Ponad líniu striech ľudských príbytkov vytŕča v obci Žehra neprehliadnuteľný biely klenot, ktorý vo svojich útrobách ukrýva poklady histórie. Kostol Ducha Svätého predstavuje v Žehre dominantu týčiacu sa na návrší obce. Za významnou kresťanskou pamiatkou zapísanou na Zozname UNESCO sa vyberte do obce Žehra neďaleko Spišského Podhradia.
Žehra sa nachádza necelé 4 kilometre juhovýchodne od Spišského hradu a žije v nej približne 2 300 obyvateľov. Obec je jednou zo zastávok Gotickej cesty - prvej tematickej poznávacej cesty na Slovensku. Patrí medzi najstaršie obce Spiša, o čom svedčia mnohé nálezy z dávneho praveku, napríklad pozostatky neandertálskeho človeka.
Prvá písomná zmienka o Žehre je z roku 1245. Vtedy „Ctihodná kapitula spišská“ povolila grófovi Jánovi zo Žehry postaviť kostol v Žehre. Podľa historických prameňov bol kostol dostavaný roku 1275.
Kostol Ducha Svätého v obci Žehra, postavený v druhej polovici 13. storočia, je významnou sakrálnou stavbou na Slovensku. Jeho siluetu spoznáte už z diaľky vďaka veže s kupolou netradičného cibuľového tvaru. Kostol Ducha Svätého sa po stáročia zachoval v takmer nezmenenej podobe. Architektonicky sa na tomto mieste prelínajú neskororománsky a ranogotický sloh a zaujímavosťou je, že Kostol Ducha Svätého sa do dnešných dní zachoval v takmer neporušenej stredovekej podobe.

Kostol Ducha Svätého v Žehre.
Architektúra a interiér
Ku kostolu vedie 93 schodov z vápenca - travertínu. Z pôvodného jednoloďového kostola sa do dnešných čias zachovala okrem obvodových múrov kostola neskororománska krížová klenba vo svätyni a funkčné pastofórium (bohostánok), ktoré bolo v roku 2010 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Aj mreže na ňom sú pôvodné. Zachovalo sa aj jedno románske okno za hlavným oltárom a neskororománska krstiteľnica z travertínu z konca 13.
V lodi kostola bol pôvodne neskororománsky drevený kazetový strop. V priebehu storočí bol kostol viackrát upravovaný až do dnešnej podoby. V lodi kostola bol najskôr drevený kazetový strop, ktorý ale pred stáročiami vyhorel. Po požiari došlo k zaujímavému zásahu, ktorý úplne zmenil ráz priestoru - pridaním oporného osemhranného stĺpa klenby do stredu kostola vznikli dve lode. V roku 1380 zaklenuli loď kostola sieťovou gotickou klenbou s osemhranným stĺpom uprostred, tým sa kostol zmenil na dvojloďový. Pridaním stĺpa v interiéri vznikli dve lode, čo sa považuje za svetový unikát. Táto architektonická zvláštnosť je typická pre viaceré kostoly na Spiši a možno ju považovať za svetový unikát.
Zaujímavou architektonickou črtou kostola je klenba pripomínajúca palmu ako symbol "Stromu života v raji". Na ňom je symbol krstu, ktorý pripomína počiatok nového života v Duchu Kristovom. Taktiež je považovaný za erb rodu Žehrianskych. Ich hlavným poslaním totiž bolo upevňovať kresťanstvo.
Dnešné cibuľovité zakončenie veže, aj väčšina vnútorného zariadenia v kostole sú barokové z 2. polovice 17. storočia. Uprostred oltárov ešte môžeme pozorovať gotické prvky. Oltár sv. Mikuláša na južnej strane lode kostola je z roku 1677. Postava svätého Mikuláša a typická tabuľová maľba štyroch biskupov okolo neho sú gotické. Na oltári Panny Márie sú v gotickej skrini z roku 1510 uložené najstaršie plastiky - ranogotické zo 14. storočia. Uprostred je Panna Mária s Ježiškom, po jej pravici svätá Margita a svätá Katarína, na druhej strane svätá Barbora a dole svätá Dorota. Nad nimi je baroková socha sv. Rozálie - ona je patrónkou proti moru. Pripomína, že tento oltár je ďakovným darom žehrianskych farníkov za pomoc počas epidémie moru (pestis), ktorý zúril v našom okolí v rokoch 1644 - 1645. Reliéf Zoslania Ducha Svätého na hlavnom oltári prezrádza, že patrónom kostola aj celej obce je Duch Svätý. Hlavný oltár je z roku 1656. Oltáre sú z lipového dreva, zdobené plátkovým zlatom. Kazateľnica a krstiteľnica pri oltári Panny Márie sú tiež barokové z 2. polovice 17. storočia. Táto krstiteľnica sa používa dodnes. Lavice sú z roku 1969. Krížová cesta na stenách lode kostola je od Ladislava Záborského z Martina z roku 1979. Namaľované boli do čiastočne vyschnutej omietky technikou al fresco.
