Svetoznámy britský filozof Antony Flew, ktorý viac ako pol storočia popieral existenciu Boha a písal o tom bestsellery, prekvapil svet, keď v roku 2004, vo veku 81 rokov, priznal, že zmenil názor a už verí v Boha. Jeho konverzia vyvolala búrlivé reakcie a dodnes je predmetom diskusií.
Anthony Flew
Materialistický svetonázor vs. Vedomie
Skôr ako sa pozrieme na dôvody, ktoré viedli Flewa k zmene názoru, je dôležité si uvedomiť, aký svetonázor zastával predtým. Materialistický svetonázor tvrdí, že základom všetkého je hmota, vedomie je len produktom vyššej organizovanej hmoty a človek je výsledkom slepého a náhodného vývoja. Mnohí kresťania sa snažia s týmto názorom vyrovnať, pretože sú presvedčení, že je to výsledok vedy.
Zamyslime sa nad tvrdením, že hmota je prvotná a vedomie druhotné. Čím by bola hmota bez vedomia? Hmota bez vedomia je nepredstaviteľná, lebo len vedomie si dokáže hmotu uvedomiť a len vedomie dáva hmote zmysel. Ak uznáme, že predstava prvotnosti hmoty je nesprávna a zavádzajúca, musíme uznať, že Vedomie je prvotné, avšak Vedomie nie je atribútom hmoty. Musíme uznať, že Vedomie je prvotné, avšak Vedomie nie je atribútom hmoty.
Je samozrejmé, že v prípade vzniku vesmíru, nejde o vedomie ako ho poznávame sami v sebe. Naše vedomie nie je Stvoriteľské Vedomie Boha. Sme len stvorenia, ktoré sú v niečom podobné svojmu Stvoriteľovi, ale v omnoho väčšej miere nepodobné. Ale už naše vedomie nám môže poslúžiť ako predobraz k pochopeniu. Celý svet povstal Božím slovom. Boh povedal a stalo sa. Neexistuje nevedomý, slepý alebo hluchý priestor vo vesmíre. Všetko je v Bohu. Základom všetkého je Duch Stvoriteľa. Svet má okrem nám známych rozmerov ešte niečo, čoby sme mohli nazvať „Mystická hĺbka“.
Už materiálny svet je omnoho obsažnejšou skutočnosťou, ako to, čo dokážeme vnímať svojimi zmyslami. Naše zmysly majú svoje ohraničenie. A nakoniec je tu Boh - „Nadskutočno“ - „Nadosobno“, ktorý sa úplne vymyká nielen nášmu zmyslovému poznaniu ale aj predstavivosti a intelektu. Rozumom môžeme poznať, že je, ale jeho podstata nám zostáva skrytá. Veríme v Boha, ktorý je nielenže Všadeprítomný ale Všemohúci, všetko tvorí a udržuje v bytí svojou mocou.
Významný anglický matematik a astronóm prof. Dr. James Hopwood Jeans (+1946) uznával stvorenie sveta a Tvorcu označoval ako veľkého Staviteľa vesmíru, Architekta vesmíru, Matematického mysliteľa a Univerzálneho ducha. Dnes prevláda všeobecná mienka, a aj z fyzikálneho hľadiska vedy sú všetci zajedno, že celkový vývoj poznatkov smeruje k protimechanickej skutočnosti. Vesmír sa podobá viac veľkej myšlienke než veľkému stroju.
Moderná veda odhaľuje ďalšiu zaujímavú skutočnosť a tou je nemateriálna podstata všetkého materiálneho. Objav, že hmotnosť nie je nič iné ako forma energie, nás prinútil podstatným spôsobom modifikovať našu predstavu o častici. V modernej fyzike sa už hmotnosť nespája s materiálnou substanciou, preto sa častice nechápu ako celky obsahujúce nejakú základnú „látku”, ale ako zväzky energie. Základnými prvkami vesmíru sú dynamické modely, čiže prechodné stavy v „ustavičnom prúde transformácie a zmeny”.
Pozrime sa na ďalšie poznatky z oblasti genetiky. Život nie je výsledkom náhody, ale je výsledkom dokonale prepracovaného programu, ktorý sa nachádza v každej živej bunke. Vedci zistili, že genetický kód spĺňa všetky uvedené kľúčové podmienky. „Kódovacie oblasti DNK“, vysvetľuje Dr. Meyer, „vykazujú presne rovnaké dôležité vlastnosti ako počítačový kód či programovací jazyk“.
The moment when champion of atheism-Antony Flew changed his mind about creationism
Anthony Flew: Cesta od ateizmu k deizmu
Flew svoje detstvo prežil v rodine kresťanského pastora, ktorý učil svoje deti aktívne prežívať vieru. Flew sa však už ako 15-ročný vyhlásil za ateistu. Inšpiráciou mu bol aj škótsky filozof a známy skeptik z čias osvietenstva - David Hume. Flew zastával názor, že Boha nemožno skúsenosťou dokázať ani vyvrátiť, a keďže Boh nie je súčasťou bežnej ľudskej skúsenosti, je rozumné zastávať ateizmus.
