Blížia sa sviatky - čas pokoja, radosti a darčekov. Pre mnohých z nás je to obdobie spojené s vôňou medovníkov, teplom domova a radosťou v očiach našich blízkych pri rozbaľovaní darčekov. Existujú však deti, pre ktoré táto samozrejmosť nie je samozrejmá. Deti v centrách pre deti a rodiny, teda bývalých detských domovoch, prežívajú tieto chvíle inak. Téma darčeky pre deti z detských domovov je aktuálna nielen pred Vianocami, ale počas celého roka. Často chceme pomôcť, ale nevieme ako. Aký darček je pre deti vhodný? Čo deti naozaj potrebujú a čo ich poteší?
Ako malé dievča na základnej škole pre mňa boli samozrejme veľmi aktraktívne najmä darčeky. Neskôr viac tá vianočná atmosféra. Pre deti v domove, ktoré nikdy nezažili iné Vianoce ako tam, je to krásne strávený čas. Nie je nič krajšie ako keď vidíte, ako je pri veľkom stromčeku tridsať deti a rozbaľujú darčeky. Pospolitosť a kolektív tam je, nielen počas Vianoc, pre deti úplne prirodzený. Otázkou zostáva, či je to dobre alebo zle. Veľa ľudí sa pred sviatkami obracia k charite, posielajú do ústavov deťom darčeky. Takže darčeky deti určite potešia.
Pamätám si, ako som si myslela, že mám pod stromčekom snowboard a ona to bola žehliaca doska. To samozrejme záležalo od veku a postupom času sa to menilo. Ako malé dievča predovšetkým bábiky Barbie, neskôr kozmetiku, oblečenie a líčidlá. Na strednej škole som už v domove dostávala praktické darčeky.
Možno si poviete, že akýkoľvek dar je lepší ako žiadny. Pri deťoch v ústavnej starostlivosti to však nie je úplne pravda. Mnohé centrá sú pred sviatkami zaplavené hračkami a oblečením - často použitým, niekedy aj poškodeným. Hoci je úmysel darcu dobrý, dieťa z detského domova túži po niečom svojom a novom. Staršie, používané hračky môžu byť skôr pripomienkou jeho nelichotivej situácie.
Skôr než sa rozhodnete nakúpiť plné auto plyšových hračiek, urobte najdôležitejšiu vec a zavolajte alebo napíšte do centra pre deti a rodiny vo vašom okolí. Riaditelia a vychovávatelia majú presný prehľad o tom, koľko chlapcov a dievčat v akom veku u nich býva. Majú tiež konkrétnu predstavu, aké darčeky potrebujú deti z detských domovov. Možno im nechýbajú hračky, ale skôr kvalitné pyžamá, posteľná bielizeň, školské potreby alebo základná kozmetika.
Vianoce sú pre deti emočne najsilnejším obdobím. Práve vtedy deti najintenzívnejšie vnímajú neprítomnosť rodiny. Nezabúdajte na tínedžerov - to je Achillova päta mnohých zbierok. Malé deti dostanú hračky, ale na tínedžerov sa často zabúda. Výber darčeka, ktorý neomrzí pre tínedžera v detskom domove rozhodne nie je jednoduchý a môže byť finančne náročnejší. Dôležité je, aby darček pôsobil hodnotne a bol zabalený s láskou.
Namiesto desiateho plyšáka zvoľte kreatívne sady na modelovanie či maľovanie, kvalitné drevené hračky, Lego alebo peknú knihu s rozprávkami. Staršie deti a školákov potešia značkové športové potreby - napr. Ako sme už spomínali, pre tínedžerov to môže byť elektronika, kozmetika, alebo niečo „cool“, čo majú aj ich rovesníci. Medzi vďačné darčeky patria aj vtipné a originálne drobnosti, ako sú hrnčeky s potlačou, zážitkové darčeky alebo vtipné tričká s vlastnou potlačou či doplnky do izby. Práve tieto veci môžu tínedžerovi v domove urobiť obrovskú radosť, pretože budú patriť len jemu. Inšpirujte sa personalizovanými darčekmi pre deti s vlastnou potlačou, ktoré zaručene potešia.
