Písmo ukazuje dramatické následky prvého hriechu, ktorého sa dopustili naši prarodičia.
Teológia nás poučuje, že prvotný hriech nie je náš osobný hriech, hoci sa každého až veľmi osobne dotýka: „Čo sa dozvedáme z Božieho zjavenia, to sa zhoduje so skúsenosťou.
Čo spôsobil prvotný hriech? Prvý dôsledok nachádzame v prečítanom texte z knihy Genezis. Človek začína mať strach z Boha. Adam sa pred Bohom skrýva. Pred hriechom mu bola prirodzená dôvera a všeobímajúca láska.
Hriech v jeho duši zatemnil obraz Boha a namiesto dôvery sa začal v ňom objavovať strach. Strach spôsobuje, že sa človek stáva bytosťou opancierovanou, uzavretou. Sv. Augustín označuje hriešnika zvláštnym výrazom „homo incurvatus in se“, teda človek skrútený (uzavretý) do seba.
Prví ľudia v raji žili v ráde Bohočloveka, v milosti Kristovej. Mali v srdci Božie Slovo a žili v Duchu Svätom, svojou neposlušnosťou stratili Božie priateľstvo, ale nestratili Božiu Lásku. Priateľstvo môžeme definovať ako pohodu Lásky.
Bez Boha človek nemôže naplniť zmysel svojej existencie „stať sa Božím obrazom (podobou)“. Nie je v ňom Dobrota, Múdrosť, Spravodlivosť a Svätosť. Bez Boha je človek bezmocný, vydaný do područia svojich pudov. Toto vyjadruje grécke slovo HAMARTIA, ktoré znamená toľko ako stav stratenej Spásy.
Sv. Pavol stav človeka po dedičnom hriechu charakterizuje, ako stav bezbožnosti (gr. ASEBEIA) a z toho plynúcej morálnej bezmocnosti. Táto bezbožnosť sa týka všetkých. Je to stav neprítomnosti Božieho Ducha v našom srdci. My všetci, ako potomci Adama, sa rodíme s touto duchovnou prázdnotou v srdci.
Problém nie je len v tom, čo konáme, alebo nekonáme, ale v tom, čo po prvotnom hriechu sme. Dokážeme byť slušní, ale bez Boha nemôžeme byť skutočne dobrí. Človek stratil Ducha Svätého - bytostnú Dobrotu, Rajskú Blaženosť. Prebudila sa v ňom žiadostivosť. Písmo hovorí, že sa mu „otvorili oči“.
Krása tela sa stala pre človeka veľkým problémom. Človek sa už nedokázal na druhého dívať s nesebeckou láskou, ktorá je z Boha, ale len zo sebeckou žiadostivosťou. Tak, ako bezprostredne vyšiel z božích rúk, túto ťažko zvládnuteľnú situáciu nepoznal. Lebo vnútorne bol spojený s omnoho väčším prameňom šťastia, než je ľudská sexualita. V jeho srdci bola ustavičná radosť z Boha, lebo aj v blížnom nachádzal Boží obraz.
Pred hriechom mohol človek existovať vo svojej nahote a nebol to pre neho problém. Človek ustavične túži po stratenej blaženosti. Všetci máme v sebe hlboko vpísanú spomienku na túto prvotnú blaženosť, ktorú sme v Adamovi stratili, a preto ju hľadáme a nie vždy správnym spôsobom a na správnych cestách.
Ďalším dôsledkom je skutočnosť, že človeku sa zatemnil rozum, stratil Svetlo poznania. Adamovi na počiatku svietilo Svetlo poznania, v ktorom vedel o sebe i o prírode všetko. Len takto vieme pochopiť určité stopy Prazjavenia, ktoré sa zachovali v niektorých starovekých kultúrach.
I ten najmenší chrobáčik „vie“ ihneď po svojom vyliahnutí, čo je pre neho dobré a čo mu osoží a človek, vrchoľ stvorenia, to nevie. Nepozná ani zákonitosti tela, v ktorom žije. Je paradox, že existujeme v tele, o ktorom nevieme skoro nič a ak niečo vieme, tak len za cenu štúdia.
Súlad, v ktorom žili prví ľudia, vďaka priateľstvu s Bohom, je zničený. Vláda duchovných schopností duše nad telom je podlomená, spojenie muža a ženy je podrobené napätiam, ich vzťahy sú poznamenané žiadostivosťou a sklonom k panovaniu.
