Naša myseľ je obmedzená viditeľným svetom, a preto nemôžeme poznať Boha bez zjavenia Svätého Ducha. Len skrze Neho môžeme dostať správny obraz o Bohu. Vo viditeľnom svete pozorujeme veci, ktoré neboli v pôvodnom Božom pláne - degeneráciu. V tomto období prebieha čas nápravy - regenerácia.
Úloha Krista v Starom zákone
V tejto časti sa budeme zaoberať úlohou Krista v Starom zákone a starozákonnými proroctvami o Kristovi.Ježiš v Starom zákone: Vysvetlenie proroctiev a zasľúbení
Syn nie je moduláciou Otca, ako to učí modalizmus, ale je skutočná osoba a osobnosť. Syn je odlišný od Otca, ale je s ním v jednote. Boží Syn pre--existoval už pred tým, ako sa stal človekom, ako zobral na seba telo - pred vtelením. Podľa Božieho Slova bol Kristus skôr, ako sa stal človekom, u Otca v nebi.
Ján ukazuje Krista ako toho, ktorý prichádza zhora ako Slovo - Logos a zjaví sa v osobnej forme. Kristus bol osobou už pred vtelením. V Starej zmluve slúžil ako zosobnený pojem. Ján zobral slovo logos zo Starej zmluvy, a nie z gréckej filozofie.
Nie je možné mať patričnú úctu k Božiemu Synovi bez toho, aby nám bolo jasné, že Boží Syn bol od vekov, dávno pred tým, ako boli stvorené veci. Boží Syn je totožný s Božím slovom, Božou rečou - večným logosom. V tomto večnom Božom slove bolo všetko ešte dávno pred tým, ako to bolo zjavené. Kristus je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, skrze neho Boh hovorí. Božia prítomnosť je len tam, kde je logos, ktorý je osobným zjavením Otca a existoval skôr ako čokoľvek iné.
Kristus je odrazom Božej slávy v nebi i vo viditeľnom svete. Nosí v sebe obraz neviditeľného Boha a činí ho viditeľným. V Starom zákone sa to uskutočnilo cez Slovo zjavené Duchom Svätým. Slovo bolo Božou skutočnosťou na zemi. Od toho závisel pozemský i večný osud človeka. Po vydaní zákona určoval postoj k zákonu požehnanie alebo prekliatie človeka. Pri stvorení sveta sa v Synovi objektivizovala Otcova sláva. Od Syna začala prúdiť Božia sláva na stvorený svet. V stvorených veciach je Synova sláva neosobne, keď sa človek stretne s Ježišom Kristom stretáva sa s Božou slávou osobne.
Otec vo večnosti videl vpád hriechu do sveta, preto ešte pred existenciou času učinil Syna ako Spasiteľa. Boh sa v Kristovi rozhodol, že pozdvihne ľudstvo nie bezprostredne, ale skrze Krista. Boh pripravil plán spasenia vo večnosti, Kristus tento plán ukázal svetu (Efež 3:10-11). Nielen skutočnosť spasenia, ale aj spôsob a cieľ boli naplánované v Kristovej preexistencii.
Kristus a Abrahám
Cieľom Abrahámovej viery bol Kristus: „Abrahám, váš otec plesal, aby videl môj deň, aj videl a radoval sa.“ (Ján 8:56) Abrahám veril v osobný logos, veril v Krista. Keďže mu bola jasná úloha Krista, veril vo vzkriesenie. Pre Krista Boh nehľadel na Abrahámov hriech. Abrahám videl Kristov deň a dostal zjavenie o semene, pochopil veci súvisiace so vzkriesením, bol oslobodený od smrti, preto mu Boh dal ako závdavok nové narodenie.Cieľom zákona nebolo ospravedlnenie, ale príprava na príchod Krista a poznanie hriechu, ktoré vedie k potrebe vykúpenia a k tomu, že človek pochopí, že skrze dobré skutky sa nemôže vyslobodiť z nadvlády zákona hriechu a smrti. Preto potrebuje nadprirodzenú pomoc. Boh dal v zákone normu, ale bolo mu jasné, že telesné židovstvo nie je schopné tento duchovný zákon zachovať. Takto zákon povedie Židov k poznaniu hriechu a vzbudí v nich potrebu po vykúpení a Vykupiteľovi.
