Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme Vám. Či ste starý, lebo deti, nezáleží nám. Vianočné obdobie je čas radosti, lásky a pokoja, ktorý zdieľame so svojimi blízkymi. Sviatky sú spojené s mnohými tradíciami a zvykmi, ktoré nás spájajú s našimi predkami a kultúrnym dedičstvom.
Vianočné obdobie na Slovensku sa podľa našich predkov začína už mesiac pred Štedrým dňom, keď sa postupne rozhoria štyri sviečky na adventnom venci.
Advent a jeho symbolika
S adventom sa spája mnoho tradícií. Samotné slovo advent pochádza z latinčiny. "Adventus" v preklade znamená príchod a odkazuje na príchod Spasiteľa. Pre kresťanov je teda advent v znamení čakania na príchod Spasiteľa a duchovných príprav na Vianoce.
Adventné obdobie trvá štyri týždne a vyzýva ľudí na zamyslenie, pokánie a modlitbu. Tradičný adventný veniec obsahuje štyri sviece, v niektorých krajinách 5 sviec, kedysi aj u nás sa piata, biela svieca umiestňovala do jeho stredu.
Farby sviec na adventnom venci bývajú najčastejšie tmavomodré alebo fialové, čo symbolizuje liturgické farby adventných nedieľ. Zapaľujeme ich nielen v kostoloch a jednotlivých mestách, ale aj v nemocniciach a iných zariadeniach a, samozrejme, aj v rodinách. Veriaci si ich chodievajú posvätiť kňazmi do kostolov ešte pred alebo počas prvej adventnej nedele.
Význam sviec na adventnom venci:
- Prvá svieca znamená nádej a zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine.
- Druhá svieca znamená mier a zapaľuje ju najstaršie dieťa v rodine.
- Tretia svieca znamená priateľstvo a zapaľuje ju matka rodiny.
- Štvrtá svieca znamená lásku a zapaľuje ju otec rodiny.
Aj u nás sa používala piata svieca, ktorá sa dávala do stredu kalendára, bola bielej farby a predstavovala príchod malého Ježiška. Zapaľovali sme ju tesne pred Štedrou večerou.
V biblii sa hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva, adventný veniec tak vzdáva hold „Tomu“, ktorý je očakávaný a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Svetlo z horiacich sviec symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „svetlo sveta“.
Advent je čas modlitieb, pokánia, intenzívnejšieho čítania Svätého písma, veriaci častejšie pristupujú k sviatostiam. Je to zároveň aj čas radosti a nádeje, pripomíname si totiž nielen udalosti spred vyše 2000 rokov, keď ľudia očakávali narodenie Pána, ako ho predpovedali proroci, ale i Pánov nový príchod na konci vekov. Veriaci sa počas týchto 4 týždňov duchovne pripravujú na slávenie sviatku Narodenia Pána.
Vianočné zvyky a tradície
Začali sme tradíciami a zvykmi na sv. Ondreja, 30. novembra, kedy boli obľúbenými veštby o vydaji. Stridží deň - aj takto sa volal 13. december, ktorý je sviatkom Lucie, vraj najväčšej bosorky.
Svätý Mikuláš
6. december - sv. Mikuláš - nie je vymyslenou postavou, ale skutočne existoval. Narodil sa okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie. Bol biskupom a jeho dobrota, spravodlivosť a obetavosť mu priniesli veľkú obľubu medzi ľuďmi. Svätého Mikuláša si zvolili za svojho patróna: deti, rybári, lodníci, zlatníci, lekárnici, voňavkári. V 9. storočí určila cirkev 6.december za sviatok sv. Mikuláša.
Pôvodne Mikuláš chodil oblečený v biskupskom rúchu, na hlave mal biskupskú čiapku a v ruke berlu. Neskôr sa mikulášske prestrojenie zmenilo na červený plášť s červenou čiapkou a na tvári biela dlhá brada. Mikuláša neodmysliteľne sprevádzajú čert a anjel. Krásny biely anjel dobrým deťom rozdáva sladkosti a ovocie. Pre deti, ktoré neposlúchali, má čierny čert pripravené vo vreci uhlie.