Rozhodne si ale myslím, že by sa mala spoločnosť viac zamýšľať skôr nad tým, čo by sa dalo v ústavoch zlepšiť. A to nie sú materiálne veci a netýkajú sa Vianoc. V detských domovoch chýba supervízia pre pedagógov, ich lepšie finančné ohodnotenie. A deťom potom chýba sebavedomie, láskyplný vzťah k sebe samému. Bohužiaľ od narodenia necítime lásku, vrelosť a starostlivosť. Sme deprimovaní a počas života hľadáme samých seba, to, kam patríme. Neustále premýšľame nad tým, čím sme sa prevenili. Viníme samých seba.
Veronika Kašáková: Pomoc deťom z detských domovov
Sama ste žili v detskom domove od svojich štyroch rokov. Boli krásne! Až neskôr v dospelosti som bola celkom smutná, že tie dosplácke Vianoce nie sú také zábavné ako tie detské v domove.
Nikdy by som vám nepriala pocítiť to, ako veľmi sami o sebe, my deti z detských domovov, pochybujeme, ako veľmi sa nemáme radi, hnevá ma, ako málo stačí k bolestným pocitom a ako veľa úsilia potrebujeme, aby sme tieto vzorce správania uzdravili. Aj preto som založila nadačný fond a deťom sa snažíme s týmto pomôcť. Samozrejme najlepšie by bolo, keby tie deti neboli v domovoch, ale v náhradných rodinách. V Čechách je v ústavnej starostlivosti osem tisíc detí, každý rok ich tisíc pribudne.
Jedným z cieľov vašej nadácie je podporiť u detí sebaistotu. Pamätám si celkom presne, ako som stále hľadala vinníka svojho vlastného nešťastia. Obviňovala som všetkých, mamu, otca, decák, osud, Boha, že všetci môžu za to, čo sa mi stalo a čo sa so mnou deje. Bola som zúfalá, jedného dňa som si uvedomila, že som v bludnom kruhu, v slučke, že sa mi stále deje to isté. Mení sa iba čas, ľudia okolo mňa, že sa mení situácia, ale že ja sa cítim stále rovnako. Ponížená. Nemilovaná. Nechcená. Jedného dňa som sa ale spýtala sama seba - čo vo mne spôsobuje to, že sa oni ku mne takto správajú? Zrazu akoby sa rozsvietila žiarovka, vedela som, že mi všetci zrkadlia môj vnútorný svet. Začala som od toho dňa riešiť iba samú seba. Už neriešim pocity nikoho iného, ale viem, že keď sa ma niečo dotkne, tak to proste rozdráždilo niečo, čo už bolo vo vnútri mňa. Už desať rokov chodím na terapiu, kde sa snažím svoje negatívne vzorce z detstva rozpracovávať. Je to pre mňa tá najlepšia investícia do seba, dnes už tomu hovorím rande sama so sebou. Psychológia ma baví, študovala som ju a už dnes viem, že nenávisť ničí v prvom rade hlavne vás, takže sa snažím vypustiť všetko, čo pre mňa nie je prospešné. Odpúšťam každý deň všetkým, snažím sa, ale dôležité je emóciu si priznať, dovoliť a prežiť. Takže niekedy si aj teraz poplačem, nadávam, hnevám sa, ale je to veľká úľava.
Deti z domovov majú obecne so sebavedomím problém, majú v hlave myšlienku typu: „Si škaredá, hlúpa, obézna, nikto ťa nemá rád.” Sami seba vinia z toho, že ich rodičia opustili. Vy sa snažíte so svojou nadáciou tieto myšlienky vyliečiť. Dá sa to vôbec? Vytvárame individuálny vzťah. Vďaka nadačnému fondu im poskytujeme takzvaných sprievodcov. Dieťa z detského domova totiž stráca domov dvakrát, keď sa dostane do domova a keď ho opustí. Podľa ďalších výskumov prešlo 70 % bezdomovcov ústavnou starostlivosťou.