Starozákonná bohoslužba prinášala obmedzené požehnanie a ohraničenú milosť (na 1 rok) a jej cieľom bolo, aby sa Izrael mohol stretávať s Bohom, aby mohol mať účasť na požehnaní a milosti a Božej prítomnosti v chráme.
Centrom starozákonnej bohoslužby bola krvavá obeť a spolu so zákonom sú obrazom základných právd o spasení.
Mesiáš musí ako Boží baránok preliať krv a zomrieť, aby získal odpustenie hriechov pre tých, ktorí v neho veria ako v Božieho Syna.
Podľa Lukáša 3:1 začal Kristus svoju službu v 15. roku cisára Tibéria, ktorý vládol v rokoch 14-37 n.l. Ježišova služba trvala tri roky, v Jánovom evanjeliu je reč o troch Veľkých nociach, ktorých sa Ježiš zúčastnil.
Starozákonné proroctvá o Kristovi
Mesiáš teda musel prísť pred týmto rokom.
Ježišove narodenie z panny Židia neprijali. Biblia nám zjavuje, že boli dva Betlehemy, jeden v Galilei (Jozua 19:15) a druhý v Judei, v ktorom sa mal narodiť Mesiáš. Po návrate z Egypta žil Ježiš v Nazarete a tým sa naplnilo toto proroctvo, volali ho Nazaretský.
Pred príchodom Mesiáša mal prísť prorok, ktorý pripraví Židov na jeho príchod. Tieto proroctvá sa naplnili v Jánovi Krstiteľovi, ktorý začal svoju službu v 29 roku n.l.
Po Malachiášovi nebol v Izraeli 400 rokov žiadny prorok, preto vyvolalo vystúpenie Jána Krstiteľa veľký záujem. Ján vystúpil ako prorok, zapálil celý národ a spustil skutočné duchovné prebudenie. Jeho služba mala veľký vplyv na ľudí, preto sa ho ani vodcovia národa dlho neodvážili prenasledovať. Ján hlásal v judskej púšti krst pokánia na odpustenie hriechov.
Na základe Izaiáša 9:1-2 bude Mesiáš slúžiť najskôr v zemi Zabulona a Naftaliho, teda v Galilei, v okolí Genezaretského jazera.
Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“
Otec sa zjavuje cez Syna a práve Syn nám umožňuje Boha úplne poznať. Obaja stoja vedľa seba v dvojjedinom úkone zjavenia.
Boh sa nám ako Otec zjavuje v celom Svätom písme.
V ňom je pre sirotu použité slovo fatherless - teda človek bez otca. Práve k týmto ľuďom sa Boh skláňa a ich útrapy a žiaľ berie do svojich rúk.
Dokonca veľmi pekne. Tieto námietky voči Ježišovi môžeme vidieť napríklad u evanjelistu Jána: „Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu“ (Jn 5, 17-18).
Židia nenamietali voči myšlienke, že Boh je Otcom všetkých. Namietali však voči Ježišovmu tvrdeniu, že má výnimočný vzťah s Otcom. Vzťah, ktorý je taký blízky, že ho robí rovný Bohu.
Veľmi známy text z Listu Rimanom hovorí: „Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti“ (Rim 8,15-16).
U Grékov a Rimanov bola adopcia bežná a zaručovala adoptovanému synovi rovnaké privilégiá, aké mal biologický syn. Kristus je Boží „biologický“ Syn a my sme adoptovaní vďaka milosti. Preto môžeme Boha nazývať Abba (Gal 4,6). Toto aramejské slovo znamená otec, ale emócia, ktorá sa za ním skrýva, vyjadruje veľmi blízky vzťah k otcovi. Takže už nemáme právo na žiadne výhovorky. Boh to vyriešil tak, že sme úplne rovnako jeho deti, ako Ježiš. Máme rovnaké postavenie a výhody ako on. Naše členstvo v Božej rodine nie je vďaka nášmu pričineniu, ale vďaka milosti. Je to Boží dar. Ako to však s darmi býva, užívať si ho môžeme až vtedy, keď ho od darcu prijmeme.
