Slovensko je krajina bohatá na rôznorodé prírodné krásy a mnohé historické pamiatky, týkajúce sa tak architektúry, ako aj maľby, plastiky a podobne.
Mapa Slovenska
Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má v tomto ohľade región, odpradávna nazývaný Spiš. Na jeho území sa rozprestierajú nielen takmer celé Vysoké Tatry, ale aj Slovenský raj, veľká časť Levočských vrchov, ako i Spišsko-gemerské rudohorie.
Zvláštnym fenoménom Spiša sú aj obyvatelia - Spišiaci, ktorí boli v minulosti značne národnostne diferencovaní. K pôvodne žijúcim obyvateľom Slovákom sa tu usadilo v 12.-14. storočí pomerne mnoho nemeckých kolonistov. Výsady, ktoré dostali od uhorských panovníkov, im umožnili vybudovať neobyčajne hustú sieť miest a mestečiek. Tieto centrá neboli len ekonomickými strediskami, ale aj ohniskami kultúry. Horské kraje osídlilo početné ukrajinsko-rusínske obyvateľstvo so svojou osobitou kultúrou. Na severe, v oblasti Zamaguria, žije obyvateľstvo goralské, hovoriace nárečím blízkym poľskému jazyku. Šľachta bola v minulosti čiastočne maďarská. Svoj podiel na kultúrnom vývoji zohralo tiež dosť početné židovské obyvateľstvo so svojím svojráznym strediskom v Huncovciach.
Je samozrejmé, že v priebehu stáročí nastávali zmeny v národnostnom zložení. Nastala asimilácia, svoju úlohu zohrala v minulom storočí maďarizácia, naše storočie sa neslávne prezentovalo takmer úplným zánikom židovského obyvateľstva a po vojne aj obyvateľstva nemeckej národnosti. No na tvorbe kultúrnych hodnôt sa spolupodieľali Spišiaci pochádzajúci zo všetkých národnostných skupín, jedni vo väčšej, iní v menšej miere. Nazdávame sa, že tu nie je možné hovoriť o kultúre slovenskej, ale ani nemeckej alebo maďarskej, ako sa to ešte dnes často uvádza.
Levoča: Historická metropola Spiša
Historickou metropolou Spiša, jeho niekdajším administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom, je Levoča. Nachádza sa približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá, mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom.
Levoča sa zaradila medzi mestá významné aj z hospodárskej stránky, jednak ako stredisko remeselnej výroby, ako aj stredisko medzinárodného i vnútorného obchodu. Mnoho dokladov svedčiacich o významnom postavení tohto mesta sa zachovalo dodnes. Patrí sem meštianska architektúra, ktorej historické hodnoty sa potvrdzujú až teraz, v súvislosti s reštaurovaním jednotlivých budov. Tak isto sem zaraďujeme architektúru sakrálnu, udivujúcu rozmermi i kvalitou. Zásluhou nej sa Levoča v minulosti často nazývala slovenským Norimbergom.
Chrám sv. Jakuba v Levoči
K najvýznamnejším klenotom patrí Chrám sv. Jakuba - mestský farský kostol, obsahujúci unikátnu zbierku stredovekých gotických krídlových oltárov, ktorých časť je zahrnutá do dvoch národných kultúrnych pamiatok. Málokto si uvedomuje, že zbierkou dvanástich gotických oltárov vlastnej proveniencie, stojacich zväčša na pôvodných miestach, sa môže v Európe pochváliť len Levoča a Bardejov.
Ani najväčšie svetové galérie nevlastnia takéto množstvo gotických oltárov, pričom hlavný oltár je nielen dokonalým umeleckým dielom, ale aj najvyšším gotickým oltárom na svete. Okrem oltárov má Chrám sv. Jakuba ešte mnoho epitafov a iných umeleckých diel.
Doterajšia literatúra kladie vznik terajšieho Kostola sv. Jakuba zhruba do rokov 1290-1400. Vychádza sa pritom väčšinou len z rozboru architektonických prvkov. Je známe, že Levoča sa po prvý raz písomne spomína roku 1249 a že roku 1271 sa stala hlavným mestom - civitas capitalis - Spoločenstva spišských Sasov.
Je isté, že dnešná sakristia stojí na murive z polovice 13. storočia. Okolo roku 1270 bola prebudovaná. Keďže niektoré jej hlavice s románskymi motívmi sa opakujú aj v sanktuáriu dnešného kostola, nie je vylúčené, že v tom čase sakristia tvorila súčasť samostatného pôvodného kostola stojaceho na mieste dnešnej svätyne, alebo bola samostatnou kaplnkou, prípadne dnešná sakristia tvorila presbytérium vlastného kostola.