Ľudia už netvoria prirodzené spoločenstvo ako zvieratá. Súlad s tvorstvom je rozbitý, stvorenie sa človeku odcudzilo a stalo sa mu nepriateľom. Vinou človeka je stvorenie „podrobené ničotnosti“ (Rim 8,20). Aké mohlo byť krásne, žiť v prirodzenosti, ktorá nie je narušená, ktorá môže to, čo chce, lebo nechce zlo. Aké úžasné je mať Boží zákon vpísaný hlboko v srdci a počúvať tento zákon, tak ako počúvajú zvieratá zákony prírody.
Hriech je previnenie proti rozumu, pravde a svedomiu: je to priestupok proti pravej láske k Bohu a blížnemu spôsobený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Ďalšie slovo PSEUDOS vyjadruje, že hriech je klamstvom. Grécke slovo ANOMIA vyjadruje skutočnosť, že každý hriech je porušením Božieho zákona.
Hriech je niečím omnoho temnejším a hrozivejším, než si človek dokáže predstaviť. Vnútornú situáciu, ktorá sa objavila v človeku po hriechu, veľmi výstižne opisuje sv. Pavol v liste Rimanom: „Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti? Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána!
Sv. Pavol nás poučuje: „…veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva“ (Rim 3,23) alebo „všetci sú pod hriechom“ (Rim 3,9). A nakoľko platí toto Pavlovo tvrdenie, človek sám od seba nedokáže vypovedať, čo je to hriech a to proste preto, že je sám v hriechu a je teda voči nemu zaujatý.
Sv. Pavol, základný hriech, prvotný predmet Božieho hnevu, vidí v bezbožnosti (gr. ASEBEIA) a hneď presne vysvetľuje ako sa bezbožnosť prejavuje: v odmietnutí oslavovať Boha (gr. DOXAZEIN) a v odmietnutí vďačnosti voči Bohu (gr. EUCHARISTEIN). Inými slovami, v odmietnutí uznať Boha v jeho Božstve, nevzdávaní mu patričnej úcty. Bezbožnosť spočíva v „ignorovaní“ Boha, svojho Otca a Stvoriteľa.
Možno nás zarazí, že apoštol prehlasuje všetok morálny úpadok, za následok Božieho hnevu. Boží hnev nespočíva v tom, že by Boh prestal byť Láskou a zmenil tak postoj voči nám. Boh nemôže poprieť sám seba. Boží hnev chápeme ako odstúpenie Boha z ľudského života. Hriech je súčasne trestom sám sebe.
Sv. Augustín hovorí: „I keď sú tieto činy trestom, sú sami o sebe hriechom, lebo trestom za nečistotu je zasa nečistota sama: Boh trestá zlo a z jeho trestov pramenia ďalšie hriechy.“ (De nat. et grat.
„Pán, Boh.. vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života. Písmo sväté hovorí o dvoch skutočnostiach, ktoré ovládli ľudskú realitu a od ktorých sa Boh dištancuje: a to sú hriech a smrť. Sv.
Prvé miesto v Písme, kde je „hriech“ priamo nazvaný sa nachádza v Gn 4, kde sa opisuje pokušenie Kaina: „Tu povedal Pán Kainovi: „Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár? V hebrejskom texte je užité to isté slovo, ako o žene, ktorá bude dychtiť po mužovi. Hriech je tu predstavený ako démon, ktorý chce človeka ovládnuť.
1 Pt 5,8 sa hovorí, že ako hladný lev túži po koristi, tak diabol žiadostí za človekom, aby ho ovládol. Sv. Antonín Veľký výstižne vyjadruje túto pravdu: „Každý človek, ktorý sa kochá v hriešnych skrytých úmysloch, vinou slobodnej vôle padá, keď otročí (spolucíti) s tým, čo do neho vkladajú nepriatelia (démoni) a keď si myslí, že sa ospravedlní iba navonok uskutočnenými skutkami, pričom jeho vnútrajšok je obydlím zlého ducha, ktorý ho učí akémukoľvek zlu. Lebo, kto je už ráz taký, toho potom ovládajú démonické vášne, ktoré už ani od seba neodháňa.