Flew napísal viacero filozofických kníh, v ktorých jasne písal o „nezmyselnej“ teológii a „neudržateľnosti viery v milujúceho a všemohúceho Boha.“ Rovnako popieral zázraky a vôbec možnosť náboženského zjavenia. Flew sa vďaka svojmu spisovateľskému talentu a dobrým rečníckym schopnostiam, ktoré ukázal v rôznych debatách proti kresťanským teológom, stal pre ateistov celebritou.
Filozof vysvetlil, že k jeho obráteniu ho priviedli objavy v biológii a v chémii, ktoré poukazujú na komplexnosť života a ktoré dávajú možnosť veriť v to, že za touto kulisou existuje nejaká vyššia inteligencia. Podľa Flewa bol Boh inteligentným Dizajnérom a jeho predstavy o Bohu sa nápadne podobali teóriám inteligentného dizajnu známeho najmä z amerického prostredia.
Faktom však zostáva, že Flew veril skôr v minimalistickú verziu Boha (deizmus), ktorý svet uviedol do pohybu a riadi prírodné procesy, ako v osobného Boha, ktorý zasahuje do ľudského života a stará sa o jeho osud. Práve v tomto smere sa jednoznačne rozchádzal s kresťanmi, židmi a moslimami - ich Boha pri jednej príležitosti nazval „nebeským Saddámom Husajnom.“ Flew sa v tomto smere skôr stretol s dávnym antickým mysliteľom Aristotelom a jeho chápaním Boha.
Dôvody Flewovej konverzie
- Komplexnosť života: Flew bol ohromený zložitosťou biologických systémov a DNA, čo ho viedlo k presvedčeniu, že za tým musí byť inteligentný dizajnér.
- Teória inteligentného dizajnu: Argumenty teórie inteligentného dizajnu, ktorá tvrdí, že určité aspekty prírody sú príliš zložité na to, aby vznikli náhodou, ho presvedčili o existencii Boha.
- Kozmologický argument: Flew bol ovplyvnený aj kozmologickým argumentom, ktorý tvrdí, že všetko, čo existuje, musí mať príčinu, a teda aj vesmír musel mať prvotnú príčinu, ktorou je Boh.
Reakcie na Flewovu konverziu
Netrvalo dlho a jeho bývalí kolegovia z ateistického prostredia boli Flewovým obratom zhrození a nechápavo si ťukali na čelo, kam sa to na staré kolená spustil ich niekdajší vzor. Na strane druhej mnohí kresťania boli nadšení, že Flew našiel vieru v Boha.
Veda a viera: Dve cesty ku pravde
Americký autor John Farrell vo svojej knihe Deň, ktorý nemal včera: Lemaître, Einstein a zrod modernej kozmológie (2005) prezentuje pomerne málo známy príbeh pozoruhodného belgického katolíckeho kňaza a matematika Mons. Mons. Lemaître je vo vedeckej obci uznávaný za otca teórie veľkého tresku. Lemaître si však bol vedomý, že Biblia učí náboženské, nie vedecké pravdy. Vedu a vieru považoval za dve neprotirečiace si cesty ku pravde.
Vesmír mal podľa predstáv vedcov a intelektuálnych špičiek vzniknúť pôsobením slepých síl náhody. Pozorovania desiatok fyzikálnych javov a konštánt však vykazovali znaky mimoriadne jemného vyladenia. Bez neho by náš vesmír neumožňoval zložitú chémiu potrebnú pre existenciu života. Boh podľa neho mohol (vývojom) stvoriť konzistentný, racionálny a poznateľný svet.
Robert J. Spitzer, SJ vo svojej knihe Nové dôkazy v prospech existencie Boha (New Proofs for the Existence of God: Contributions of Contemporary Physics and Philosophy, 2010) poukazuje na skutočnosť, že v predchádzajúcej newtonovskej kozmológii vesmír existoval nekonečne dlhý čas v nekonečne veľkom priestore a mal teda nekonečne veľký počet „pokusov“ na dosiahnutie prakticky akéhokoľvek stupňa zložitosti. Kozmológia veľkého tresku znamená konečnosť súčasného pozorovateľného vesmíru a existenciu počiatočnej singularity. Tá pomerne silno implikuje príčinu, ktorá je mimo priestor a čas.
Svätý Augustín už v 4. storočí vyjadril veľké znepokojenie nad niektorými kresťanmi, ktorí v domnienke, že vykladajú Sväté písmo, tárajú hrozné nezmysly o usporiadaní nášho materiálneho sveta. Už v jeho časoch robili hanbu a vzbudzovali pohoršenie u pohanov. Viac vzdelania o vedeckých predpokladoch počiatkov nášho sveta a ľudstva by veriacim v očiach ich sekulárneho prostredia nepochybne prospelo.
Príklady jemného vyladenia vesmíru
| Fyzikálna konštanta | Dôsledok zmeny |
|---|---|
| Silná interakcia | 2% zníženie by zabránilo vytváraniu jadier s väčším množstvom protónov, 2% zvýšenie by viedlo k syntéze všetkých atómov vodíka na ťažšie atómy. |
| Excitačný stav uhlíka | Zníženie o 3% alebo zvýšenie o 0,5% by znamenalo len okrajovú produkciu uhlíka. |
Jemné vyladenie vesmíru