Fresky a nástenné maľby
Interiér kostola je známy svojimi gotickými nástennými maľbami, ktoré patria k najcennejším na Slovensku. Obsahujú prvky talianského maliarstva aj byzantského umenia. Nádherne sú vyzdobené steny a klenba svätyne, víťazný oblúk a severná stena lode. Kostol je výnimočný svojimi vzácnymi stredovekými nástennými maľbami z piatich období od konca 13. do 15. storočia. Súčasťou kostola sú aj fresky, ktoré boli namaľované do omietky technikou al fresco. Sú rozdelené podľa dobu vzniku do piatich etáp.
1. etapa: Najstaršie fresky v tomto kostole sú konsekračné kríže z roku 1275. V lodi kostola je ich osem a štyri neodkryté sú vo svätyni.
2. etapa: V tympanóne južného portálu, pôvodného vchodu do kostola, je freska Golgota zo 14. storočia a prístavba pri portáli je z roku 1652. Na tejto freske je zobrazený ukrižovaný Kristus.
3. etapa: Tvoria ju fresky vo svätyni na klenbe, na stenách a na spodnej časti víťazného oblúka. Sú to fresky z roku 1370. Prejavuje sa na nich byzantsko taliansky ikonografický vplyv. Na východnej strane klenby je freska Christos Pantokrator (Vševládca). Ako Sudca živých i mŕtvych drží v ľavej ruke otvorenú Knihu života. Na severnej strane klenby je freska „Triglav“ - starobylé znázornenie Tajomstva Najsvätejšej Trojice. Na západnej strane je zobrazená Bohorodička s dieťaťom Ježišom na hrudi, ako neustále oslavuje Boha a oroduje za nás u Neho. Na južnej strane je znázornené Abrahámovo lono s dvanástimi kmeňmi Izraela. Veľmi zaujímavý je aj pašiový cyklus - udalosti od Poslednej večere až po snímanie Ježiša z kríža. Pašiový cyklus pokračuje aj za hlavným oltárom freskou Ježiš pred Pilátom, Muž bolesti a Bičovanie. Nad tým je freska Zvestovanie Pána. Pri Poslednej večeri je znázornený aj svätý apoštol Pavol, čo symbolizuje, že svätý apoštol Pavol je rovnocenný ostatným apoštolom. Okolo južného okna vo svätyni sú znázornení patróni lekárov a lekárnikov svätý Kozma a svätý Damián s pacientmi. Svojím mocným orodovaním majú chrániť ľud od moru. Pod oknom je odpustkový nápis. Na severnej stene je freska Korunovanie Panny Márie.
4. etapa: Tvoria ju dve fresky v rámoch z druhej polovice 14. storočia na severnej stene lode kostola. Vľavo je Pieta (Sedembolestná Panna Mária) - Patrónka Slovenska. Vpravo na ploche 4 m2 je freska Strom života (Arbor vitae). Táto freska je najznámejšia a je typickým príkladom „Bibliae pauperum“ (Písma svätého chudobných). Ústrednou postavou je ukrižovaný Kristus, ktorý delí ľudské dejiny na dve časti: na dejiny Starého zákona a dejiny Nového zákona. Na počiatku ľudských dejín stvoril Boh prvých ľudí: Adama a Evu. Z veľkosti ich postáv môžeme usúdiť, akí veľkí boli v očiach Božích pred a po spáchaní prvotného hriechu, lebo na jednej strane je znázornené pokušenie v raji a na druhej vyhnanie z raja, pretože v skúške neobstáli a vinu si nechceli s ľútosťou priznať. Anjel stráži bránu raja, aby sa nedostali k Stromu života, aby zlo nepôsobilo naveky. Ale Pán Boh neprestal ľudí milovať. Prisľúbil im Vykupiteľa, ktorý ich vyslobodí z otroctva zla, otroctva hriechu, a ktorého v plnosti času poslal v osobe svojho Syna Ježiša Krista. Na Jeho príchod bolo treba ľudí pripraviť. Ľudí Starého zákona reprezentuje Synagóga - ženská postava, sediaca na oslovi. Ľudí Nového zákona reprezentuje kráľovská postava Eklézia (Ecclesia) - Cirkev. Sedí na Tetramorfovi, ktorý symbolizuje štyroch evanjelistov. Obidve postavy držia v rukách bojovú zástavu - symbol duchovného zápasu medzi dobrom a zlom. U Synagógy je žrď zlomená. Eklézia má celú, naznačuje bojaschopnosť. Je ozdobená krížom - symbolom Ježišovho víťazstva nad zlom smrti a hriechu. Spolu s Ním môžeme nad zlom zvíťaziť aj my. Dáva nám k tomu duchovnú silu v Eucharistii. Eklézia drží v ruke kalich s hostiou - symbol novozákonnej obety za hriechy, teda symbol sv. omše a Sviatosti Oltárnej. Symbolom starozákonnej obety za hriechy je hlava capa, ktorú drží Synagóga. Na kríži je netypický nápis: ADAM. Podľa slov sv. apoštola Pavla, čo prvý Adam svojou neposlušnosťou v raji pokazil, to nový Adam - Ježiš Kristus - na kríži odčinil a tretieho dňa vstal z mŕtvych. Žehnajúca Božia ruka vedľa toho nápisu požehnáva Cirkev a pokorným dáva milosť a pravý pokoj srdca, ktorý svet dať nemôže, pretože ho nemá, a ktorý je prameňom pravého ľudského šťastia. Pán Ježiš odvracia tvár od Synagógy a nakláňa sa k Cirkvi, čo naznačuje, že jej od Otca posiela svojho Ducha, ako to znázorňuje reliéf na hlavnom oltári.