Vianoce
A postupne sme sa vďaka účinkujúcim preniesli asi k najkrajším sviatkom roka, sviatkom pokoja a lásky, Vianociam, ktoré slávia 24. - 25. decembra na celom svete takmer dve miliardy kresťanov. Presný dátum narodenia Pána asi pred 2000 rokmi známy nie je.
Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.
Vianočné koledy
Vianočné obdobie je neodmysliteľne späté s melódiami, ktoré nás sprevádzajú počas sviatočných dní. Tieto piesne, známe ako koledy, majú fascinujúcu históriu a každá z nich rozpráva svoj jedinečný príbeh. Od ich počiatku až po dnešné moderné interpretácie sa tieto piesne stali symbolom radosti, pokoja a oslavy narodenia Krista.
Prehliadka Vianočných kolied
Len čo nastane advent, je ten správny čas začať si púšťať vianočné koledy, vyzdobovať svoju domácnosť a postupne sa pripravovať na Vianoce. Vianočné koledy nie sú len krásnou hudobnou tradíciou, ale aj zrkadlom kultúry a histórie jednotlivých národov. Či už ide o starodávne náboženské piesne alebo moderné vianočné hity, všetky prispievajú k vytvoreniu tej pravej sviatočnej atmosféry a pripomínajú nám hodnoty, ktoré sú s Vianocami neodmysliteľne späté - lásku, pokoj a radosť.
Tradícia vianočných piesní siaha hlboko do minulosti, ďaleko pred kresťanskú éru. Pôvodne boli spojené s oslavami zimného slnovratu, ktorý sa konal okolo 21. decembra. V starovekom Ríme sa oslavovali tzv. „kalendy“, čo bol sviatok začiatku nového mesiaca. Práve z tohto latinského slova „calendae“ sa vyvinul dnešný výraz „koleda“.
S príchodom kresťanstva sa obsah týchto piesní postupne menil. Začali sa v nich objavovať motívy narodenia Ježiša Krista a oslavy Vianoc. Legenda hovorí, že autorom prvej kresťanskej koledy bol svätý František z Assisi, ktorý žil v 13. storočí. Od tohto obdobia sa koledy začali šíriť po celej Európe, často vďaka potulným študentom, remeselníkom a pútnikom.
Prvé formy kolied sa objavili v starovekom Ríme. Tu sa počas pohanských osláv zimného slnovratu spievali piesne, čo neskôr ovplyvnilo kresťanské tradície. Skutočné vianočné koledy, ako ich poznáme dnes, sa začali rozvíjať v Európe v stredoveku. Významným obdobím pre vývoj kolied bolo 13. storočie, keď svätý František z Assisi zaviedol živé betlehemy a začal podporovať spev náboženských piesní počas Vianoc.
Tieto piesne boli často písané v ľudovom jazyku, aby boli prístupné širokej verejnosti, a začali sa spievať nielen v kostoloch, ale aj na uliciach. Počas viktoriánskej éry v 19. storočí boli vytvorené mnohé z najznámejších kolied, ktoré spievame dodnes, ako napríklad „Tichá noc“ (1818).
Dnes sú vianočné koledy neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv v mnohých krajinách. Spievajú sa v kostoloch, na verejných miestach, v domácnostiach a na vianočných trhoch. Mnohé vianočné koledy majú náboženský obsah a oslavujú narodenie Ježiša Krista. Tieto piesne sú prostriedkom, ako si pripomenúť a osláviť duchovný význam Vianoc.
Texty kolied často rozprávajú príbehy, ktoré sú súčasťou kresťanskej tradície, napríklad príbeh o narodení Krista v Betleheme, navštívení pastierov či príchod troch kráľov. Hudba má schopnosť ovplyvňovať naše emócie, a to aj v prípade vianočných kolied. Tieto piesne majú tendenciu vyvolávať pocit tepla, radosti a pohodlia.
Ich melódie a texty často pripomínajú domov, rodinné stretnutia a šťastné chvíle, a tak vytvárajú príjemnú a uvoľnenú atmosféru. Vianočné koledy sú tiež často spojené so spomienkami z detstva a s rodinnými tradíciami. Spievanie kolied je často spoločenská aktivita, ktorá zbližuje ľudí.
