Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave: História a Architektúra

Trinitársky kostol sv. Jána z Mathy, známy aj ako Kostol Najsvätejšej Trojice, je jedným z najvýraznejších a architektonicky zaujímavých kostolov v Bratislave. Tento barokový kostol má bohatú históriu, ktorá je úzko spojená s rádom trinitárov a ich poslaním. Jeho netradičná architektúra a umelecky hodnotný interiér ho radia medzi významné kultúrne pamiatky mesta.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave

História Rádu Trinitárov

Rád trinitárov (lat. Ordo Sanctissimae Trinitatis) patrí medzi najstaršie mníšske rády Rímskokatolíckej cirkvi. Založili ho svätí Ján z Mathy a Félix z Valois. Podľa legendy sa Jánovi zjavil anjel s červeno-bielym krížom na prsiach, ktorý viedol za ruky dvoch spútaných otrokov, kresťana a maura. Toto zjavenie ho inšpirovalo k založeniu rádu na vykupovanie otrokov. Pápež Innocent III. potvrdil novú rehoľu 17. decembra 1198.

Hlavným poslaním rehole bolo vykupovať zajatcov a otrokov, z tureckého zajatia. Rád bol mimoriadne obľúbený. Trinitári, oficiálne Rád Najsvätejšej Trojice, boli veľmi obetavý rád. Kade mohli, tade zháňali peniaze a za ne vykupovali kresťanov zo zajatia a otroctva. A že ich po vojnách s Turkom bolo! Podľa stanov rádu, ak nemali na vykúpenie zajatca peniaze, sami rehoľníci sa neraz obetovali na výmenu.

Erb rádu Trinitárov

História kostola sv. Trojice

Príchod Trinitárov do Uhorska a Bratislavy

Do Viedne prišli trinitári zo Španielska na žiadosť cisára Leopolda I. v roku 1688, aby pomáhali ľuďom, ktorí sa dostali do tureckého a tatárskeho zajatia. Gróf Széchényi sa dozvedel o príchode trinitárov do Viedne a vyjadril prianie uviesť tento rád aj do Uhorska. Trinitári prišli do Bratislavy až ako do druhého miesta v Uhorsku. Na župnej kongregácií bol schválený zámer postaviť nový kostol a kláštor trinitárov.

Stavba Kostola Najsvätejšej Trojice

V roku 1713 získal Rád Najsvätejšej Trojice pozemky na zrušenom cintoríne svätého Michala. Na tomto mieste kedysi stával stredoveký farský kostol sv. Michala, ktorý bol v 20. rokoch 16. storočia zbúraný kvôli predpokladanej tureckej ofenzíve.

Pri výkope základov nového kostola sa narazilo aj na zvyšky starého kostola sv. Michala, ktoré boli tak dobre zachovalé, že mohli byť využité ako základové múry. Už 12. apríla 1717 mohol nitriansky biskup Adam Erdödy položiť základný kameň stavby kostola. Nový trinitársky kostol bol v r. 1725 dokončený do tej miery, že sa mohlo prikročiť k jeho otvoreniu. Tá začala podľa cirkevného rítu požehnaním v sobotu 7. apríla 1725, ktoré vykonal predstavený (minister) kláštora páter Štefan a Resurrectione Domini.

Aj keď kostol už bol otvorený, ubytovanie pre členov rádu ešte nebolo dokončené. Stavba kostola, kláštor sa len začínal stavať.

Kostol Najsvätejšej Trojice je jednou z mála katolíckych stavieb na Slovensku s centrálnym, elipsovitým pôdorysom. K oválne formovanému interiéru priliehajú po tri kaplnky na každej strane, pozdĺžne presbytérium a vstupná predsieň s koso pripojenými vežami. Aj čelná fasáda je na slovenské pomery raritou.

Veže očividne neboli dokončené, pretože už Bel uvádza (teda pred r. 1735), že na obidvoch chýbajú helmy. Aj na pohľade na kostol zo začiatku 19. storočia vidno veže kryté dnešnými pyramídovými strechami.

Architektúra a Interiér Kostola Najsvätejšej Trojice

Mimoriadne cenný je predovšetkým zachovaný vrcholno-barokový interiér kostola trinitárov. Ústredný priestor barokových kostolov je často zakončený kupolou, ktorá jednak poskytuje ďalšie svetlo, jednak jej prítomnosť v minulosti vytvárala priestor na umelecké zobrazenie raja či božskosti. Pokiaľ má však veľká časť realizovaných barokových chrámov v Európe kupoly reálne, v bratislavskom trojičnom kostole ju na pomerne vysokej a takmer rovnej klenbe nahrádza iluzívna maľba. Jej autorom je taliansky neskobarokový maliar Antonio Galli da Bibbiena.

Interiér Kostola Najsvätejšej Trojice

Oltáre

V kostole sa nachádza hlavný oltár a niekoľko bočných oltárov. Nádherný hlavný oltár bol zhotovený na náklady arcibiskupa Imricha Esterházyho.

Hlavný oltárny obraz kostola Trinitárov v Bratislave od Františka Antona Palka z roku 1728, ktorý sa znázornil sám vpravo ako chlapec držiaci mešec s peniazmi.

Oltár z oboch strán lemujú sochy sv. Agnesy (naľavo) a sv. Kataríny Alexandrijskej (napravo), ktoré sa pripisujú bavorskému sochárovi Johannovi Baptistovi Straubovi.

Prehľad oltárov v kostole:

Pri ľavom chórovom pilieri sa nachádza kazateľnica. Nad vstupnou predsieňou je organová empora, kde sa nachádza rokoková organová skriňa.

Pod kostolom sa nachádza veľká svetlá krypta, v ktorej je pochovaný veľký počet rádových bratov, ale aj civilných osôb. Krypta sa používala do r. 1784.

Súčasnosť

Kostol Najsvätejšej Trojice prešiel v nedávnych rokoch rekonštrukciou fasády, ktorá mu vrátila pôvodnú krásu a farbu. Na niektorých miestach bola fasáda vážne poškodená zatekaním strechy. Preto sa ako prvá na kostole pred pár rokmi spravila nová strecha a teraz už aj fasáda. V súčasnosti je obľúbeným miestom pre veriacich a turistov, ktorí obdivujú jeho architektúru a umelecké diela.

tags: #kostole #najsvatejsej #trojice