Démoni nemajú viditeľné telo, ale my im prepožičiavame svoje telo. Tak ako po prvotnom hriechu, keď sa Boh pýta: „Adam, kde si?“ aj po zavraždení Ábela sa vyskytuje otázka s opytovacím zámenom „kde“: „Kde je tvoj brat?“ Ľudský hriech spôsobuje chaos?
Bol zmarený ľudský život a to znamená prenikavý zásah do Božej zvrchovanosti. Preliata krv volá k Bohu o pomstu.
Symboly a Ľahostajnosť
Na zápästí hamsa, shamballa náramok, doma na stene personalizovaná mandala a nad posteľou lapač snov. Aké úžasné je byť IN, kým na nás svieti slnko predtým, ako zapadne. Svet nás obklopuje množstvom symbolov. Nosíme ich na oblečení, šperkoch, módnych doplnkoch, dávame si ich do bytov a neprekáža nám, že ich používajú aj naše deti.
Považujeme ich za módne a ani si neuvedomujeme, že by na nich mohlo byť niečo zlé. Argumentujeme tým, že v ich podstatu neveríme, len ich radi nosíme, alebo tým, že sa nám momentálne páčia. Je to ako zavesiť si na krk kúsok uránu a dúfať, že nám neublíži. Vieme, odkiaľ k nám prišli tieto symboly, alebo je nám to ľahostajné?
Ľahostajnosť voči znameniam a mávnutie rukou nad tým je hriech, ktorý z dnešnej spoločnosti veľmi kričí. Ľahostajnosť je jeden zo siedmich hlavných hriechov. Kde ho nájsť? Pod hriechom lenivosti. Existuje totiž aj duchovná lenivosť, teda ľahostajnosť, ktorá je spôsobená duchovnou otupenosťou rýchlej doby, v ktorej žijeme.
Do každého človeka však Boh zasadil semienko svedomia. Ak dovolíme Duchu Svätému, aby ho správne polieval, bude prekvitať a prinášať úrodu pre našu obživu tela a duše.
Mandala
1. Sú všade, na tričkách, na záložkách kníh, v antistresových maľovankách pre dospelých… Krásne, pestré, momentálne veľký hit. Mandala je duchovným a rituálnym symbolom typickým pre indické náboženstvá spojené s kozmom.
Podľa Wikipédie sa stala mandala v bežnom používaní všeobecným pojmom pre akýkoľvek diagram, graf alebo geometrický vzor, ktorý predstavuje kozmos. Používa sa v tantrickom budhizme ako pomôcka pri meditácii. Budhisti veria, že sa môžeme spojiť s božstvom prostredníctvom meditácie nad mandalou.
Tieto meditácie sú však z praxe známe ako spájanie sa s inými „božstvami“, čo otvára dvere pôsobeniu zlého. Mandala je preto kľúčovým nástrojom pre podvedomé vykonávanie náboženského rituálu, ktorý nemá s kresťanstvom nič spoločné.
Je to však naozaj len odreagovanie, alebo je to nová forma „evanjelizácie“ New Age? Existujú dokonca aj personalizované mandaly, ktoré sa vyrábajú na zákazku. Tie sa vytvárajú v špecializovaných centrách zameraných na feng šuej a východné náboženstvá za poplatok.
Tvoria sa na základe dátumu narodenia jednotlivca a farby čakier - jeho duše. Potrebujeme však draho platiť niekomu za tvorbu osobnej mandaly, aby sme boli lepším a šťastnejším človekom? Pracovanie na zlepšení stavu našej duše bez pomoci Boha je cesta k prehĺbeniu vlastného egoizmu, ktorá popiera Božie prikázania.
Ruka Fatimy
2. Nedajme sa zmiasť slovom Fatima. Ruka Fatimy je ochranný predmet, označovaný taktiež ako „hamsa“. Ide o amulet v tvare ruky, ktorý je rozšírený v Severnej Afrike a na Blízkom východe. Ruka môže byť zobrazená s prstami roztiahnutými od seba alebo s prstami pri sebe.
Hamsu môžeme nájsť vyobrazenú na tričkách, ale aj ako prívesok na krk, zápästie. Symbol reprezentuje ženskosť a nosí sa ako amulet. Má poskytovať ochranu pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v nebezpečenstve, ale taktiež podporiť plodnosť, tehotenstvo a dojčenie.
Navyše je často sfarbená na červeno, čo len podčiarkuje známu pohanskú tradíciu nosenia červených šnúrok proti urieknutiu. Amulety sú známe ako prehrešenie sa proti hlavnému prikázaniu: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“ Nedá sa milovať Boha a pritom spoliehať sa a dôverovať inej ochrane ako tej Božej.