Preto vznikol náš projekt Reštart, ktorý sa zameriava na mladistvých v detských domovoch, ktorým sa blíži odchod alebo už žijú mimo detský domov. Ponúkame im, aby v tom neboli zase sami. Chceme, aby každý mladý človek, ktorý opúšťa brány detského domova, mal možnosť pred odchodom nadviazať individuálny ľudský vzťah, ktorý bude pokračovať aj po odchode z detského domova. Ešte v detskom domove si stanoví individuálny plán, napríklad dokončené vzdelanie, výber vhodného zamestnania, finančné hospodárenie, bývanie, kvalitné vzťahy, plnenie povinností voči štátu. Pretože čo je v živote dôležitejšie ako pocit, že nie ste na svete úplne sami? Že sa máte na koho spoľahnúť a obrátiť? To je to, čo chceme mladým odovzdať. Sprievodca nie je náhodný človek z davu.
Moja drogovo závislá mama ma zabudla v taxíku. Život pred detským domovom si pamätám, ale veľmi matne, musela som podstúpiť niekoľko terapií, aby som sa do života pred domovom aspoň pocitovo vrátila. Človek by na tieto okamihy najradšej zabudol a dieťa je v tomto úžasné, že žije v prítomnom okamihu. Mama pre mňa bola a je človek, ktorý robil to najlepšie, čo dokázal, ale bola proste závislá na drogách. Keby som s ňou ostala, možno by som bola ako ona. Otec za nami celý život do domova chodil, keď som mala trinásť, chcel si ma vziať domov, ale to som zase nechcela ja, bola som v detskom domove ako doma. Ale môj brat k nemu odišiel, to bolo vtedy pre mňa najhoršie. Mám aj ďalších päť súrodencov, dvoch bratov z otcovej strany a tri z maminej strany, ale nepoznám ich veľmi. S otcom mám každým dňom lepší a lepší vzťah, pracujeme na ňom. Je krásne pozorovať, ako sa skrz vás veci jednoducho menia. Mama je pre mňa vzdialenejšia, ale tak to bolo vždy.
V dobrom spomínate na svoje vychovávateľky v detských domovoch. Milujem ich, všetkých. Boli samozrejme chvíle, keď som bola nahnevaná, sklamaná a nepochopená, lenže s odstupom času to človek vníma trošku inak. Vidím v nich ženy, matky, ktoré počas Vianoc trávili čas s nami a nie so svojim deťmi, vidím ich boliestky, krivdy. Majú moju najväčšiu úctu, kiežby im bola dopriata väčšia starostlivosť a supervízia. Najhoršie pre dieťa z domova je, keď ho vychováva nespokojný, nesebavedomý vychovávateľ a to sa bohužiaľ v niektorých našich detských domovoch deje. Ja som mala svoju tetu Hanku, ktorá bude navždy babička mojich detí. Dala mi viac ako musela, brala si ma domov a nikdy nezabudnem na jej komoru, kde mala nutellu - bože, to bol zážitok!
Ako pomôcť deťom z detských domovov?
Darovať darčeky je skvelé, ale pomoc deťom v centrách má mnoho podôb. Ak chcete pomáhať dlhodobejšie, môžete pravidelne prispievať finančným darom. Centrá často potrebujú peniaze na krúžky, doučovanie či letné tábory. Najťažší moment pre mladého človeka je odchod z centra po dosiahnutí dospelosti. Overte si aktuálne možnosti priamo v centre, pretože mnohé centrá hľadajú dobrovoľníkov na doučovanie alebo trávenie voľného času s deťmi.
Či už sa rozhodnete splniť konkrétne vianočné prianie, alebo len prispejete na chod centra, každá pomoc sa počíta.
Projekty, ktoré pomáhajú
Vianoce z krabičky
Ako funguje projekt Vianoce z krabičky? Prostredníctvom projektu Vianoce z krabičky každý rok obdarujeme deti z detských domovov, azylových centier a sociálne slabších rodín darčekmi od darcov z celého Slovenska. Tento rok sme sa rozhodli podporiť aj ľudí bez domova, pre ktorých občianske združenie Vagus každý rok pripravuje vianočný obed. Projekt Vianoce z krabičky tento rok prebieha od 17.11. do 5.12.2025 a zúčastniť sa ho môže úplne každý.
Môžete splniť zoznamy detí a ľudí bez domova, ktorých môžete na Vianoce potešiť darčekom. V prípade, že dieťa nemá uvedené, aký darček by si želalo, inšpirujte sa našimi tipy na vianočné darčeky. Medzi vhodné darčeky patria napríklad hračky, puzzle, kozmetika, sladkosti, spoločenské hry, knihy, či kreatívne potreby. Ak už viete, čo chcete deťom darovať, jednotlivé predmety vložte do krabice s vekom s možnosťou otvorenia tak, aby sa dal darček prípadne skontrolovať. oblepíte baliacim papierom a zaviažete stuhou alebo kúpite hotovú krabicu, do ktorej darček zabalíte. Stačí, ak uvediete meno a vek dieťaťa, prípadne pohlavie.
