Kráľ Dávid predstavuje azda najpopulárnejšiu postavu Starého zákona a židovských dejín: sympatický pastierik a mocný kráľ, dvorný spevák a vodca zbojníkov, kajúci ctiteľ Boha Izraela. Izraelský kráľ Dávid pochádzal z Júdovho kmeňa a žil okolo r. 1000 pred Kristom. Bol najmladší z ôsmich synov Izaiho (Jesseho) z Betlehema.
Dávid má vo Svätom Písme veľmi významné miesto. Pán Boh si ho vyvolil zvláštnym spôsobom, keď poslal proroka Samuela do Betlehema do domu jeho otca Izaiho. Šaul nezachoval príkazy Pán Boha, preto už nemohol byť ďalej kráľom. Boh si vyvolil práve Dávida.
Prorok Samuel pomazáva Dávida za kráľa.
Dávid - pastier a hudobník
Dávid bol predtým, ako sa stal kráľom, pastierom oviec. Ešte ako chlapca ho prorok - sudca Samuel pomazal za kráľa a za nástupcu prvého židovského kráľa Šaula.
Ako chlapec bol pastierom a jeho citlivá a vnímavá myseľ bola živená pastierskymi výjavmi z okolia Betlehema. Už ako mladík hral Dávid na harfe tak nádherne, že ho odporučili kráľovi Saulovi, a ten ho potom prijal ako svojho dvorného hudobníka.
Keď sa Saula zmocňoval nepokoj a tieseň, zavolal si Dávida a ten na svojej harfe vylúdil melodické a upokojujúce tóny, ktoré na kráľovo srdce pôsobili ako balzam. Pochmúrne myšlienky, ktoré kráľa prenasledovali, sa rozplynuli a on znovu nadobudol pokoj.
Dávid hrá na harfe pred kráľom Saulom.
Dávid a Goliáš: Odvaha pastiera zachrániť Boží ľud!
David a Goliáš
Pán bol s Dávidom a veľmi mu pomáhal. Filištítnci, ktorí boli nepriateľmi Židov, zhromaždili veľké vojsko.
Dávid si vzal do ruky svoju palicu, z potoka si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy a so svojím prakom v ruke sa približoval k Filištíncovi. Keď sa Filištínec pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol chlapec, ryšavý, pekného výzoru. A preklínal Dávida svojimi bohmi.
Filištínec sa pohol, vykročil a blížil sa k Dávidovi. Dávid však rýchlo bežal oproti šíku v ústrety Filištíncovi. Potom Dávid siahol rukou do kapsy, vytiahol z nej kameň, praštil a zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu vnikol do čela, takže padol tvárou na zem. Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, hoci Dávid nemal v ruke meč.
Dávid utekal, stal si k Filištíncovi, chytil jeho meč, vytasil ho z pošvy a usmrtil ho - odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, utiekli.
Caravaggiov Dávid a Goliáš, dramatické zobrazenie biblického momentu.
Význam Dávidovho víťazstva
Dávidove slová obsahujú silné duchovné posolstvo. Vyjadrujú dve skutočnosti, ktoré sa stali základom jeho hrdinského činu. Prvou je horlivosť za Pána Izraela. Dávid si želá, nech sa „celá zem dozvie, že Izrael má Boha“ (porov. 1Sam 17,46). Druhým dôvodom je dokonalá dôvera, že Boh je schopný zachrániť ho.
Dávid víťazí a sprostredkuje Božiu záchranu pre celý Izrael. Božia záchrana má dva ciele: Prvým cieľom je, aby sa celá zem dozvedela, „že Izrael má Boha“, teda že iba Izrael má pravého Boha. Druhým cieľom, aby všetci Izraeliti (= celý tento zástup) spoznali, že sám Pán ich zachránil.
Kráľ Dávid a jeho vláda
Kráľ Dávid bol najväčší izraelský kráľ. Vedel, že moc a vláda, ktorú má, je Boží dar. Dôkazov Božieho požehnania, ktorým bol Dávid zahŕňaný, bolo mnoho. Napríklad, že všetkých 12 kmeňov Izraela ho prijalo za svojho kráľa a dokázal poraziť všetkých nepriateľov.
Šaul nezachoval príkazy Pán Boha, preto už nemohol byť ďalej kráľom. Boh si vyvolil práve Dávida.
Hneď na začiatku svojho vládnutia si predsavzal, že prenesie archu do hlavného mesta kráľovstva - do Jeruzalema. Archa bola viditeľným znakom toho, že Boh je s nimi a požehnáva ich. Obsahovala dve kamenné tabule, na ktorých bolo vyryté Desatoro. Tieto tabule boli prejavom Božej vôle a zmluvy medzi ním a vyvoleným ľudom. V arche sa nachádzala aj Áronova palica a kúsok manny.
Dávid sa vybral spolu s ľudom do Bály, aby odtiaľ zobrali archu a preniesli ju do Jeruzalema. Cesta bola dlhá, no zástup spolu s Dávidom spieval, tancoval, radoval sa. Všetci sa tešili a sprevádzal ich zvuk citár, hárf, bubienkov, zvončekov a cimbalov.
Dávid mal temperamentnú povahu a vedel sa tešiť zo života. Preto miloval radostnú, rytmickú hudbu, plnú energie a života. Prenesenie archy zmluvy oslavoval oduševneným poskakovaním a tancom. Biblická správa naznačuje, že tá hudba musela byť mimoriadne strhujúca. Dávid miloval Pána Boha a keď počul hudbu, ktorá ho naplnila toľkou radosťou, jednoducho musel poskakovať pred svojím Bohom.
Dávidove žalmy
Ešte chcem vyzdvihnúť jednu Dávidovu vlastnosť: záľubu v hudbe a speve. Napísal žalmy, ktoré spievame počas každej sv. omše. Dávid je muzikálny človek. Čo to znamená? Muzikálny človek vie spievať a hrať na nejaký hudobný nástroj a má rád hudbu. Dávid bol výnimočný tým, že bol hudobníkom a básnikom zároveň. Pripisuje sa mu autorstvo mnohých žalmov.
Niektoré z najznámejších žalmov, ktorých autorstvo sa pripisuje Dávidovi:
| Žalm | Téma |
|---|---|
| Žalm 23 | Pán je môj pastier |
| Žalm 51 | Pokánie a odpustenie |
| Žalm 103 | Božia milosť a láska |
Dávidove hriechy a pokánie
V Dávidovom živote prišli aj chvíle, kedy musel premôcť „vnútorného obra“ v sebe, a tým boli jeho vlastné hriechy. Dávid sa ani vtedy Boha nevzdal, priznal svoje viny, konal pokánie. Prečítaj si teraz v pôste spolu s rodičmi Dávidov 51. Žalm, ktorý hovorí o priznaní si viny.
Dávidova staroba a nástupníctvo
Keď bol kráľ Dávid starý, v pokročilom veku, dávali na neho prikrývky, ale nezahrial sa. Služobníci mu odporúčali: „Treba pohľadať pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré by ho obsluhovalo a opatrovalo. Hľadali teda pekné dievča po celom území Izraela, až našli Šunémčanku Abišag a priviedli ju ku kráľovi.
Chaggítin syn Adonija sa vystatoval: „Vládnuť budem ja!“ Nátan povedal Šalamúnovej matke Batšebe: „Nepočula si, že Chaggítin syn Adonija sa bez vedomia nášho pána, Dávida, stal kráľom?