Ježiš dal dokonca prisľúbenia tým, ktorí sa budú vo všetkom spoliehať na neho. Nech máme vo svojom trápení vždy na mysli tento žalm: „Hospodin je moja sila a môj štít. Moje srdce mu dôveruje. Dostalo sa mi pomoci a srdce mi zaplesalo“ (Ž 28, 7).
Shamballa Náramky
3. Náramky, ktoré sľubujú príval liečivej energie a poskytnutie ochrany pred zlom. Bývajú rôznej farby, prevažne červenej, a sú tvorené technikou viazania uzlov, do ktorých sa vkladajú koráliky.
Náramky súvisia s východnou spiritualitou a shamballa sa označuje za „vylepšené reiki“. K reiki sa neraz vyjadril aj páter Vojtěch Kodet, exorcista. „Reiki je liečiteľská metóda vychádzajúca z východných filozofií, z tajných náuk ezoterického budhizmu, ktoré sa skladajú z veľkého množstva magických rituálov. Podľa zástancov reiki ide o učenie o práci s vesmírnou (kozmickou) energiou. Majster reiki ju nasáva a potom podáva pacientovi. Dokonca vraj aj sám Ježiš touto energiou uzdravoval, pretože sa jedná o ,energiu lásky‘. Preto podľa tohto učenia vznikli aj Kristove shamballa náramky, ktoré sa predávajú ako náramky s energiou Krista a jeho matky Panny Márie.
Vidno tu úplnú absurdnosť a šírenie bludov o učení energie z vesmíru, ktorá sa mieša s energiou Krista. Ezoterické a okultné praktiky sú nezlučiteľné s Božskou prirodzenosťou.
Aby bola technika liečenia energiou účinná, existujú liečitelia zasvätenia do jednotlivých stupňov. Za každý stupeň vyššie sa platí. Na určitých stránkach je možné dočítať sa o skúsenostiach s týmito zasväteniami, ktoré fungujú aj na diaľku.
Ak niekto argumentuje tým, že náramok sa mu páči a nenosí ho s cieľom ochrany či liečenia, táto energia má na neho rovnaký vplyv ako na zasväteného klienta, ktorý si za to zaplatil.
Lapač Snov
Lapač snov bol kedysi považovaný za amulet, ktorý mal svojou magickou silou chrániť nositeľa pred zlými duchmi a ich vplyvmi. Pochádza z čias predkolumbovskej doby, od severoamerického indiánskeho národa, kde ich mohol vyrábať výlučne šaman.
Okrem vlastností amuletu mu ľudia začali pripisovať aj vlastnosti talizmanu. Vraj má prinášať pokoj, radosť, šťastie a prosperitu rodine. Nájdeme ho aj v domácnostiach, kde mu majitelia nepripisujú liečivé účinky. Ak začneme pripisovať akémukoľvek predmetu zázračné účinky, je to prejav nedôvery Bohu.
Namasté
5. Krásny pestrofarebný obrázok zdobí tričká, je trendom, ktorý udáva východný smer. Ak sa pozrieme na preklad, čo slovo NAMASTÉ znamená: nama = klaňať sa, as = ja, te = ty, gesto vyzýva: „Pokloň sa mi!“ alebo hovorí: „Klaniam sa ti.“
Viacerí vyznávači jogy potvrdzujú, že ide o veľmi silné gesto, gesto, pri ktorom sa spájajú ruky na úroveň srdcovej čakry, blízko očí a nasleduje úklon. Týmto gestom a ďalšími podobnými, ktoré spadajú pod východné náboženstvá, sa viera hinduizmu a ďalších prezentuje ako cesta pokoja a spásy, ale v skutočnosti to nie je pravda.
Rovnako by nebolo ani na geste NAMASTÉ nič zlé, ak by východné náboženstvá skutočne verili, že existuje Boh, ako to samy predkladajú vo svojom učení. Hinduisti veria, že na konci chrbtice je bod, v ktorom leží spiaci had a má vplyv na človeka cez energetické body v tele, takzvané čakry.
Otec Leopold Jablonský, exorcista, upozorňuje na to, že „joga nie je len súborom cvikov spojených so správnym dýchaním a držaním tela, ako mnohí tvrdia, ale patrí medzi stupne hinduizmu, kde je samotnými hinduistami vnímaná ako okultná praktika.
