarších zachovaných sakrálnych stavieb na Slovensku. Postavili ho pravdepodobne v 11. storočí.
• Dražovce, Nitriansky kraj (11. storočie): Tento románsky kostol postavili na kopci nad obcou Dražovce. Je ikonickou stavbou a často sa objavuje na fotografiách. Postavili ho približne v 11. storočí.
• Nitrianska Blatnica, Nitriansky kraj (9. storočie): Rotunda svätého Juraja je jednou z najstarších zachovaných cirkevných stavieb na Slovensku. Postavená bola pravdepodobne v 9. storočí, v období Veľkej Moravy. Rotunda má jedinečnú architektúru a dodnes slúži ako miesto pútí.
• Šivetice, Banskobystrický kraj (11. storočie): Táto rotunda pochádza z 11. storočia a je považovaná za jednu z najväčších a najstarších románskych rotúnd v strednej Európe.
• Nitra, Nitriansky kraj (11. storočie): Táto bazilika je súčasťou Nitrianskeho hradu a jej základy siahajú do 11. storočia. Zasvätili ju svätému Emerámovi a slúži ako katedrála Nitrianskej diecézy.
• Kopčany, Trnavský kraj (9. - 10. storočie): Tento kostol je považovaný za jeden z najstarších stojacich kostolov na Slovensku, s koreňmi siahajúcimi do obdobia Veľkej Moravy.
• Ducové, Trenčiansky kraj (9. - 10. storočie): Rotunda pochádza z obdobia Veľkej Moravy a bola súčasťou hradiska v Ducovom.
• Bešeňová, Žilinský kraj (13. storočie): Túto rotundu postavili v 13. storočí a je zaujímavým príkladom stredovekej sakrálnej architektúry na Liptove.
• Závod, Bratislavský kraj (11. - 12. storočie): Tento románsky kostolík patrí medzi staršie stavby na západnom Slovensku.
• Kremnica, Banskobystrický kraj (13. storočie): Tento kostol je dominantou historického mesta Kremnica. Postavili ho v 13. storočí a slúži ako katedrála.

Najstaršie historické sakrálne stavby ponúkajú nielen pohľad do histórie, ale aj jedinečnú atmosféru a duchovné dedičstvo, ktoré si zaslúži pozornosť a obdiv.

tags: #kostol #z #cias #velkej #moravy