5. etapa: Patria k nej tri riadky fresiek na severnej stene lode kostola, oddelené ornamentami. Sú z 2. polovice 15. storočia. Do tohto obdobia patrí aj freska na prednej strane Víťazného oblúka, znázorňujúca Výjav Posledného súdu. Uprostred mandorly je Kristus, Sudca živých i mŕtvych. Tvar mandorly predstavuje Boží plán spásy: ako sa Boh znížil k človekovi, aby ho zachránil, láskou naplnil a pozdvihol k sebe do neba. Po jeho pravici je Panna Mária, na druhej strane svätý Ján Krstiteľ ako orodovníci za ľud Starého i Nového zákona. Ostatní v rade sú apoštoli. Prostredné pásmo naznačuje, ako zosnulí všetkých čias vstávajú k Poslednému súdu na hlas trúby anjelov. Dole je výsledok Posledného súdu. Po Ježišovej pravici dole svätý Michal Archanjel, ten s prekríženou štólou, vedie vyvolených do neba. Všetci majú biele rúcho, symbol čistoty srdca. Na druhej strane je znázornený symbol večnej smrti - Apokalyptický drak, požierajúci duše, teda peklo. Tí, ktorí tam idú, nemajú žiadne rúcho. Sprevádza ich hanba a zúfalstvo.
Najslávnejšou stredovekou maľbou kostola je devočný obraz Živého kríža, namaľovaný na severnej strane lode koncom 14. storočia. Neskôr bola maľba prekrytá novšími maľbami, no po objavení bola zreštaurovaná do pôvodnej podoby. Maľba s plochou 4 m2 je pozoruhodným dielom plným symboliky a pozostáva z dvoch častí.
Po prekonaní moru v rokoch 1644 - 1645 bol kostol kvôli dezinfekcii zabielený vápnom takmer 300 rokov. Objavil ich tunajší farár Duchoň v roku 1870. Odkrývané boli postupne od konca 19. storočia do roku 1959. Odborný tím reštaurátorov: Ing. Michal Štaudt, Andrej Kuc a Dr. Mária Mariániová odkryli fresky do dnešnej podoby. Fresky Strom života, Pieta a konsekračné kríže na severnej stene boli odkryté na úkor najnovších fresiek, po ich náležitom zdokumentovaní. Vľavo hore je zaujímavo znázornené Usnutie Panny Márie, vpravo jej korunovanie. Uprostred je Legenda o svätom Ladislavovi. Uhorský kráľ svätý Ladislav vyslobodzuje kresťanské dievča - Ladivu z rúk pohanských Kumánov. Bol to agresívny kočovný kmeň, žijúci v Maďarsku. Dole vľavo je Zvestovanie Pána, nasledovala freska Narodenie Pána, ale museli ju odstrániť, aby mohla byť odkrytá o sto rokov staršia Pieta. Ako každé storočie, tak aj 20. a 21. Tým, že odbornou a trpezlivou rukou odkrylo tieto fresky, pochopilo i vysvetlilo ich význam a povýšilo ich na dielo celosvetovej úrovne, naznačilo, ako veľmi si váži dielo našich predkov. Naša úprimná vďaka za to vzácne dedičstvo patrí predovšetkým Bohu, ale aj našim predkom i reštaurátorom a všetkým dobrodincom.
Kostol Ducha Svätého v Hrabkove
Okrem Žehry nájdeme Kostol Ducha Svätého aj v obci Hrabkov. V súčasnosti je vo výstavbe.
Základné informácie:
- Obec: Hrabkov
- Okres: Prešov
- Cirkevná územná jednotka: Košická arcidiecéza
- Rok: Vo výstavbe (21. storočie)
- GPS: 48.956785, 21.021683
- Vlastník: Rímskokatolícka cirkev (100%)
- Autor: Ing. arch. Ľubomír Zaymus
- Kňaz: Miroslav Turák
Z dejín:? - zriadenie filiálky rímskokatolíckej farnosti Krížovany dekrétom č. ?/? zo dňa ? vyčlenenej z rímskokatolíckej farnosti ?? - ustanovenie patrocínia dekrétom č. ?/?Ostatné posviacky:6. november 2022 - požehnanie staveniska nového Kostola Ducha Svätého vykonal Mons. Marek Forgáč, pomocný biskup a generálny vikár Košickej arcidiecézy