Joga nie je v žiadnom prípade akousi formou gymnastiky, cvičením, ktoré robíme pre zdravší život či ľahšiu koncentráciu. Joga sa zakladá na viere v reinkarnáciu, ktorá je v rozpore s najdôležitejšou pravdou a udalosťou kresťanskej viery - Zmŕtvychvstaním Pána.
Symboly na Sociálnych Sieťach
6. Čoraz častejšie sa nejeden z nás stretáva na sociálnej sieti s fenoménom preposielania či zdieľania správ. Samotnou kapitolou sú však obrázky, ktoré zahŕňajú rôzne symboly v jednom. Prvoplánovo tu naozaj ide aj o kresťanské symboly. Ak je k nemu navyše pripojená modlitba, z ktorej niet pochýb o „pravosti“ kresťanského učenia, nič nám nebráni podeliť sa o ňu s blížnym.
Tieto kozmické symboly majú viacero rozmerov. Ďalším z tých, ktorý sa spája so symbolom anjela, je liečba prostredníctvom anjelov. Označujú sa ako anjeli svetla. Anjeli sú duchovné bytosti stvorené Bohom, prirodzene neviditeľné a neustále vykonávajúce úlohy, ktoré im Boh dal.
Existuje deväť „chórov“ anjelov, ktoré nachádzame vo Svätom písme. Pomenovaní sú len traja z nich. Ide o archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela. Je preto na mieste povedať tu o duchovnom nebezpečenstve „uctievania anjelov s inými menami“ a šírenia rôznych obrázkov a modlitieb k nim za účelom uzdravenia.
Spomínanie týchto mien je mimoriadne nebezpečná cesta k otvoreniu sa pôsobeniu zlého. Potrebujeme si dávať pozor na to, aké symboly propagujeme svojím životom. Prečo? Veď kto by chcel robiť reklamu zlému? Boh nás stvoril ako rozumnú bytosť a dal nám slobodu v rozhodovaní.
Je len na nás, ktorú cestu si zvolíme. Svet nám natíska veľa negatívnych myšlienok a symbolov aj bez toho, aby sme nimi dekorovali náš domov či seba samých.
V dnešnej dobe je veľmi jednoduché skĺznuť k poverám, mágii a okultným praktikám. Ak by sme písali o šiestich kresťanských symboloch, asi málokto by si článok prečítal, ale keď sa spomenie zlo, mágia a okultizmus, je to magnet pre naše oči.
Nestačí nám prisľúbenie Boha na to, aby sme nesiahali po tom, čo nám môže uškodiť? „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás.
Halloween a Iné Symboly
1. Marketingový trh nás začína čoraz viac zahŕňať symbolmi duchov, strašidelne vyrezávaných tekvíc, pavučín a pavúkov, netopierov, bosoriek, kostier… Z príjemne farebnej jesene a babieho leta nám vyrobili strašidelný a pochmúrny kult smrti.
Čo je vlastne rozporom v učení kresťanskej viery a oslavy tohto sviatku? Vychádzajme z faktu, že máme zachovávať vernosť Bohu. Sviatok Halloween má svoje korene v pohanských dobách. Pokračuje i v dnešnej dobe formou modloslužobníctva, a to sa prieči tomu, čo oslavuje Katolícka cirkev a v čo by mal každý kresťan veriť.
Pozadie pohanskej slávnosti Halloween nachádzame už v časoch pred narodením Krista. Vznikol medzi starokeltskými kmeňmi v dnešnej Veľkej Británii, Írsku a severnom Francúzsku. Pohania verili, že fyzický život začína zánikom. Preto oslavovali začiatok nového roka na jeseň, z 31. októbra na 1. novembra, vrátane celého tohto dňa, kde podľa ich predstáv začalo obdobie chladu, tmy, rozpadu a smrti.
Kelti uctievali božstvo Samhaina, pričom verili, že je to ktosi, na kom záleží, aby prišla smrť. Bol tiež nazývaný veliteľom smrti. Jemu boli zasvätené oslavy Nového roku. Slovo Samhain sa dnes voľne prekladá ako „koniec leta“, skôr „koniec“, čiže smrť.