Výhody Božieho synovstva
Aké sú výhody Božieho synovstva? Čo pozitívne to pre mňa znamená, keď sa rozhodnem byť kresťanom? Ako kresťania sme dostali plné privilégiá jeho detí. Keď je nám ťažko, máme problém, nemáme sa dobre, on je pri nás a berie naše ťažkosti na seba. Povinnosť nám plynie iba jedna. Na rodine je krásne aj to, že máme súrodencov, ktorí sú našimi priateľmi a môžeme sa na nich obrátiť. Naším veľkým starostlivým bratom je Ježiš, ktorý svojich učeníkov povzbudzoval, a teraz povzbudzuje aj nás.
Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem. Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn. Otec totiž miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo sám činí; ešte aj väčšie skutky Mu ukáže ako tieto, aby ste sa divili. A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi, aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal.
Pavol sa vo svojich listoch zameriava na ospravedlnenie z viery v Krista. Nepriamo tým vyjadruje, že Ježiš je viac než stvorenie. Často sa zdá, že na správnom učení o Ježišovej prirodzenosti už buduje a veľa k tomu nevysvetľuje. Napriek tomu v Pavlových listoch nájdeme niekoľko miest, ktoré Ježišovo božstvo zdôrazňujú a je veľmi ťažké ich bez viery v jeho božstvo vysvetliť.
Pavol, z Božej vôle povolaný za apoštola Krista Ježiša, a brat Sostenes Božej cirkvi v Korinte, posväteným v Kristovi Ježišovi, povolaným svätým aj všetkým, čo vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Tieto slová vyjadrujú, že narodenie Ježiša nebol začiatok jeho existencie, ako v prípade každého iného človeka. Ježiš Kristus sa rozhodol stať sa jedným z nás.
V liste Kolosanom 1,16 a 2,9 čítame: Všetko je stvorené skrze neho a pre neho… v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. Podobne Pavol píše Títovi (2,13), že všetci kresťania očakávajú blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.
Predchádzajúce myšlienky o Ježišovom božstve môžeme na záver potvrdiť a prehĺbiť svedectvom apoštola Jána v jeho evanjeliu a Zjavení. Jánovo evanjelium nezačína správou o okolnostiach Ježišovho narodenia, ale dáva nám nahliadnuť do hĺbky tajomstva jeho prirodzenosti. Už v prvých veršoch evanjelia je Kristus nazvaný Slovom (grécky LOGOS), ktoré má rovnocennú prirodzenosť s Otcom. Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. Slovo sa stalo telom - teda prijalo i ľudskú prirodzenosť. Ján priamo dosvedčuje, že ako bol Ježiš Bohom, tak bol i človekom.
Ježiš o svojom božstve nehovoril často, pretože už i jeho mesiášstvo bolo pre mnohých tŕňom v oku. No ani vo vyostrených rozhovoroch s jeho nepriateľmi sa nezdržal zjaviť pravdu o sebe. Keď to Židia počuli, chceli Ježiša ukameňovať, pretože netvrdil o sebe: ja som bol, ale ja som. Táto zdanlivá gramatická „chyba“ (prítomný čas nasleduje po minulom) nebola nikdy pri prepisovaní Nového zákona odstránená. Veríte v Boha, verte aj vo mňa… Ja som cesta, pravda a život… Kto vidí mňa, vidí Otca… Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Učeníci v tejto chvíli určite nepochopili plnú hĺbku Ježišových slov, ale jeho slová sa v nich stali semienkom viery v jeho božstvo.
Boh - Otec zjavil svoju večnú lásku k svetu vo svojom jednorodenom Synovi.
Nedávno sme preberali jednu z najdôležitejších otázok, akú si človek môže položiť: Kto je Boh? Túto otázku dostávame často. Naposledy ste sa pýtali, kde a ako sa môžeme dozvedieť o Bohu. Teraz sa venujme tejto téme hlbšie. Keď sa pozriem na Ježiša a jeho učenie, do spisov jeho nasledovníkov, za ktorých pravdivosť sa sám Ježiš zaručil, k židovským spisom, s ktorými Ježiš súhlasil, na svet prírody a k svedectvu vlastného svedomia - keď sa pozriem na tieto miesta, kde sa Boh človeku zjavuje - nájdem tu odpoveď na otázku: Kto je Boh?
