História speváckeho kresťanského zboru v Košiciach je bohatá a siaha až do začiatku 20. storočia. Jeho vývoj bol ovplyvnený rôznymi historickými udalosťami a osobnosťami, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj.
Panoramatický pohľad na Košice.
Začiatky Baptistickej misie v Košiciach
Začiatok Baptistickej misie v Košiciach je spojený s príchodom kazateľa kežmarsko-vavrišovského zboru Augusta Meereisa. Do jeho pôsobnosti vtedy spadala oblasť celého Horného Uhorska - terajšie Slovensko. Dňa 10. augusta 1902 tu otvorili malú modlitebňu, misijnú stanicu. Túto prácu podporujú bratia z Maďarska, Čiech a Nemecka.
V roku prišiel do Košíc brat Jozef Szabó, ktorý zvestoval Božie slovo. Pribúdali noví priatelia. O štyri mesiace počas veľkonočných sviatkov tu boli pokrstené 3 osoby, medzi nimi aj manželka Jozefa Szabóa. Čoskoro sa prisťahovali ešte 3 bratia, takže tu už bolo 9 veriacich a okrem toho viacerí priatelia a deti.
V nasledujúcich rokoch tu ostala sama sestra Ľudmila Kirschmayerová. Roku 1912 na svätodušné sviatky bolo pokrstených 5 osôb. Roku 1913 bol pokrstený jeden brat z Košíc v Slovenskom Novom Meste asi 60 km východne od Košíc.
O misijnú prácu v Košiciach sa vtedy staral zo Slovenska pochádzajúci budapeštiansky misionár Attila Csopják, významný verejný činiteľ, kráľovský ministerský radca, ktorý sa tešil veľkej úcte. Jeho postavenie i presvedčivá služba Slovom pomáhali budovať tento malý zbor.
Pred I. svet. vojnou a počas nej sa konajú zhromaždenia u rodiny Domikovej. Za prvej svetovej vojny Košice navštevoval aj kazateľ Michal Marko. Ten misijnú prácu preniesol aj do vojenských barakov, kde bývali zhromaždenia.
Roky prvej svetovej vojny neprispeli k rozvoju zborového života v Košiciach. V roku, 1917 zborovú prácu viedol brat Jozef Domján, ktorý ako zamestnanec železníc nenarukoval.
Po skončení prvej svetovej vojny Košice pripadli Československu. Mnoho maďarských rodín sa odsťahovalo. Celá misijná práca sa musela preorientovať na československé pomery. Košický zbor začali vo väčšej miere navštevovať bratia zo Slovenska.
Rozkvet a výstavba modlitebne
Najväčší rozkvet duchovnej práce nastal po roku 1920, kedy misijné cesty do Košíc koná br. Juraj Stanko. Ten sa usiluje o to, aby sa obe skupiny spojili, t.j. skupina schádzajúca sa v rodine Domikovej a skupina prebudených vojakov, a vytvorili jeden zbor.
Dňa 26. mája 1921 kazateľ Michal Marko pokrstil v Košiciach 6 osôb. Sú príslušníkmi rozličných národností, Slováci, Česi, Maďari aj Nemci. Zhromaždenia od roku 1917 bývali v byte brata Jozefa Domjána a boli veľmi srdečné. Celá rodina bola ku všetkým prívetivá a úslužná a bola príkladom obetavosti. Obývala malý jednoizbový byt, ale ich izba bola vždy pripravená prijať bratstvo i priateľov. Staršia dcéra Gizelka viedla spevokol a pri pobožnostiach hrala na harmóniu . Do časopisu Rozsievač VIII/1921 a IX/1922 napísala viacero správ o zborovom živote v Košiciach.
V rokoch 1921 - 1924 prevzal zborovú prácu v Kežmarku kazateľ Adolf Zdráhal. Do Košíc dochádzal jednu nedeľu každý mesiac. Od školského referátu dostali k dispozícii jednu školskú miestnosť pod podmienkou, že sa bude prednášať po slovensky alebo po česky.
Keď sa zbor rozrástol na 40 členov a malá izba ich už nestačila pojať, skrsla myšlienka postaviť novú modlitebňu, do ktorej by mohli pozývať aj priateľov a známych. Modlitebňa mala byť pôvodne veľkolepá, avšak nepriaznivými okolnosťami bola táto snaha takmer zmarená.
V tom čase kazateľ Stanko, ovládajúci okrem slovenčiny nielen maďarčinu, ale aj ruštinu, navštevoval zbory na Podkarpatskej Rusi (teraz Zakarpatská Ukrajina) a získal ich pre vstup do Bratskej jednoty baptistov. Dňa 10. apríla 1922 navštívil aj Košice. Potom prišiel aj do Silickej Jablonice, kde bola 24-členná bratská skupina.
Potreba výstavby modlitebne bola čoraz naliehavejšia. Kazateľ Juraj Stanko získal na presídlenie do Košíc brata Viktora Rapoša, ktorý bol správcom veľkostatku v Súľove. Brat Viktor Rapoš ponúkol záhradu pri svojom dome na pozemok pre stavbu modlitebne.
