Svätý Urban I. bol pápežom v období, keď kresťania čelili rôznym výzvam a prenasledovaniam. Jeho život a skutky sú svedectvom viery a oddanosti Cirkvi.

Život Svätého Urbana I.
Svätý Urban pochádzal zo staroslávnej rímskej rodiny a narodil sa vo Večnom meste Ríme. Za pápeža bol zvolený v roku 222, v treťom roku vlády cisára Alexandra, po sv. Kalixtovi. Bol pápežom osem rokov.
Hoci Cirkev mala pokoj od prenasledovania, často sa vyskytovalo lokálne prenasledovanie. V aktách sv. Cecílie sa píše, že pápež sv. Urban povzbudzoval kresťanov odsúdených na smrť a obrátil mnoho pohanov.
Za mučeníka ho pokladá Sakramentárium sv. Gregora, Martyrológium sv. Hieronyma, ktoré publikoval Florentinius, a takisto sa uvádza ako mučeník v gréckej liturgii.
Podľa Fortunata a niekoľkých starých misálov sa zdá, že sviatok sv. Urbana sa lokálne slávil vo Francúzsku už v 6. storočí. Počas pontifikátu sv. Urbana bol Hypolit protipápežom. Legendy hovoria, že sv. Urban pokrstil Valeriána, manžela sv. Cecílie.
Urban zomrel v roku 230 a pochovali ho na cintoríne sv. Sakramentárium sv. Gregora, Martyrológium sv. Hieronyma, ktoré publikoval Florentinius, a takisto sa uvádza ako mučeník v gréckej liturgii ho pokladajú za mučeníka.
Úcta k Svätému Urbanovi I.
Sviatok sv. Urbana sa slávi 19. mája. Svätý Urban patrí k našej súčasnosti, minulosti našich predkov a budúcnosti ďalších generácií. Vinohrad, hrozno, vínko i práca okolo nich je poďakovaním patrónovi vinohradníkov za tieto dary.
Svätci zohrávajú významnú úlohu v náboženskej histórii a kultúre. Ich životy, príbehy a skutky sú inšpiráciou pre mnohých veriacich. Svätý Urban patrí k našej súčasnosti, minulosti našich predkov a budúcnosti ďalších generácií.
Svätý Urban a gróf Tibold
Chýr o westfálskych udalostiach sa rozniesol i vo Francúzsku, a to ešte pred návratom Norberta. Champagneiský gróf Tibold patril k tým, ktorí sa tešili z jeho krásneho životného príkladu.
Správa opáta de Estivala uvádza, že sa tak stalo v roku 1122. Tibold si chcel vyžiadať od Norberta len radu a smernice vzhľadom na svoj budúci život. Dielo zakladateľa rehole bolo vtedy len v začiatkoch a táto ponuka teda mohla priaznivo zapôsobiť na Norberta.
Norbert mal veľkú starosť o potreby Cirkvi a svojej rehole, nerád prijímal takúto úlohu, ale nechcel sklamať, či uraziť grófa, preto sa rozhodol splniť aj túto úlohu.
Tibold pred odchodom Norberta poprosil, aby mu dal pravidlá pre kresťanský život, ktorý mu vyvolil, aby aspoň takto mohol byť duševne spojený s ním a s jeho synmi. Norbert vyhovel jeho prosbe a dal mu pravidlá, ktoré sa mohli ľahko uviesť do praktického života.
Okrem toho, grófa Tibolda slávnostne obliekol do bieleho škapuliara -malého vlneného - aby mal aj vonkajší znak k tejto duchovnej spokojnosti. Tibold nosil škapuliar stále, veď to bol znak jeho duchovnej poslušnosti voči reholi premonštrátov.
Champagneiský gróf mal veľkú zásluhu na založení tretieho rádu, i keď sám si to neuvedomoval. Bol tu svojím príkladom nástrojom Božím, ktorý urýchlil jeho založenie. Tretí rád možno pripodobniť k tretej vetve stromu, ktorý chránil samotných rehoľníkov mužov i ženy žijúcich vo svete.
La Paige spomína: Králi, kniežatá, grófi, šľachtici prosili Norberta o udelenie bieleho škapuliara a pravidiel pre členov žijúcich vo svete.
Norbert a založenie premonštrátskeho rádu
Tým, že Norbert založil premonštrátsky rád, obdaril svätú Cirkev kanonikmi s rehoľou. Premonštrátski otcovia - kanonici -svojimi modlitbami a apoštolskou činnosťou získali si veľké zásluhy o rozvoj Cirkvi. Založenie ženskej rehole umožnilo ženám viesť zbožný a obetavý život.
Tretí rád priniesol pôsob rehoľného života do ruchu sveta, do svätyne rodinného života. Tiboldov krásny príklad mnohých priťahoval. Členmi tretieho rádu sa stali briennejskí grófi, ktorí v Basse Fontain založili premonštrátsky kláštor.
Tretí rád sa rýchlo rozšíril nielen vo Francúzsku, ale aj v iných krajinách sveta. V mužských i ženských rehoľných domoch zapísali do knihy mená tých, ktorí im pomáhali.
Kardináli a požehnanie
Norberta neuspokojovalo iba to, že ho biskup Bartolomej obdaroval veľkou mocou a podporoval jeho dielo v Prémontré, a že iní biskupi si túžobne žiadali mať jeho kláštory vo svojich diecézach.
Prišiel, aby si od kardinálov vyžiadal požehnanie v mene pápeža a schválenie pre svoju mladú rehoľnú spoločnosť, ktorej kolíska bola v Prémontré. V tom čase postačovalo i biskupské schválenie, ale on, vo svojej pokore a oddanosti k Svätej stolici, chcel mať potvrdenie a požehnanie aj odtiaľto, aby sa vyhol i najmenšiemu omylu.
Norbert obdržal od pápežských vyslancov nasledovný dokument, obsahujúci žiadané potvrdenie a požehnanie: My, Pietro Pierleoni a Gregor, z Božej milosti kardináli (kňaz a diakon), vyslanci Svätého Otca, žehnáme Norbertovi a všetkých jeho bratov, ktorí sa pod jeho vedením zaviazali ku kanonickému životu.
Význam Svätého Urbana I.
Svätý Urban I. je dôležitou postavou v dejinách Cirkvi. Jeho život a dielo sú inšpiráciou pre mnohých veriacich.
Svätí zohrávajú významnú úlohu v náboženskej histórii a kultúre. Ich životy, príbehy a skutky sú inšpiráciou pre mnohých veriacich.
Životopisy svätých a blahoslavených
- Svätá Gemma Galgani
- Svätý František z Assisi
- Blahoslavený Pavol VI.
- Život Dona Boska
- Svätý Ján XXIII.
Tabuľka: Niektorí svätí a blahoslavení
| Meno | Dátum sviatku | Charakteristika |
|---|---|---|
| Svätá Gemma Galgani | 11. apríl | Mystička, stigmatička |
| Svätý František z Assisi | 4. október | Zakladateľ františkánskeho rádu |
| Blahoslavený Pavol VI. | 26. september | Pápež, ktorý viedol Cirkev cez náročné obdobie |
| Svätý Ján XXIII. | 11. október | Pápež, ktorý zvolal Druhý vatikánsky koncil |