Isté je, že rozvoj mesta, najmä po udelení rozsiahleho práva skladu roku 1321, si vyžiadal postavenie väčšieho a honosnejšieho kostola. Podľa toho možno konštatovať, že dnešný Chrám sv. Jakuba bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370.
Najstaršou prístavbou je kaplnka sv. Juraja umiestnená na severnej strane kostola. Vznikla asi roku 1390 ako pohrebná kaplnka košického mešťana Juraja Ulenbacha, ktorý bol v nej roku 1392 pochovaný.
V druhej polovici 15. storočia bola Levoča v najväčšom rozmachu. Roku 1474 ju navštívil kráľ Matej Korvín a predpokladá sa, že z tejto príležitosti vznikla južná predsieň s kaplnkou umiestnenou nad ňou, nazývanou korvínovské oratórium.
Pamiatkou na stretnutie Jagelovcov je lavica umiestnená vzadu strednej lode, a tiež oltár Panny Márie Snežnej. Krátko potom nastal veľký ruch v zariaďovaní kostola. Vznikali nové bočné oltáre, ale mesto pritom objednalo aj nový hlavný oltár. Kostol dostáva nový organ a vznikajú nástenné maľby. Roku 1519 je postavená účelová budova knižnice, tvoriaca nadstavbu nad severným portálom a na kostole sú umiestnené aj nové vežové hodiny.
V tomto období prichádza do mesta vynikajúci rezbár Majster Pavol z Levoče, ktorý je autorom mnohých výtvarných diel v meste a okolí. Možno povedať, že najvýznamnejšie diela, ktoré kostol má, vznikli práve v prvej štvrtine 16. storočia.
Roku 1667 bola stará organová empora prepojená s novou emporou, tzv. Pre mesto i kostol bola veľmi pohnutým obdobím posledná štvrtina 17. storočia. Roku 1674 bol kostol, v rámci rekatolizácie, odňatý evanjelikom a katolíci ho začali nanovo zariaďovať.
Veľký požiar mesta roku 1747 vnikol troma južnými vchodmi aj do kostola, pričom na zariadení spôsobil len menšie škody. Vchody do kostola, potom boli, okrem jedného, zamurované.
Koncom 18. storočia bola rozobraná, až po úroveň strechy, kostolná veža a začalo sa uvažovať o výstavbe novej veže. Došlo k tomu až v rokoch 1852-1857 a následne boli postavené bočné zadné kaplnky.
Po vzniku ČSR bola plánovaná väčšia oprava kostola. Začalo sa s ňou po roku 1923 po požiari mesta, kedy zhorela strecha kostola. Opravy sa predĺžili až do konca tridsiatych rokov 20. storočia.
Nová generálna oprava kostola sa začala v rokoch 1948-1949. Vymenená bola krytina strechy, očistené stĺpy a klenby kostola, opravený bol krov i kamenné články.
Dlhodobejšie organizovanie reštaurátorských prác sa začalo roku 1952. Bratia Kotrbovci takto zreštaurovali na náklady štátu hlavný oltár. Ďalšie oltáre boli zreštaurované farárom Františkom Dlugošom po roku 1989.
Kríže a iné sakrálne pamiatky
V chotári obce na levárskej ceste sa nachádza jeden z krížov so solárnou ružicou. Pôvodná socha Krista na ňom už nie je a socha Panny Márie je veľmi zničená. Zachovalo sa len nečitateľné torzo nápisu. P. Hallon o ňom napísal: „Kríž v lokalite Dúbrava nechal postaviť Martin Grbáč. Na jeho údržbu založil základinu 80 korún.“
Väčšina krížov v Národnom parku Poloniny je historicky hodnotných a zaujímavých, aj keď nie sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Prícestné kríže sú bežným javom popri cestách v celom regióne. Nachádzajú sa na miestach, kde ľudia chceli poďakovať za šťastie, uzdravenie či za úrodu.
Obnova národnej kultúrnej pamiatky Kačenáreň Kopčany
„V Ruskom máme kríž, ktorý postavili pre rodinu, ktorá vymrela na choleru. V Ruskom Potoku postavili kríž po tom, keď členovia rodiny zahynuli pri povodni. Máme tu však napríklad aj kríž, ktorý dal postaviť kapitán československej armády a neskôr ho z ideologických dôvodov premiestnili. V každom prípade sú to identifikačné znaky v krajine, pretože sa stavali zvyčajne na krížnych cestách pre pocestných. Neskôr kríže zhotovovali z miestneho materiálu z pieskovca.
Najstarší pieskovcový kríž je z roku 1804 a nachádza sa na súkromnom pozemku v obci Kalná Roztoka. Zachrániť podľa Buraľa treba prioritne prícestné kríže z polovice 19. storočia. „Prícestné kríže boli miestom modlitieb. Je dobré uvedomiť si, že naši predkovia mali dôvod stavať ich. Boli symbolom vzdania vďaky, úcty a slávy Bohu.