Pre Keltov bol Samhain časom, kedy sa otvárala brána medzi týmto a ďalším svetom. S týmto dňom bolo spojené množstvo povier a zvykov, ktoré sa zachovali až dodnes. V tento večer národ veril, že Samhain v tento deň dovoľuje dušiam mŕtvych navracať sa domov. A práve odtiaľ vznikol zvyk masiek, kostýmov zobrazujúcich prízraky, príšery či vedmy.
Živí sa dostávali do blízkosti mŕtvych a kontaktovali sa s nimi pomocou magických aktov, napodobňujúc správanie mŕtvych. Slová „trick or treat“ (význam tohto úslovia by sa dal voľne preložiť: daj nám darček, alebo ti niečo/škaredého/ vyvediem) sú súčasťou tohto systému povier a magických praktík.
V dobe prvotnej keltskej Cirkvi, sa svätí Otcovia snažili pôsobiť proti tomuto pohanskému sviatku oslavujúceho vodcu smrti a dohodli sa v tento deň na ustanovení sviatku Všetkých svätých. Tu nachádzame aj pôvod slova Halloween, pretože v starej angličtine termín All Hallow E‘en znamená predvečer slávenia dňa Všetkých svätých.
Zvyky dnešného Halloweenu sú zakorenené a vychádzajú z pohanstva. Ako to, že sa tento sviatok, ktorý je tak protikladný kresťanskej viere, usídlil a bol prijatý kresťanmi? Odpoveď znie - duchovná apatia, zlé sklony.
Poslaním kresťana je hlásať evanjelium, teda radostnú zvesť, no v súčasnom svete je človek neustále presviedčaný, aby nehľadal žiaden duchovný význam v tom alebo onom zvyku, a to s cieľom, aby videl len zovňajšok, ktorý sa javí ako čosi milé, radostné a neškodné.
Kríž
2. Kríž. Žiaden iný symbol nie je taký kontroverzný ako práve kríž. Používajú ho kresťania, pohania, iné náboženstvá, punkeri, ba dokonca aj satanisti. Každý z nás, kto má v obľube symbol kríža, ho nosí presne z takého dôvodu, z akého v niečo alebo v niekoho verí.
Podľa druhu kríža, ktorý nosí, je hneď zrejmé, kam sa zaradil a komu patrí. Je vyznávač Ježiša Krista alebo povier, pohanstva, bludu, anarchie či toho, kto sa nedokonale opakuje po Bohu. Nebezpečné je, ak si kresťan pomýli kresťanské symboly s amuletmi alebo talizmanmi.
Kto si myslí, že nosí kríž ako amulet či talizman len z dôvodu ochrany pred zlom alebo urieknutím a je to v poriadku, mýli sa. Posvätený kríž nás ochraňuje od Zlého skrze Ježiša Krista, ktorému dôverujeme a s ktorým sa stretávame v Eucharistii.
Kresťan by mal nosiť kríž či už na viditeľnom mieste, alebo v skrytosti a nevystatovať sa s ním ako s módnym doplnkom. Okrem kresťanského kríža, ktorý môže mať rôzne podoby (ondrejský, františkánsky, petrovský, pápežský, jeruzalemský, pravoslávny…), poznáme aj pohanské (keltský, egyptský kríž), ktoré sa v dnešnej dobe začali hojne používať, najmä egyptský (nílsky) kríž.
Čo znázorňuje kríž so slučkou nad priečnym ramenom pomenovaný ako ankh? Ankh v preklade znamená „život“. Kedysi symbolizoval znovuzrodenie pre druhý svet a zároveň aj počatie.
Starovekí Egypťania používali ankh ako obľúbený amulet, ktorý bol spojený s kultom slnka a slnečným bohom. Na popularite naberá aj v súčasnosti medzi rôznymi skupinami (hippies, goth, novopohania), umelcami a liečiteľmi. Využíva sa na liečbu chorôb pomocou ezoteriky.
Kríž je najvýznamnejší symbol kresťanstva, pretože skrze kríž sme boli vykúpení na večnosť. Ak sa rozhodujete, či nosiť viditeľným spôsobom kríž, alebo nie, vedzte, že sú tu ľudia, ktorí ho nosia s v ešte väčšou obľubou ako my - kresťania. Čím viac je takýto človek vzdialený Bohu, tým je „kríž“ nápadnejší.
Nebojme sa preto ukázať, koho nosíme v srdci, komu patríme a dôverujeme. „Veď som ti prikázal: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj!