Synovia Boží a ich úloha
Biblia hovorí o bytostiach, ktoré existovali už v čase, keď sa tvoril tento svet (Jób 38,4-7). Sú nazvané synmi Božími. Biblia neučí polyteizmus (t. j. mnoho bohov), ale učí o nižších božstvách. Termín bohovia (elohim) sa vzťahuje skôr na miesto prebývania ako na nejaké atribúty (napr. Celý 82. Žalm je venovaný tomu, že existuje Boh nad inými bohmi (synmi Najvyššieho), ktorých súdi za zlú vládu medzi národmi a vydáva súd, že pomrú ako ľudia. Nezbehlí a povrchní čitatelia Písma by mohli namietať, že predsa je len jeden Syn Boží. Ako však vidíme, je to trochu inak. Učenci gréckych textov prišli na to, že Ježiš nie je „jednorodený“, ale „jediný svojho druhu“, pretože grécke slovo monogenés nie je odvodené od slova gennao (splodiť), ale od slova genos (druh). Presne ako Jahve je elohim a žiaden iný elohim nie je Jahve, tak aj Ježiš je unikátny Syn (iba v Ňom sa nachádza podstata Boha Jahve) a žiaden iný zo synov Božích nie je ako Ježiš.Jób tvrdí, že na toto zasadnutie bohov prichádzal aj anjel viacerých mien (Jób 1,6; 2,1). Podľa proroctva o kniežati Týru vieme, že had zo záhrady Eden, najchytrejší zo všetkých zvierat, nebol iba taký obyčajný had. Chcel predsedať bohom (Ez 28,2). Táto bytosť bola potrestaná a vyhnaná z Edenu do podsvetia. Pokrýval ho všelijaký drahý žiarivý kameň, mal píšťalu a bubny - bol to zastierajúci cherub. Pre porovnanie, v Izaiášovi 14. kapitole sa stretávame s istým príslovím či podobenstvom - s kráľom Babylona, pohoničom či utláčateľom s harfami, ktorý prenasledoval národy a ktorého pýcha ho priviedla do podsvetia, kde sú mŕtvi duchovia (refaim).„Ako si len padol z nebies, jasná hviezda, synu rannej zory! Zoťatý si na zem, ktorý si porážal národy. A veď ty si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného zhromaždenia Božieho, v najvzdialenejších krajoch severu; vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu!
Svietiace hviezdy na nebi sú v Písme obrazom anjelov. Hebrejské slovo nachaš sa prekladá ako „had“ (keď spoluhlásky n-ch-š sú v tvare podstatného mena). Pôvodná hebrejčina nemala samohlásky a keby sme tieto spoluhlásky prečítali ako nocheš, znamenalo by to „veštec“. Had skutočne priniesol Eve veštbu (nadprirodzenú informáciu), že budú ako elohim. V tvare prídavného mena by však toto slovo znamenalo „svietiaci“. Práve tento adjektívny tvar je v súlade s ostatnými dvomi textami. Zo slova nachaš je odvodené aj slovo nechošeth („bronzový“ alebo „medený“). Mesto Ir-Nachaš (1Krn 4,12) bolo hutnícke mesto bronzu a medi. Tieto kovy žiaria, keď sú leštené. Biblický učenec starých semitských textov, Dr. Michael S. Heiser, tvrdí, že nachaš (had) bol termín bežne používaný k vyjadreniu nebeského strážcu trónu. Jeden fragment z Kumránu (4QAmram, manuskript B) hovorí, že strážcovia (padlí anjeli) mali hadí (reptiliánsky) vzhľad. Had bol prekliaty tak, že bol zvrhnutý na zem, kde má žrať prach.
Potopa a krajina obrov
Vieme, že prišla potopa na Zem, no dôležité je, kvôli čomu prišla. Šiesta kapitola knihy Genesis hovorí o tom, že zostúpili na zem synovia Boží, získali smrteľné telá a v zlých žiadostiach so ženami splodili obrov - hybridné monštrá. Dodnes však mnohé denominácie tento príbeh vykladajú inak, len nie nadprirodzene. Držia sa tzv. setitského výkladu (že synovia Boží sú potomkovia Séta), ktorý prišiel do cirkvi koncom štvrtého storočia, avšak nie je logický ani nemá podporu u židovských vykladačov. Židovskí pisatelia prijali aramejské podstatné meno „nafila“, ktoré znamená „obor“ a v množnom čísle je toto slovo nefilim. Ani teória o tom, že by išlo o kráľov či ľudských vládcov, nie je uspokojivá.„V tých dňoch boli obri na zemi, a tiež i potom, kedykoľvek vchádzali synovia Boží k ľudským dcéram a rodili im.
V dávnych mezopotámskych textoch vystupujú strážcovia ako anunnaki, čo sa dá preložiť ako bohovia na výsosti (nebeskí bohovia) alebo kráľovský potomok / semeno [Sumérsky slovník]. „Anunnaki boli najmocnejší, najvýznačnejší a istým spôsobom vyššou triedou a vodcami iných. Neskôr boli Anunnaki známi ako pekelní bohovia. Opäť tu teda vidíme, že rôzne kultúry (Sumer, Asýria, Babylonská a Akadská ríša), ktoré neboli veľmi naklonené voči Izraelu, hovorili o tých istých udalostiach podobne ako hovorí Biblia. Anunnaki podľa akadských textov dozerali na proces miešania božského a ľudského.
Babylon a rozdelenie národov
Babylon nebol iba o rozptýlení jazykov a ustanovení hraníc. Iba podrobné skúmanie Písma odhaľuje, čo sa skutočne stalo pri rozdelení národov v Babylone. Babylonská veža bola mezopotámska posvätná veža, tzv. zikkurat (štruktúra podobná schodovitým pyramídam), o ktorých ľudia z Mezopotámie verili, že sú božskými sídlami, kde sa stretá nebo so zemou (dnes by sme ich nazvali bránami alebo portálmi či dverami do duchovného sveta). Podobne ako v Gn 6 sa nachádzali ľudia „mena“, tak vidíme aj zmysel Babylona: urobiť si meno. Nefilim sú opísaní ako mocní bojovníci (gibborim). V Babylone si ľudia snažili urobiť meno tým, že vybudujú vežu, ktorá dosiahne do ríše bohov.Keďže ľudstvo nechcelo poslúchať Najvyššieho Boha, ale uctievali svojich bohov (reálne padlé bytosti), Boh Jahve ich vydedil a odovzdal týmto iným nižším božstvám.„Keď delil Najvyšší národom dedičstvo, keď rozdeľoval synov Adamových, staval hranice jednotlivým ľudstvám podľa počtu synov Božích.„A aby si nepozdvihol svojich očí k nebesiam a keby si videl slnko, mesiac a hviezdy, všetko vojsko nebies, aby si nebol pohnutý k tomu, že by si sa im klaňal a slúžil im, ktoré to veci udelil Hospodin, tvoj Boh, všetkým národom pod celým nebom.
Prvý text hovorí o tom, že Boh určil národy pod správu synov Božích a v druhom texte vidíme, že Boh udelil synov Božích týmto národom. Boh povolal Abraháma, aby išiel do jednej konkrétnej krajiny a jeho potomkovia sa stali národom s vlastnou zemou a len im bolo zakázané uctievať iné božstvá ako Boha Jahve. Boh si „stvoril“ nový ľud, aby vykonali Jeho vôľu. Vyslobodil ich z Egypta cez Mojžiša tak, že porazil egyptských bohov. Izrael bol vyvolený a povolaný k tomu, aby sa oddelil od iných božstiev a priľnul k jedinému pravému Bohu.Uvedené tri vzbury sú zodpovedné za to, v akých problémoch sa ľudstvo dnes nachádza. Ježiš však neprišiel napraviť len jednu z nich, ale všetky. Ježiš je odpoveďou na otázku smrti (príbeh hada), infekciu ľudstva zlom (príbeh padlých anjelov) a poskytuje východ spod vplyvu zlých božstiev (keď sa pohania dostali pod ich správu a pod ich oslepenie).