Ľuďom bez domova urobí radosť čokoľvek sladké alebo slané, darovať im môžete aj instantné kávy alebo čaje.
- Osobné odovzdanie darčeku - stačí, ak budete kontaktovať zberné miesto, z ktorého ste si dieťa vybrali. Následne sa s kontaktnou osobou dohodnete, kedy vám obom vyhovuje odovzdanie darčeka a krabicu s darčekom odovzdáte.
- Odoslanie darčeku cez Packetu - vďaka spolupráci so spoločnosťou Packeta môžu darcovia posielať darčeky na zberné miesta ZADARMO po celom Slovensku.
Zbierka vianočných darčekov v Tatrách
V jednom z tatranských hotelov sa pred Vianocami rozhodli zorganizovať zbierku darčekov pre deti z dvoch detských domovov v regióne. Vianoce chcú spestriť deťom z Detského domova Spišská Belá a z Detského domova sv. Klementa Hofbauera v Podolínci. Darčeky zbierajú v Tatranskej Lomnici pod sedem metrov vysokým vianočným stromčekom, do Prvej tatranskej vianočnej zbierky sa môže verejnosť zapojiť do 19. decembra.
Dobročinnú zbierku podporili známe tenisové tváre ako Miloš Mečíř, Andrej Martin, Ján Krošlák, Karol Beck, Norbert Gombos, ktoré uplynulý víkend odštartovali lyžiarsku sezónu pod Lomnickým štítom. Pod vianočný stromček prispeli hračkami, knihami, tričkami, podpísanými tenisovými loptičkami i športovými potrebami. Prvá tatranská vianočná zbierka darčekov vyvrcholí 19. Záujemcovia, ktorí chcú prispieť do zbierky, môžu darčeky priniesť osobne, ale aj zaslať ich poštou na adresu hotela. Odovzdané budú v pondelok 19. decembra o 18:00 zástupcom detských domovov, zároveň sa počas benefičného koncertu rozsvieti aj najvyššie položený vianočný stromček v Tatrách.
Projekt Vianoce z krabičky je zameraný na obdarovanie detí v detských domovoch, azylových centrách a sociálne slabších rodín po celom Slovensku. Pri jeho vytvorení sme sa inšpirovali americkou tradíciou a prvýkrát sa nám ho podarilo zrealizovať v roku 2019. Do projektu sa môžu zapojiť ľudia z celého Slovenska, ktorí môžu pre deti venovať rôzne hračky a iné drobnosti na základe vlastného uváženia alebo podľa želania detí. Darčeky darcovia odovzdávajú na vybraných zberných miestach alebo posielajú prostredníctvom výdajných miest Packety. Vianoce z krabičky prinášajú radosť s cieľom obdarovania detí v núdzi. Tento úspešný projekt ukazuje, že na Slovensku existuje veľa ľudí ochotných pomáhať a prispievať k vytváraniu príjemnej atmosféry vianočného obdobia.
Donio - platforma pre pomoc
Donio je miesto, kde má každý možnosť jednoducho získať financie na zmenu svojho príbehu alebo na ňu iným prispieť. Naším cieľom je pomáhať naplno všetkým, ktorí to potrebujú. Vytvorenie kampane na Donio je preto bezplatné. Náš chod hradíme z dobrovoľných darov od podporovateľov, nie z provízií od zakladateľov kampaní. Donio ako jediná slovenská platforma pomáha získať financie na čokoľvek. Či už potrebujete financovať liečbu choroby, podporiť blízky útulok, rozbehnúť komunitnú záhradu alebo komerčný predpredaj produktu, kampaň môžete vytvoriť ako fyzická i právnická osoba.
Pred spustením overujeme identitu každého zakladateľa kampane. Takmer s každým sme v intenzívnom kontakte a na posúdenie dôveryhodnosti kampane žiadame predloženie dokumentov, ktoré potvrdzujú účel výzvy či skutočnosti uvádzané vo výzve. Po skončení kampane od zakladateľov kampaní vyžadujeme aktualitu pre podporovateľov, ako boli získané prostriedky využité.
