Spoločnosť sociálnych sestier: História a prínos reholí na Slovensku

Rehole a rehoľníci zohrávajú dôležitú úlohu v spoločnosti už po stáročia. Ich prínos je rozsiahly a dotýka sa rôznych oblastí života, od duchovnej služby a vzdelávania až po charitu a kultúru. V tomto článku sa pozrieme na význam reholí a rehoľníkov, ich históriu, charizmu a pôsobenie na Slovensku aj vo svete.

Rehoľné organizácie od 16. storočia sa nazývajú kongregáciami alebo spoločnosťami a nemajú už slávnostné a doživotné, ale iba jednoduché a dočasné sľuby. Rehoľné osoby, mnísi alebo mníšky obývajú kláštory. Sú oddaní životu v celibáte, rozjímaní a modlitbe.

Počiatky mníšstva siahajú do 3. storočia a viažu sa na územie Sýrie a Egypta. Mníšstvo malo vtedy pustovnícky charakter. Zakladateľom západného mníšstva je svätý Benedikt, ktorý v roku 529 spísal pravidlá rehoľného života a založil prvý kláštor na hore Montecassino, južne od Ríma.

Kláštory boli pevnou súčasťou stredovekého života ako pútnické miesta a strediská lekárskej starostlivosti a vzdelanosti. Mnohí mnísi boli umelcami a kronikármi a kláštorné knižnice uchovávali staroveké texty a rukopisy Biblie.

Po nástupe k moci komunisti v strednej i východnej Európe, vrátane Slovenska, kláštory takmer úplne zlikvidovali. V lete 1950 boli sestry učiteľky a vychovávateľsky vyhodené zo školstva. V nemocniciach a sociálnych ústavoch pracovalo viac ako 3 170 rehoľných sestier, z ktorých bolo v prvej fáze Akcie R - likvidácii ženských kláštorov internovaných bezmála 1 100 rehoľníčok.

Od spustenia Akcie R uplynie v piatok 29. augusta 1950. Kým Akcia K, známa aj ako Barbarská noc, sa pripravovala tajne a uskutočnila sa v noci z 13. na 14. apríla, zásah proti ženským reholiam sa začal v ranných hodinách 29. augusta 1950 a trval do 31. augusta.

Podľa historika z Ústavu pamäti národa (ÚPN) Patrika Dubovského boli rehole najpevnejšou časťou cirkevnej štruktúry, preto si komunisti v tzv. Rehoľníčok bolo podľa Dubovského takmer päťkrát viac ako rehoľníkov a poväčšine pracovali v sociálne náročných a prospešných povolaniach, a preto sa komunistické vedenie rozhodlo vylúčiť ich zo spoločnosti na akože dobrovoľnom prístupe.

V rámci celej Akcii R, ktorá podľa historika pozostávala aj z ďalších šiestich následných presunov a likvidácií rehoľných domov (Akcia R - R7), komunisti internovali približne 2000 rehoľníčok 23 reholí z najmenej 137 kláštorov, či rehoľných domov do 16 sústreďovacích kláštorov. Najviac bola postihnutá vyše 1000-členná rehoľa vincentiek, nasledovala 670-členná rehoľa krížových sestier.

Sestry boli vyvezené do tzv. centralizačných kláštorov, kde pracovali často v poľnohospodárstve. Niektoré z nich boli ubytované priamo v maštaliach na majeroch. O rok neskôr ich vyviezli do Česka, na ťažkú prácu do textilných tovární. Až koncom 60. rokov, po rokoch práce, ktorá im poškodila zdravie, mohli pracovať v ústavoch sociálnej starostlivosti, pre ťažko postihnutých.

„Režim rehoľníčky aj kriminalizoval, najmä za ich odpor voči obmedzovaniu ich rehoľného života a odsúdil 88 sestier 16-tich reholí na približne 312 rokov väzenia. Rehoľný život sa čiastočne obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky (ČSSR) z 29. novembra 1968.

V súčasnosti má Slovenská provincia štyridsaťosem členov v doživotných sľuboch, ktorí tvoria medzinárodné spoločenstvo. Provincia má i jedenásť seminaristov (opäť tvoriacich medzinárodné spoločenstvo: štyria z Afriky, traja z Vietnamu, jeden z Česka a traja zo Slovenska).

Rehole a kongregácie na Slovensku:

• Rád sestier sv. Bazila Veľkého (OSBM): Najstaršia kresťanská rehoľa s východnou spiritualitou.
• Rád sv. Benedikta (OSB): Najstaršia kresťanská rehoľa so západnou spiritualitou, na Slovensku začal pôsobiť asi už v 9. storočí.
• Kanonický rád premonštrátov (OPraem): Zameraný na kazateľstvo a pastoráciu.
• Rehoľa menších bratov (OFM): Známa tiež ako františkáni.
• Rád bratov kazateľov (OP): Známy ako dominikáni, patrí k žobravým reholiam.
• Spoločnosť Ježišova (SJ): Známi ako jezuiti, zameraní na vzdelávanie a misie.
• Rímska únia rádu sv. Uršule: Zameraná na výchovu dievčat.
• Hospitálska rehoľa sv. Jána z Boha: Známi ako milosrdní bratia, zameraní na zdravotníctvo.
• Kňazský rád chudobných Matky Božej zbožných škôl (SchP): Známi ako piaristi, zameraní na vzdelávanie.
• Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paule (CM): Zameraná na charitu a misie.
• Rád sv. Alžbety (OSE): Zameraný na zdravotníctvo a charitu.
• Spoločnosť dcér kresťanskej lásky (DKL): Zameraná na charitu a zdravotníctvo.
• Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR): Zameraná na misie a pastoráciu.
• Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta: Zameraná na charitu a zdravotníctvo.
• Saleziáni dona Bosca, Spoločnosť sv. Františka Saleského (SDB): Zameraní na výchovu mládeže.
• Spoločnosť Božieho Slova (SVD): Zameraná na misie.
• Kongregácia sestier premonštrátok (Spaem): Zameraná na vzdelávanie a pastoráciu.
• Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR): Zameraná na misie a pastoráciu.
• Spoločnosť sociálnych sestier (SSS): Zameraná na prácu v civilných zamestnaniach v zdravotníctve, školstve a sociálnej sfére.
• Sestry matky Terézie z Kalkaty (MC): Zamerané na prácu s najchudobnejšími.