Či už sa spievajú v rodinnom kruhu, v kostole, alebo na verejných miestach, vytvárajú pocit jednoty a komunity. Koledníci, ktorí chodia spievať od domu k domu, šíria radosť a dobrú náladu. Počúvanie hudby, a teda aj vianočných kolied, môže mať pozitívny vplyv na našu psychiku. Pomáha znižovať hladinu stresu, navodzuje pokoj a uvoľnenie. Hudba má terapeutický efekt a môže prispieť k zlepšeniu nálady.
Vianočné koledy vyvolávajú pocity šťastia, nádeje a optimizmu a nesmú chýbať na vianočných trhoch, podujatiach alebo pri domácom pečení vianočného pečiva. Pozor, ak začujete koledy v nákupnom centre, verte, že cieľom predajcu je lepšie vás naladiť na vianočné nakupovanie. Vianočné koledy sú súčasťou kultúrneho dedičstva a pomáhajú zachovať tradície spojené s Vianocami. Ich počúvanie a spievanie prispieva k odovzdávaniu týchto tradícií ďalším generáciám.
Folklórna spevácka skupina Plavnica - Vianočné koledy
Zvyk koledovania
Koledovanie bolo kedysi neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv. Skupiny detí a dospelých chodili od domu k domu, spievali piesne a recitovali básne s vianočnou tematikou. Za svoju snahu dostávali odmenu v podobe jedla, nápojov alebo drobných darčekov. Tento zvyk sa v mnohých krajinách zachoval dodnes, hoci v modernej dobe nadobudol skôr symbolický charakter.
Najznámejšie vianočné melódie
Medzi naše najobľúbenejšie slovenské koledy patrí určite Tichá noc. Hoci slová piesne si musíme každý rok trocha pripomenúť, keď sa na polnočnej omši zhasnú svetlá a dav začne ťahať známu melódiu, okamžite reagujeme aspoň nápevom. A potom tu máme ďalšie vianočné hity, bez ktorých sa počas sviatkov nezaobídeme: Vstávajte, pastieri; Nesiem vám noviny; Do hory, do lesa, valasi; Narodil sa Kristus Pán; Dobrý pastier sa narodil; Poďme, bratia, do Betlema; Búvaj, dieťa krásne...
Radi si zaspievame aj moderné koledy ako Keď tá jasná hviezda; Ježiš sa narodil; Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám; Narodil sa Ježiško, Vyrástol nám stromček; Jak si krásne, Jezuliatko. Posledné menované sa často ocitajú v repertoároch v detských vianočných predstaveniach.
Tichá noc
Táto koleda, známa po celom svete, má pozoruhodný príbeh. Vznikla v roku 1818 v malom rakúskom mestečku Oberndorf. Miestny organista Franz Xaver Gruber skomponoval melódiu na text kaplána Josepha Mohra. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre gitaru, pretože miestne organy boli pokazené. Dnes je táto pieseň preložená do viac ako 300 jazykov a dialektov.
Text piesne Tichá noc:
Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní, nebesky tíško spí, sní.
Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli, najprv pastierom podali zvesť, ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus, Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu!
Narodil sa Kristus Pán
Jedna z najstarších českých kolied, ktorej korene siahajú až do 13. storočia. V českom jazyku sa rozšírila v 16. storočí vďaka bratským spevníkom. Jej jednoduchá, ale chytľavá melódia z nej urobila obľúbenú pieseň v mnohých domácnostiach.
Jingle Bells
Táto pieseň, hoci nie je typickou koledou, sa stala neodmysliteľnou súčasťou vianočného repertoáru. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre Deň vďakyvzdania. Jej autor, James Lord Pierpont, ju skomponoval v roku 1857. Pieseň sa preslávila aj tým, že bola prvou melódiou zahranou vo vesmíre - astronauti misie Gemini 6 ju zahrali na ústnej harmonike v decembri 1965.
Slovenské vianočné koledy
Na Slovensku máme bohatú tradíciu vianočných kolied. Pozrime sa na tri najznámejšie a ich pôvod:
Do hory, do lesa, valasi
Táto koleda pochádza z oblasti stredného Slovenska a je spojená s pastierskymi tradíciami. Vznikla pravdepodobne v 18. storočí a odráža život valašských pastierov, ktorí boli medzi prvými, čo sa dozvedeli o narodení Ježiša.