Ak sa ukončenej kampani nepodarila dosiahnuť želaná cieľová čiastka, ešte to neznamená, že peniaze zakladateľ nezíska. Pri vyplácaní sa riadime pravidlami jednotlivých druhov kampaní. Pri Dobročinných výzvach je podmienkou vyplatenia financií zakladateľovi kampane dosiahnutie minimálnej čiastky 200 € alebo dosiahnutie prvého kampaňového miľníka (ak kampaň pracovala s miľníkmi). Pri Naštartuj projekt je podmienkou vyplatenia dosiahnutie prvého kampaňového miľníka. Ak kampaň spĺňa podmienky, zakladateľovi vyplatíme získanú čiastku v plnej výške.
Príklady úspešných kampaní na Donio:
- 27. 3. Minulý týždeň som úspešne uzavrel kampaň vyplatením poslednej zostávajúcej sumy. Z celkových 351 eur som 101 eur venoval na nákup potravín a drogérie pre centrum Dorka v Košiciach, ktorú organizoval Belo Špišák.
- 🎁 Začínali sme s darovaním vyradených, ale plne funkčných počítačov a herných konzol.
- 🎄 "Naše deti si vybrali drobnosti do izieb, zútulnili si prostredie, v ktorom žijú, veľmi sa im páčilo potulovať sa po obchode a vyberať si čo si len zaželajú. Nakúpili drobnosti do izieb, vankúšiky, obliečky podľa svojho výberu, mäkučké deky, kadejaké košíčky na drobnosti. 🧸 Každé dieťa v domove si nájde pod stromčekom poukážku. ❤️ Spolu to bude 110 detí. ✉️ Za získanú sumu kúpime darčekové poukážky. 🌼 Aby sme to mohli zrealizovať, vybrali sme predajňu, kde si môžu deti nájsť drobnosti do izby. Niečo, čo urobí priestor príjemnejším, niečo osobné (napr. plyšová hračka) alebo aj čisto praktické (napr. uterák).
- ✅ Ešte zostalo 351 eur. Za tieto peniaze začiatkom roka nakúpim vopred dohodnuté potraviny a iné praktické potreby pre Vzdelávacie centrum pre mladých dospelých v Dunajskej Lužnej.
- ⚡️ UPDATE, Už len 500 eur a môžeme darovať kartičky ďalším 46 deťom! ❤️ Ste skvelí! Ďakujem vám všetkým, ktorí ste prispeli. Cieľ sa podarilo naplniť.
Tabuľka: Tipy na darčeky pre deti z detských domovov podľa veku
| Veková kategória | Tipy na darčeky |
|---|---|
| Predškolský vek | Hračky, puzzle, knihy s rozprávkami, kreatívne sady na modelovanie a maľovanie |
| Školský vek | Športové potreby, spoločenské hry, knihy, elektronika (napr. slúchadlá, reproduktory) |
| Tínedžeri | Kozmetika, oblečenie, vtipné tričká s potlačou, zážitkové darčeky, doplnky do izby |
Veronika Kašáková (* 6. november 1989 Praha) je česká modelka a finalistka Českej Miss 2014. Pochádza z Vysoké Peci pri Chomutove. Od štyroch rokov vyrastala aj s bratom Karlom v detskom domove. Vyštudovala predškolskú pedagogiku na Strednej pedagogickej škole v Moste, pracovala v banke. V roku 2014, po súťaži Miss, napísala autobiografickú knihu Spoveď dievčaťa z decáku.
Dá sa pomôcť ešte nejak viac? Myslím, že keď je zámer dobrý, je to vždy úctyhodné. Takže viac ako hmotné veci chýba podpora? Áno.
Takže niekedy si aj teraz poplačem, nadávam, hnevám sa, ale je to veľká úľava. Boli krásne! Až neskôr v dospelosti som bola celkom smutná, že tie dosplácke Vianoce nie sú také zábavné ako tie detské v domove. Milujem ich, všetkých. Boli samozrejme chvíle, keď som bola nahnevaná, sklamaná a nepochopená, lenže s odstupom času to človek vníma trošku inak.