Dňa 21. mája 1923 bol slávnostne položený základný kameň. Stavbu viedol brat Sokol zo staviteľskej firmy v Košiciach, člen Českobratskej jednoty. V priebehu troch mesiacov bola modlitebňa postavená. Dňa 19. augusta 1923 bola modlitebňa slávnostne otvorená o 15:00. Slávnosť viedol kazateľ Juraj Stanko. Slovom Božím slúžili kazatelia dr. Jindřich Procházka, Michal Marko, Karol Vaculík a Juraj Alexovič. Na slávnosti sa zúčastnilo mnoho bratstva aj zo Silickej Jablonice a Čučmy, okrem toho mnoho hostí. Popoludní bola ďalšia slávnosť, svadobné zhromaždenie.
Košice v tom čase ešte nemali stáleho kazateľa a slúžili Božím slovom domáci bratia - br. Rapoš a neskôr br. Krajňák st. Spočiatku zbor patril pod správu kazateľa Juraja Stanka, ktorý pracoval v Miloslavove, neskoršie pod správu kazateľa Michala Marka z Lučenca.
Dňa 23. septembra 1923 sa konal v Košiciach krst v rieke Hornád pri modlitebni, kde bolo pokrstených 7 osôb. Prítomných bolo do 400 poslucháčov.
Od roku 1925 sa kazateľ Juraj Stanko musel viac venovať zboru v Miloslavove, kde sa robili prípravy na stavbu novej modlitebne. V tom čase sa presťahoval z Diósgyőru do Košíc brat František Krajňák st. Práca sa na nejaký čas opäť rozrástla a aj spevokol získal nových členov. Viedol ho brat Michal Šutiak.
Vedením košického zboru boli poverení bratia František a Viktor Krajňákovci. Zhromaždenia v novopostavenej modlitebni začali navštevovať aj traja vojaci - František Lorman, Zbořil a Vrtáček. Pod vplyvom Božieho slova uverili a v r. 1925 boli aj pokrstení. Títo bratia sa pozdejšie stali stĺpmi vo svojich zboroch - br. Lorman v Košiciach, br. Zbořil v Prahe a br.
Obdobie vojny a obnova zboru
Roku 1938 nastali nové problémy. Podľa mníchovskej dohody Košice pripadli Maďarsku. Zbor bol oslabený odsťahovaním sa slovenských rodín a narukovaním viacerých bratov. Na naliehavú žiadosť, ktorú poslala na Ústredie baptistickej cirkvi v Budapešti, prišiel do Košíc kazateľ Béla Pinnonhalmi, ktorý na úradoch vybavil otvorenie zapečatenej modlitebne.
Keď roku 1939 prišiel do Košíc za kazateľa Béla Kőrösi, bolo ich v zhromaždení už desať. Založili si spevácky zbor a hudobný krúžok (najskôr sláčikové nástroje, potom mandolínový súbor a gitarová skupina). Príchod kazateľa Imricha Szabóa, ktorý v tom istom roku musel narukovať. Odišiel na front, odkiaľ sa už nevrátil.
Roku 1942 bolo v zhromaždení už asi 30 ľudí. Zúčastňovali sa na celoštátnych konferenciách v Tahi a na slávnostiach v Budapešti, Debrecíne a v Čučme. V tom čase bola už v zbore mládež a dostatok detí.
Blížiaci sa koniec 2. svetovej vojny má smutné dôsledky aj na košický zbor. Opakuje sa vlastne situácia z r. 1939, lenže tentokrát odchádzajú maďarskí kazatelia. Zbor ako taký zaniká. Modlitebňa však stojí a do nej prichádza pravidelne v čase zhromaždení jediná osoba - setra Matečíková. Sama koná bohoslužby - zaspieva pieseň prečíta Božie Slovo a hlavne sa modlí. Modlí sa, aby Pán Boh naplnil lavice modlitebne poslucháčmi. Modlí sa vo viere, že sa raz tak stane. Boh vypočul jej modlitby.
Po skončení druhej svetovej vojny sa väčšina maďarských rodín z Košíc odsťahovala. Zbor opäť veľmi oslabol. Čoskoro však sem prišlo niekoľko rodín z Prešova a z iných miest. Už v roku 1945 sa sem presťahoval z Prešova brat Ján Zárevúcky s rodinou a ujal sa zborovej práce. Jeho tri dcéry Marta, Magda a Mária boli dobrou pomocou v speváckom zbore, v hudobnom krúžku a v práci s mládežou.
V roku 1946 sa z Prešova do Košíc presťahoval aj brat František Lorman s rodinou. Zbor v ňom získal horlivého misijného pracovníka, ktorý prevzal vedenie zboru. Jeho dve dcéry a syn posilnili prácu s mládežou, spevácky zbor a hudobný krúžok.
