V podhorí Karpát leží slovenská obec Kalná Roztoka. Táto skromná osada, prvýkrát zaznamenaná v roku 1567, bola kedysi súčasťou humenského panstva, ktorému vládla rodina Drugethovcov, a neskôr prešla do rúk Sirmáisov. V roku 1866 vznikla Kalná Roztoka zlúčením dvoch obcí - Kalná a Roztoka.
Dnes sa pozrieme na Gréckokatolícky chrám svätého Bazila Veľkého, ktorý sa nachádza v tejto obci.
Drevené kostolíky, chrámy či cirkvi predstavujú unikátne rusínske sakrálne stavby a jedinečné kultúrne dedičstvo severovýchodu Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia a viaceré boli pôvodne postavené bez jediného klinca. Ich autentická architektúra je charakteristická bohato zdobeným interiérom, ktorého dominantou je ikonostas. Sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Drevené chrámy sú svetovým klenotom Prešovského kraja
História a charakteristika chrámu
Gréckokatolícky drevený chrám svätého Jána Krstiteľa v Kalnej Roztoke pochádza z roku 1750. Miestna cerkev zasvätená sv. Bazilovi Veľkému je zaujímavá zriedkavo sa vyskytujúcim prvkom - z vonkajšej strany má svoje zrubové steny pekne vybielené a omietnuté. V ľudovom názvosloví sa o takejto cerkvi hovorí, že má "kožuch". Tento kostol bol omietnutý ešte v 19. storočí.
Chrám bol postavený v zrubovom štýle. Pozostáva zo svätyne, chrámovej lode a predsiene. Predsieň má vežu s kupolou a trojramenným krížom. Svätyňa má na svojej streche trojramenný kríž. Chrámová veža i chrámová strecha sú pokryté drevenými šindľami.
Tento chrám je jedinečný tým, že jeho drevené steny sú zvonka i z vnútra omietnuté a natreté vápnom v snahe uchrániť chrám pred nepriaznivým počasím. Vchod do chrámu je zo západnej časti do predsiene.
Prvá rekonštrukcia chrámu prebehla v 19. storočí a ďalšia v rokoch 2002 až 2004.
Objekt zvonice je položený na nízkom kamennom základe s veľmi jednoduchou konštrukciou. Vrch zvonice je obložený šindľom a je zakončený trojramenným krížom.
Pri chráme stojí drevená zvonica s dvoma zvonmi. Starší zvon pochádza z roku 1908, mladší zvon je z roku 1993.
V interiéri sa nachádza zaujímavá skriňa zhotovená v gotickom slohu.
ZEMPLÍN - K veľmi zaujímavým a atraktívnym architektonickým pamiatkam Zemplína patria gréckokatolícke a pravoslávne drevené kostolíky, majstrovské diela prevažne anonymných ľudových tvorcov. Stoja na návršiach alebo pri potokoch a tvoria malebnú dominantu obcí. Vznikli prevažne v 18. storočí a z tohto obdobia je aj ich interiér, v ktorom sú pozoruhodné dekoratívne nástenné a nástropné maľby oltáre, lavice, obrazy drevené liturgické náčinie a knihy.
V Prešovskom kraji ide o rímsko-katolícky kostol v Hervartove, gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej a Bodružali (okres Svidník) a evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku.
Medzi drevenými chrámami majú zastúpenie aj pravoslávne cerkvi, v menšej miere evanjelické a rímskokatolícke kostoly.
Drevené chrámy sú jedinečné po stránke architektonickej i sakrálnej. Väčšina chrámov je gréckokatolíckeho obradu. Sú typické rozdelením interiéru na tri základné časti, a to na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou každého chrámu je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode.
Drevené kostolíky, chrámy či cirkvi predstavujú unikátne rusínske sakrálne stavby a jedinečné kultúrne dedičstvo severovýchodu Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia a viaceré boli pôvodne postavené bez jediného klinca. Ich autentická architektúra je charakteristická bohato zdobeným interiérom, ktorého dominantou je ikonostas. Sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
V roku 2008 boli štyri drevené chrámy na území Prešovského kraja zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO (gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej a Bodružali, rímskokatolícky kostol v Hervartove a evanjelický kostol v Kežmarku).
Na území Slovenska sa nachádza viac ako 60 jedinečných drevených sakrálnych stavieb, z ktorých osem najvzácnejších v roku 2008 zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Ikonostas
Chrám v obci Kalná Roztoka má osobitnú ikonami ozdobenú stenu s tromi dvermi, ktorá stojí medzi chrámovou loďou a svätyňou. Tento ikonostas pochádza zo 17. storočia. Má päť radov ikon. Ikony sviatkov pochádzajú z 18. storočia. Z priestorových dôvodov na ikonostase chýba kríž. Ikonostas je koncipovaný v červeno-modrom prevedení. Jeho stĺpiky, ďalej vyrezávané ozdoby, ako aj cárske dvere, sú pozlátené.