Kríž ako symbol lásky a nádeje
Košický pomocný biskup Mons. Bernard Bober zavítal 13. novembra 2004 medzi veriacich vo farnosti Sobranecké kúpele, aby odslúžil svätú omšu pri príležitosti desiateho výročia výstavby miestneho kostola sv. Petra a Pavla a zároveň, aby požehnal oltárny kríž.
Súčasťou svätej omše bolo požehnanie oltárneho kríža s korpusom, autorom ktorého je majster Oskar Košecký z Dunajskej Lužnej. Ústrednou myšlienkou homílie bol kríž. „Ježiš Kristus nechal tento kríž medzi nami ako dokument svojej lásky.
Naše kríže, keď pozeráme na Kristov kríž, nás učia k tomu, aby sme sa vedeli povzbudiť k nádeji, pretože každý kríž nášho života nás vychováva k nádeji, aby sme vždy vedeli pozrieť hore, aj keď nás niekedy kríž tlačí dole. V každom kríži je zmysel ak vieme spojiť svoj kríž spolu s Kristovým. Naša viera nás naučí hľadať v ňom svetlo,“ dodal Mons. Bernard Bober.
Gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej
Rímskokatolícky gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej - Kúte patrí medzi najvzácnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku. Postavený bol v 13. storočí. Nachádza sa vedľa cesty medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou, z centra Ružomberka je vzdialený asi 3 km.
Zaujímavosťou je, že kostol nestojí v obci, ale mimo zastavaného územia a je obklopený poliami. Keďže je postavený na kopci, je odtiaľto pekný výhľad na okolie Ružomberka.
Kostol je zvonku opevnený ohradným múrom zo 17. storočia a pôsobí dojmom pevnosti. Najvzácnejšie sú v kostolíku stredoveké nástenné maľby, ktoré sa tu nachádzajú. Svätyňu kostola zdobí unikátny christologický cyklus, ktorý vznikol okolo roku 1420. Celkovo tu môžeme vidieť 34 výjavov zo života Ježiša Krista. Ide o najrozsiahlejší cyklus fresiek zo života Ježiša Krista na Slovensku.
Kostolík už v súčasnosti neslúži na bohoslužobné účely, ale je v správe Liptovského múzea v Ružomberku a je prístupný širokej verejnosti v čase svojich otváracích hodín.
Súsošie Kalvárie zo Spišskej Novej Vsi
Národná kultúrna pamiatka: Súsošie Kalvárie, tvorené v strede latinským krížom s korpusom Ukrižovaného Ježiša Krista, sochou Panny Márie na ľavej strane kríža a sochou sv. Jána Apoštola na pravej strane je dielom neskorej gotiky. Sochárska kompozícia je pripisovaná dielni Majstra Pavla z Levoče, vytvorená okolo roku 1515.
V minulosti bola umiestnená pri južnej stene južnej lode stredovekého rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi.
Historička umenia PhDr. Mária Novotná vo svojej práci predstavila historické súvislosti a obdobie končiaceho stredoveku, v akom sa mesto a kostol nachádzali. Zaoberala sa spoločenskými, náboženskými a kultúrnymi zvyklosťami. Pomenovala konkrétnych ľudí, ktorí svojimi rozhodnutiami a osobným postavením mali možnosť zásadne vstupovať do diania mestskej spoločnosti.
Vo svojom reštaurátorskom projekte predstavila historické súvislosti a obdobie končiaceho stredoveku, v akom sa mesto a kostol nachádzali. Zaoberala sa spoločenskými, náboženskými a kultúrnymi zvyklosťami. Pomenovala konkrétnych ľudí, ktorí svojimi rozhodnutiami a osobným postavením mali možnosť zásadne vstupovať do diania mestskej spoločnosti.
Socha sv. Márie Magdalény je dielom neskorej gotiky, pôvodne umiestnená v hlavnej lodi - pri východnej stene triumfálneho oblúka rímskokatolíckeho kostola sv. Augustína v Stratenej. Socha sa zachovala v dobrom technickom stave, bez vážnejších mechanických a estetických defektov.
Výsledkom bádania bolo predstaviť súsošie Kalvárie v pravdivom umeleckom výraze s cieľom ukázať autentické základy maliarskych technológií a techník.
Záver
Zvolená koncepcia reštaurovania celého súsošia umožnila prezentovať autentické umelecké hodnoty diela. Vystavením a vysvätením Kalvárie v obnovenom priestore južnej bočnej kaplnky kostola v Spišskej Novej Vsi bol po dvoch rokoch zavŕšený náročný a zložitý reštaurátorský proces.
tags: #majster #z #okolicneho #kristus #kriz