Text piesne Do hory, do lesa, valasi:
Do hory, do lesa, valasi, či horí v tom našom salaši? Radosť veľká sa zjavuje a tento svet potešuje. Kráčajte, bratkovia, k jasličkám, aby ste zjavili všetko nám. Počkajte nás, milí bratkovia, nebeskí lietajú duchovia.
Búvaj dieťa krásne
Táto nežná uspávanka je jednou z najobľúbenejších slovenských kolied. Jej pôvod siaha do 19. storočia a je spojený s ľudovou tradíciou. Text vyjadruje lásku a starostlivosť Panny Márie o malého Ježiška.
Text piesne Búvaj dieťa krásne:
Búvaj, dieťa krásne, uložené v jasle. Búvaj, búvaj, pachoľa, milostivé Jezuľa, budeme ťa kolísať, aby´s mohol dobre spať. Ježišku náš milý, aby sa ti snili veľmi krásne sny, veľmi krásne sny. Drozdy a hrdličky, chystajte pesničky, nech sa Dieťa poteší, na tom našom salaši. spev škovránka, slávika, k tomu pekná muzika. My budeme s vami spievať za jasľami Synu milému, synu milému. Hory, ticho buďte, dieťa nezobuďte. Nech si ono podrieme, na slame a na sene. Aj vy, milé fialky, zaváňajte do diaľky.
Daj Boh šťastia tejto zemi
Táto koleda má korene v ľudovej slovesnosti a vznikla pravdepodobne v 19. storočí. Je to modlitba za blaho krajiny a jej obyvateľov, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc.
Text piesne Daj Boh šťastia tejto zemi:
Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa. Z života čistého, z rodu kráľovského Kristus Pán narodil sa. Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa, na svet nám je poslaný, radujme sa.
Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej. Nech im slnko jasne svieti každý boží deň. Nech ich sused v láske má, nech im priazeň zachová. Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom. Nech im svetlo hviezdy lásky ožaruje dom. Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného. Daj Boh šťastia celej zemi všetkým národom. Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie. Nech sa samo nezahubí, všetci prosíme. Rybám čistej vody daj vtáctvo a zver zachovaj. Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.
Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ uzrela prvýkrát svetlo sveta v pôvodnej verzii „Hore vstavajte Valasi a posluchajte“ z pera Gašpara Drozda, miestneho učiteľa a organistu v Chrenovci zapísanej na 52. strane jeho rukopisnej zbierky. Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj svätý rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska.
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku. Vďaka tejto zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah.
Gašpar Drozd svojou neúnavnou národnobuditeľskou činnosťou patrí k drobným slovenským vzdelancom, a svojimi osvieteneckými ideami a národnoobrodeneckými snahami vyslovuje spätosť s pospolitým ľudom, z ktorého sám vyšiel.
Pokoj v Písme
Téme pokoja patrí taktiež významné miesto i v Novom zákone. Obzvlášť svätý Lukáš predstavuje Krista ako pokojamilovného kráľa v deň jeho narodenia, keď anjeli zvestujú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). Tento text sa zopakuje v prevolávaní zástupu učeníkov v momente Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ (Lk 19,38).
Keď Ježiš uzdravuje chorých a odpúšťa hriešnikom, často im vraví: „Choď v pokoji!“ Tento pokoj prináša znovu nadobudnuté zdravie a zmierenie s Bohom (Lk 7,50; 8,48). Rovnako aj učeníci, vyslaní Ježišom, budú začínať tým, že svojím pozdravom ponúknu pokoj do domov a miest, kam vstúpia a príjmu ich tam (Lk 10,5).
Avšak toto posolstvo pokoja vôbec nie je odpočinkom, ale paradoxne kvôli evanjeliovým požiadavkám a tvrdosti niektorých sŕdc spôsobuje rozdelenie medzi ľuďmi a rodinami: „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom…“ (Lk 12,51-52). Toto je bojovný pokoj ako je bojovné aj Božie slovo.
Svätý Pavol vidí v Kristovom kríži, diele zmierenia a vykúpenia, zdroj pokoja, ktorý k nám prichádza od Boha. Dokonca smeruje k tomu, aby pokoj identifikoval s Kristom: „Veď on je náš pokoj! On z oboch (židov a pohanov) urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo (…) a nastolil pokoj; aby v jednom tele skrze kríž v sebe samom zabil nepriateľstvo a zmieril oboch s Bohom. Prišiel a zvestoval pokoj…“ (Ef 2,14-17).