Vnútorné vybavenie kostola, ktoré tvorí s architektúrou stavby jednoliaty celok, je vzácne.
Interiér je prevažne barokový z 18.stor.
Ikonostas so štvorradovou architektúrou pochádzajúci z roku 1794 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Raritou sú cárske dvere, ktoré sú osadené namiesto bežných štyroch evanjelistov a Zvestovania Jesseho stromom s desiatimi medailónmi Kristovho rodokmeňa. Diakonské dvere krídla nemajú.
V roku 2022 boli vytvorené audionahrávky do ďalších piatich chrámov. Ide o štyri gréckokatolícke objekty: Chrám sv. archanjela Michala vo Fričke, Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Korejovciach, Chrám sv. archanjela Michala v Topoli a Chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke. Všetky štyri sú národnými kultúrnymi pamiatkami.
Každý jeden drevený chrám je unikátny a stojí za návštevu. Mnohé z nich sú postavené bez použitia jediného kovového klinca.
Drevené chrámy sú unikátne po stránke architektonickej i sakrálnej.
Sú typické rozdelením interiéru na tri základné časti, a to na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu.
Dominantou každého chrámu je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode.
Ďalšie zaujímavosti v obci Topoľa
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1600. V obci sú ruiny murovaného kaštielika z 20. storočia. V ich blízkosti sa nachádza najzachovalejší židovský cintorín v Poloninách. Na hore Hodošík sa vo výške 885 m. n. m. nachádza najvyššie položený cintorín na Slovensku. Sú tu pochované najmä obete 1. svetovej vojny. V strede obce stojí pomník básnika A. V. REGION.
Okrem chrámu v Topoli, Prešovský kraj ponúka množstvo ďalších drevených chrámov, ktoré stoja za návštevu. Tu je niekoľko z nich:
- Bodružal: Chrám sv. Mikuláša - Nazývaný aj „klenot medzi cerkvami“ - zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
- Ladomirová: Chrám sv. Michala Archanjela - Gréckokatolícky chrám v Ladomirovej zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
- Hervartov: Kostol sv. Františka z Assisi - Rímskokatolícky drevený kostol zhotovený z červeného smreka, bol koncom 15. storočia postavený v gotickom štýle.
- Tročany: Chrám sv. Lukáša Evanjelistu - Bol postavený v roku 1739.
- Dobroslava: Chrám sv. Paraskievy - Drevený chrám v okrese Svidník vznikol na začiatku 18. storočia, v r. 1705.
- Kežmarok: Kostol Najsv. Trojice - Evanjelický artikulárny kostol Najsv. Trojice pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov.
- Miroľa: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky - Drevený Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroli bol postavený na dominantnej plošine v r. 1770.
- Nižný Komárnik: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky - Pôvodný drevený Gréckokatolícky chrám bol postavený pravdepodobne v polovici 18. storočia.
- Kalná Roztoka: Chrám sv. Jána Krstiteľa - Drevený Gréckokatolícky chrám bol postavený koncom 18. stor., v r.1750.
- Brežany: Chrám sv. Lukáša - Ojedinelý drevený Gréckokatolícky chrám bol postavený v r. 1727.
| Chrám | Obec | Okres | Obrad | UNESCO |
|---|---|---|---|---|
| Chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | Gréckokatolícky | Áno |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Svidník | Gréckokatolícky | Áno |
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Bardejov | Rímskokatolícky | Áno |
| Kostol Najsv. Trojice | Kežmarok | Kežmarok | Evanjelický | Áno |
Ale skutočným klenotom Kalnej Roztoky je neďaleký prales Havešová, jeden z posledných zachovaných bukových pralesov v Európe. Tento nedotknutý lesný ekosystém, ktorý bol po stáročia nedotknutý, získal v roku 2007 štatút svetového dedičstva UNESCO, čo je dôkazom jeho ekologického významu. Aj keď je Kalná Roztoka rozlohou malá, ukrýva veľké prírodné bohatstvo - od malebnej drevenej architektúry až po prastarý les na prahu.

Len kilometer-dva pred vodnou nádržou sa na ceste nachádza krátka odbočka do malilinkej dedinky Jalová, jednej z mála obcí, ktorej obyvatelia neboli odtiaľ odsunutí v dôsledku výstavby vodnej nádrže v 80-tych rokoch. Miestny drevený kostolíček nie je pôvodný. Ide o vernú rekonštrukciu cerkvi, ktorá kedysi stála v samotnej zaniknutej obci Starina. Z nej sem bol do tejto napodobeniny prenesený aj cenný mobiliár, predovšetkým vzácny ikonostas.