V nasledujúcej tabuľke je zobrazený prehľad niektorých reholí a kongregácií pôsobiacich na Slovensku a ich zameranie:

Spoločnosť sociálnych sestier (SSS) je zameraná na prácu v civilných zamestnaniach v zdravotníctve, školstve a sociálnej sfére. V dňoch 18. - 26. júla 2025 sa v benediktínskom kláštore na Sampore uskutočnil týždňový federačný program Spoločnosti sociálnych sestier. Zúčastnilo sa ho 34 sestier z Maďarska, Rumunska, USA, Kuby, Mexika a Slovenska. Bol zameraný na prehĺbenie formácie v identite a poslaní sestier a ponúkal pestrý program v podobe impulzov, diskusií v skupinách, kreatívnej spoločnej tvorby či spoločnej reflexie.

Ako uviedla generálna predstavená sociálnych sestier, sr. Magdolna Kövári, SSS, „jedna z najdôležitejších úloh v rehoľnej komunite je formácia jej členov - či už počiatočná alebo trvalá. Skutočnosť, že sme teraz mohli zhromaždiť všetky naše juniorky zo všetkých krajín, kde žijeme a pôsobíme, je zvláštnym darom. Program bude pokračovať v nasledujúcom roku, keď mladé sestry získajú skúsenosť služby v krajine, ktorá nie je ich vlastná.

„Pre mňa osobne je obrovskou radosťou vidieť, ako mladá generácia prijíma dedičstvo, ktoré im odovzdávame, a rozprestiera krídla, keď toto dedičstvo nesie do budúcnosti, ktorá bude určite iná než všetko, čo sme doteraz poznali. Vo svojej podstate však bude rovnako oddaná, zanietená a autentická, ako sme si ju vysnívali,“ skonštatovala na záver sr.

Sr. Ester Estika Milová, SSS nás predišla do večnosti 2. septembra 2025 v dome sestier v Košiciach vo veku nedožitých 87 rokov. Pohreb bude v piatok 5. septembra o 12.30 na cintoríne Rozália v Košiciach. Drahá sestra Estika, odpočívaj v pokoji a prihováraj sa za nás, ktorí ešte putujeme. Nech Ťa Pán prijme do svojho milujúceho náručia.

Sestra Filareta Mária Fedinová SNPM sa narodila 24. marca 1890 v Cholojeve, (terajšia západná Ukrajina) okres Radechiv. Dňa 18. apríla 1909 vstúpila do Kongregácie sestier Služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v Kristinopoli. Dlhé roky bola hlavnou predstavenou na Slovensku, ba aj v Čechách, kde boli sestry násilne vyvezené v 50-tych rokoch.

Sestra Mitrofana Júlia Michalecká sa narodila 7. 11. 1899 v Bučači (Západná Ukrajina) v hlboko veriacej meštiackej rodine. V devätnástom roku svojho života vstúpila k sestrám služobniciam Nepoškvrnenej Panny Márie a zasvätila svoj život Bohu. Bolo to dňa 13.3.1919. Pre novicky predstavovala obraz opravdivej služobnice. Bola príkladom sesterskej lásky a vzorom pokory.

Setra Jozefa Helena Škovránová sa narodila 27. 4. 1945 v Drienici, okres Prešov. Keď mala Helenka 20 rokov naskytla sa jej príležitosť stretnúť sa s Jeho Excelenciou Preosvieteným vladykom Pavlom Gojdičom. Zdôverila sa mu s túžbou svojho srdca, zasvätiť sa Bohu v rehoľnom živote.

Rehoľníčky sv. Alžbety sa venovali chorým v nemocniciach, trpiacim a opusteným. V rehoľnej spiritualite nasledujú príklad sv. Františka Assiského. Kláštor alžbetínok a kostol sv. Alžbety Uhorskej v Bratislave založil v roku 1738 podporovateľ pomoci chudobným, ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy a tento kláštor bol jediným svojho druhu na Slovensku.

Rehoľná sestra Jana Pavla Tóthová pochádza z Hlohovca a je provinciálnou predstavenou Misijných sestier služobníc Ducha Svätého. V rozhovore o jej ceste k viere a zasvätenému životu spomína aj vzťah k pápežovi Františkovi či úlohu žien v cirkvi. V mojom živote hrá dôležitú úlohu to, že som bola predtým neveriaca a dala som sa pokrstiť až ako šestnásťročná. To ovplyvňuje aj spôsob, akým dnes na veci pozerám.

Rehole a rehoľníci na Slovensku zohrali a zohrávajú dôležitú úlohu v spoločnosti. Ich prínos v oblasti duchovnej služby, vzdelávania, charity a kultúry je neoceniteľný. Aj napriek ťažkostiam, ktorým čelili počas komunistického režimu, sa im podarilo zachovať svoju identitu a pokračovať v službe ľuďom.

Premonštrátsky kláštor v Jasove

Kláštor Alžbetínok v Bratislave

tags: #spolocnost #socialnych #sestier #rehola