Pokoj spočíva v zmierení všetkých bytostí skrze Krista: „aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi“ (Kol 1,20). Pokoj v spojení so spravodlivosťou, láskou a radosťou patrí k ovociu Ducha Svätého: „Božie kráľovstvo (…) je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (Rim 14,17; porov. aj Gal 5,22).
Pozvanie k radosti v Liste Filipanom korunuje prísľub Božieho pokoja, „ktorý prevyšuje každú chápavosť“ (Flp 4,7). Pod perom apoštola Pavla sa pokoj stáva Božím menom.
Pokoj, o ktorom hovoria tieto texty, nie je iba sentimentom, ale je ozajstnou kresťanskou čnosťou, teda Božou silou, ktorá ma vyžarovať z veriaceho a viesť ho k tomu, aby vôkol seba šíril Kristov pokoj: „Veď Božie kráľovstvo (…) je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom (…) Preto sa usilujme o to, čo slúži pre pokoj“ (Rim 14,17.19). „Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi“ (Rim 12,18). Pre sv. Jána je Kristova prítomnosť v srdciach veriacich prvoradým zdrojom pokoja, nového pokoja, ktorý je úplne odlišný od pokoja tohto sveta.
Taká je téma pokoja, načrtnutá v hlavných líniách naprieč Písmom. Pokoj je v skutku bohatá skutočnosť, ktorá sa týka celého života a vytvára šťastie. Je jedným z najlepších Božích darov. Vychádza zo spravodlivosti a z lásky. Je ovocím Ducha Svätého a sprevádza ho radosť. Je dielom Krista, ktorý na kríži zničil nenávisť a zmieril človeka s Bohom. Pokoj je Božím menom.
Či azda netúži každý z nás v hĺbke svojho srdca po pokoji? Po vonkajšom pokoji, teda dobrých vzťahoch z blízkymi, a po vnútornom pokoji, ktorý spočíva v oslobodení sa a zbavení sa nášho nepokoja, zmätkov a vnútornej rozorvanosti. Kto tajne netúži po pokoji ako po nejakom vzdialenom prístave, mimo akejkoľvek neistoty, životných nebezpečenstiev, vnútorných búrok a výčitiek svedomia? Či azda pokoj nezodpovedá jednej z našich pôvodných túžob, ktoré v duši každého človeka svorne vytvárajú túžbu po šťastí?
Nejestvujú vlastne dva druhy pokoja: plytký a ušľachtilý pokoj? Plytký pokoj je dieťaťom strachu, ktorý sa snaží vyhnúť boju a nebezpečenstvu; určitej lenivosti pred námahou a úsilím. Je to pokoj iba navonok; nastolený vďaka ústupkom, lavírovaniu a kompromisom. Je to pokoj za každú cenu, bez morálnych nárokov. Tento druh pokoja je pacifistický a neschopný priamo povedať „áno“ či „nie“, zaujať jasnú pozíciu, držať sa jej a prevziať zodpovednosť až do dôsledkov. Vždy zdržiava rozhodnutie pod zámienkou dialógu a nedostatku odvahy.
Ušľachtilým pokojom budeme nazývať pokoj, ktorý sa objavuje ako vyšší ideál dávajúci ľudskému životu zmysel a plnosť. Vyžaduje si osobné angažovanie a jasnú odpoveď na volanie po pravde, spravodlivosti a po veľkorysej láske. Na rozdiel od falošných prorokov ľahkej spontánnosti a nekonečného dialógu, ten, kto sa zamiluje do takéhoto pokoja, necúva, keď sa treba zaprieť a priniesť obetu, pretože sa ho vo vnútri dotkol mocný a jemný lúč nového pokoja, ktorý nás priťahuje nahor a zhromažďuje energiu, aby sme vytrvali na našej ceste za ním.
Jestvuje teda v nás, ale aj nad nami pokoj, ktorého sila je mocnejšia než akékoľvek agresívne sily, ktoré pôsobia v našom srdci i vo svete. Taký je pokoj, o ktorom hovorí Písmo: pokoj naplnený dobrými vecami, ktorý zhromažďuje všetky cnosti. Je to pokoj, ktorý je realizáciou, uskutočnením blahoslavenstva. Tento pokoj sa definuje svojou plnosťou a bohatstvom.