V rokoch 1945 a 1946 konal v Košiciach základnú vojenskú službu brat Ján Miháľ, neskorší kazateľ kežmarského zboru. V roku 1946 Košice navštívili niekoľkí misionári. Boli to: Karol Bohatec, Katarína Hudáčková, Arthure Sommerville a Daniel Feryance s manželkou Idou. Všetci títo pracovníci prišli z USA. Manželia Feryanceovci a Arthure Sommerville zostali v Košiciach ako misijní pracovníci vyše roka.
V roku 1947 sa z Maďarska vrátil do vlasti brat František Krajňák ml. s manželkou. V roku 1947 prišiel do Košíc kazateľ Ján Pavel Pavelda z USA a stal sa prvým povojnovým kazateľom tohto zboru. Návštevnosť v zhromaždení vzrástla až na 150 účastníkov pri počte 70 stálych členov zboru.
Preto Ústredná rada starších BJB rozhodla, že každý mesiac v jednu nedeľu jeden jej člen navštívi košický zbor a bude slúžiť nielen Božím slovom, ale podľa možností bude vykonávať aj pastoračnú službu. Túto prácu bratia konali verne a pravidelne niekoľko rokov.
Odchodom kazateľa Paveldu nemal zbor obsadené miesto kazateľa, a preto v r.1949 pripadá pod kežmarský zbor ako misijná stanica. V rokoch 1949 až 1978 sa o zhromaždenie veriacich v Košiciach starali kazatelia kežmarského zboru. Väčšina práce však spočívaIa na domácich laických pracovníkoch, ktorými boli bratia František Krajňák ml. (1949 - 1950), Štefan Libárik (1950 - 1960), Ján Sirkovský (1960 - 1965), Jozef Pitoňák (1965 - 1968) a Juraj Pribula (1968 - 1976).
Prístavba modlitebne a systematická práca
Prisťahovaním sa ďalších rodín do Košíc, ale aj záujmom miestnych občanov návštevnosť v zhromaždení vzrástla natoľko, že bolo treba urobiť prístavbu k modlitebni. Dňa 1. apríla 1976 dostal brat Juraj Pribula štátny súhlas na vykonávanie duchovenskej činnosti ako pomocný kazateľ kežmarského zboru.
Dňa 1. októbra 1978 dostal brat Juraj Pribula štátny súhlas k výkonu duchovenskej činnosti ako kazateľ zboru v Košiciach. Dňa 2. septembra 1979 sa konala v Košiciach za hojnej účasti domáceho bratstva a hostí inštalácia kazateľa Juraja Pribulu. Pozdravné prejavy predniesli zástupcovia bratských cirkví.
Príchodom brata kazateľa Juraja Pribulu začala v Košiciach systematická práca. Roku 1983 bolo v Košiciach po prvý raz celoštátne stretnutie kazateľov Bratskej jednoty baptistov. Konalo sa tu niekoľko požehnaných evanjelizačných zhromaždení a slávností svätého krstu. Zborové deti v prírode s vedúcou s.
Po Nežnej revolúcii
Po nežnej revolúcii v novembri a páde totalitného režimu sa spoločnosť začala zotavovať zo 40tich rokov vlády jednej strany. Duchovný hlad v spoločnosti bol veľký. Veriaci v sálach pozakrývali symboly totality bielymi plachtami a donieslo sa piano, na ktorom sa hrali chválospevy Bohu. Biely dom bol odkliaty.
13.1.2013 sa vysiela naživo prvá kázeň online na youtube.com. Miluj Boha a svojho bližného, káže Dalibor Smolník.
Začiatok pandémie koronavírusu, ktorý ovplyvnil celú spoločnosť a fungovanie zborov na celom svete. Cirkev fungovala online.
Od zboru sa oddelila cca 40 členná skupina pod vedením br.
Za čo všetko vďačíme Katolíckej cirkvi? | Úloha kresťanstva v histórii Západu
Významné osobnosti
Daniel Bulla
Daniel Bulla sa narodil 12. februára 1909 vo Valči (okres Martin). Po štúdiách v Košiciach nastúpil ako učiteľ v Zavari (okr. Trnava). Neskôr pôsobil v Trnave a v Cíferi (okr. Trnava), kde bol v rokoch 1935-1951 riaditeľom základnej školy. V Cíferi založil a dirigoval Cíferský spevácky zbor. Za pedagogické výsledky a osvetovú činnosť dostal v roku 1949 národnú cenu za ľudovýchovu.
V chrámovom zbore pôsobil v rokoch 1932-1935 ako tenorista. Do zboru sa vrátil v roku 1952 a v roku 1954 bol vymenovaný za regenschoriho. Jeho zásluhou boli vyhotovené kópie prakticky celého cirkevného hudobného diela M. Schneidra-Trnavského, pretože originály boli prevzaté do štátneho archívu. V roku 1980 sa vedenia chóru kvôli vysokému veku a zdravotným problémom vzdal.
Zomrel 20.
tags: #spevacky #krestansky #zbor #kosice