Káleb a Jozua: Dôvera v zasľúbenú krajinu
Objavil sa zčista jasna ako hlava jedného z izraelských kmeňov. Keď celý národ šiel z Egypta a putoval po púšti, tam sme ho stretli prvýkrát. Je poslaný na špionážnu výpravu do krajiny, ktorá má byť ich budúcim domovom. Ako jediný z dvanástich má odvahu ísť kam bol poslaný. Ľudia sa po návrate vyzvedačov zľakli, keď ich počuli. Nedobitné mestá a obri! Ako keby už tu Boh nebol, už tu je len ich strach. No Káleb si zachováva chladnú hlavu a vždy sa sústredí na cieľ. K nemu sa pridá Jozua, no nikto viac. Nikoho ďalšieho síce nepresvedčia, no ani zvyšok nepresvedčí ich. Ale kým sa tak stane, treba si počkať. A potom treba ísť, stále s dôverou a so sústredením sa na cieľ. Zasľúbená krajina už patrí izraelskému národu.Sme v čase, keď sa delila zasľúbená zem a keď Júdejci pristúpili k Jozuovi (ktorý je už dávno vodca celého národa) , vtedy sa ozval aj Káleb. Sám pre seba sa hlási o to, čo mu bolo sľúbené. Pripomína, na základe čoho žiada to, čo žiada. Znova rozpráva o tom, čo sa udialo, nie je prehnane skromný (kto to kedy vymyslel, že prehnaná, neúprimná a násilná snaha o skromnosť je cnosť? lebo vraj samochvála smrdí? ) ale úprimne zhodnocuje, čo sa stalo. Moji bratia stratili odvahu…. Pre niektorých ľudí znie oddať sa Bohu ako priznanie svojich najtajnejších slabostí. Vzdať sa hlavnej kontroly nad svojim životom a nechať to na Boha. Ale neverte takéto rozhodnutie má od slabosti veľmi ďaleko.
Káleb prosí Jozuu, aby mu dal Hebron, a Jozua si možno v duchu povie wow, tak ty chceš Hebron? Miesto, kvôli ktorému ostatní špióni cúvli… plné obrov… áno? Mesto, ktoré sme ešte nedobili, mesto, ktoré bude pred tebou ako ťažko rozlúsknuteľný oriešok? Tak to je niečo!
Káleb podľa všetkého odovzdal svoje meno tomuto miestu - celej južnej časti krajiny, patriacej kmeňu Júda, presnejšie oblasti medzi Hebronom a Karmelom (toto nie je zbytočná informácia, keď tam pôjdete, spomeniete si presne na Káleba, verte tomu). Akokoľvek presne to bolo, Hebron bol dôležitý pre Káleba a pre tých, čo prišli po ňom. Tu sa sformoval júdsky podkmeň Kalébitov. To ich pomenovanie, Kalébiti doslova znamená, že boli ako Káleb.Káleb dôveroval Bohu aj vtedy, keď ostatných prevalcoval strach. Káleba nezaujímalo, ako kto prijme, čo povie, Káleb jednoducho hovoril.
Krajina oplývajúca mliekom a medom
Výraz "krajina oplývajúca mliekom a medom" je biblický pojem, ktorý sa často spája s Kanaánom, zasľúbenou zemou pre Izraelitov. Tento výraz sa objavuje v rôznych pasážach Starého zákona a má hlboký symbolický význam. V knihe Exodus Hospodin hovorí Mojžišovi o svojom zámere vyviesť Izraelitov z egyptského útlaku do krajiny, ktorá "oplýva mliekom a medom". Tento sľub bol pre Izraelitov zdrojom nádeje a povzbudenia počas ich putovania púšťou.| Symbol | Význam |
|---|---|
| Mlieko | Výživa a rast |
| Med | Sladkosť a potešenie |