Toto je prvý opis toho, aký je Boh, prvá informácia, ktorú sa dozvieme pri hľadaní Boha. Ježiš hovorí, že Boh je Duch: Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v duchu a v pravde. To znamená, že Boh je Duch. Inými slovami, nie je fyzický. Nie je hmotný. Nemá telo. Je neviditeľný.
Po druhé, Boh je osobný. To je úžasné, keď si pomyslíte, že absolútna realita mohla byť čímkoľvek. Myslím tým, že pred absolútnou realitou Boha nebolo nič, čo by ju urobilo takou, aká je. A keď si pomyslíme, že je osobný, to je jednoducho ohromujúce! Boh nie je neosobný. Nie je abstraktnou substanciou. Nie je hmotný ako hmota alebo plyn. Boh je osoba, je osobný. Od neho pochádza naša osobnosť.
Po tretie, Boh sa zjavil ako absolútny, samostatne existujúci, nezávislý od všetkých ostatných skutočností. Jeden z najdôležitejších veršov v Biblii je Exodus 3:14: "Boh povedal Mojžišovi: 'Ja som, ktorý som'. Veta "Ja som, ktorý som" je vyhlásením o absolútnej slobode od toho, aby bol stvorený alebo formovaný, vedený, ovplyvňovaný, alebo určovaný niečím mimo seba. Znamená to, že nikdy nemal začiatok. Boha nikto nestvoril. Boh sa nikdy neskončí. Je absolútnym bytím. Ak je bytím od večnosti, niet miesta kde by on nebol. Boh je úplne nezávislý. Všetko, čo nie je Boh, je úplne závislé od Boha. On je stály. On je ten istý včera, dnes a naveky. Nemožno ho vylepšiť. On sa niečím nestáva. V Bohu nie je žiadny vývoj, žiadny pokrok. On je absolútnym meradlom pravdy, dobra a krásy. Nikdy nie je nikomu nič dlžný. Všetko pochádza od neho. On udržiava všetko, čo existuje.
Biblia nám jasne ukazuje, že Boh má od večnosti dokonalý obraz seba samého, odblesk svojej slávy v Ježišovi Kristovi. Biblia to nazýva "obrazom jeho podstaty": On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom (Hebr. Tento obraz Boha je taký úplný vo všetkom, že Biblia hovorí o tomto obraze ako o druhej osobe Boha. Používa výraz Syn Boží, nie preto, že by bol nejakým biologickým spôsobom synom - ako keby mal pohlavný styk s Máriou a mal dieťa. Tento Syn je synom nazývaný preto, aby naznačil, že majú rovnakú prirodzenosť. Obaja sú jedineční a vládne medzi nimi súlad. Biblia hovorí o tom, že Boh Otec miluje Boha Syna a Boh Syn miluje Boha Otca. Biblický obraz je teda taký, že existuje jeden Boh - nie traja bohovia - a že tento jeden Boh tajomne existuje ako Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý.
On je nielen dokonale spravodlivý a svätý, ale aj plný dobroty a radosti, aby ho jeho stvorenia mohli poznať, milovať, tešiť sa z neho a byť s ním navždy. Na tento účel Boh Otec poslal Boha Syna do svojho stvorenia, aby sa narodil ako Bohočlovek, Ježiša Krista.
Pretože všetky ľudské stvorenia nedokázali uctievať a milovať Boha a poslúchať ho tak, ako by sme mali. Zaslúžili sme si byť potrestaní. Boh by bol úplne spravodlivý, keby nás všetkých potrestal v pekle kvôli nášmu zlyhaniu a vzbure. Ale v plnosti svojej lásky Boh naplánoval už pred stvorením sveta, že príde na tento svet, aby zachránil...
Významné biblické citáty
| Citát | Význam |
|---|---|
| Ján 3:16 | "Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život." |
| Ján 14:6 | "Ježiš mu odpovedal: Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, ak len nie skrze mňa." |
| 2 Korintským 5:19 | "Boh bol v Kristovi a zmieroval svet so sebou, nepočítajúc ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať toto zmierenie." |