Mestská časť Krásna nad Hornádom je neoddeliteľnou súčasťou mesta Košice a má bohatú históriu siahajúcu až do stredoveku. Najstaršia prvá písomná zmienka z celého východoslovenského regiónu pochádza z roku 1143 a hovorí sa v nej o obci Krásna.
Čerešnička 23.05.2014 - Kaštieľ v Krásnej nad Hornádom
Krásna za svoju písomnú zmienku vďačí vysväteniu kostola, ktorý zrekonštruovali benediktíni. Pôvodný slovenský názov bol vtedy pomaďarčený na Szeplak - pekné bývanie a v tejto podobe sa aj dostal do prvej písomnej zmienky. Krásna sa potom vyvíjala ako dve samostatné dediny - cirkevná a zemepanská.
Opátka a Krásna sa v roku 1945 spojili do jednej obce s názvom Krásna nad Hornádom. V roku 1976 bola obec pričlenená k mestu Košice. Mestská časť Krásna leží 191 metrov nad morom, v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice.
Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143. Iniciátorom výstavby kláštora bolo Jágerské biskupstvo, do ktorého diecézy toto územie patrilo, preto opátstvo a osada pri ňom, vzhľadom na svoju peknú polohu, dostáva meno Szeplak - pekné bývanie. Samotné široké územie bolo obývané Slovanmi, o čom svedčia názvy vtedajších okolitých osád: Lubina (Lebeň), Bokša (Bakša), Hutka, Zdoba a podobne.
Benediktínsky kláštor v Krásnej
Bývalý benediktínsky kláštor v Krásnej je najstarším doteraz známym kláštorom na východnom Slovensku a aj jediným z najstarších benediktínskych kláštorov v Uhorsku. Niekdajší benedektínsky kláštor v Krásnej je najstarším doposiaľ známym kláštorom vo východoslovenskom regióne, rovnako jedným z najstarších benediktínskych kláštorov v bývalom Uhorsku. Dobudovaný bol koncom 12. storočia a nikdy neprešiel podstatnejšou prestavbou, no pomerne skoro i zanikol.
Benediktíni stavali svoje kláštory väčšinou na kopcoch, miestach, chránených samotnou prírodou, Breh im vyhovoval. Okrem toho ležal na dôležitej ceste, ktorá viedla povodím Torysy cez Šariš do Poľska. Podľa listiny z roku 1255 hlavná cesta "magna via" viedla priamo cez Krásnu. Breh bol v 9. - 11. storočí opevneným slovanským hradiskom. Krásna bola v 9. storočí osídlená slovanským obyvateľstvom.
Archeologické nálezy z bagroviska štrku dokazujú, že Krásna mala významné postavenie. Svedčí o tom keramika z 9. storočia aj najzachovalejší meč, považovaný archeológmi za európsky archeologický skvost východného Slovenska. Tento meč, vybagrovaný zo starého riečišťa Hornádu, patrí k jednému z piatich doteraz známych mečov tohto typu. Časovo ho zaradili do 10. storočia. Vybagrovali aj čln, vydlabaný z jedného kusa dreva.
Prvá písomná správa o kláštore je správa v tzv. Bratislavských análoch, viažuca sa k roku 1143, keď za panovania kráľa Gejzu II. jágerský biskup Martýrius vysvätil krásňanské opátstvo - benediktínsky kláštor a kláštorný kostol (baziliku), zasvätený Panne Márii. Vyplýva to aj z neskoršej pápežskej buly z roku 1401, ktorou pútnikom kláštora kostola P. Márie udeľujú odpustky.
Kedy presne prišli benediktíni do Krásnej, o tom sa písomné správy nezmieňujú, ani o tom, kto ich povolal, bolo to pred rokom 1143. Každý kláštor mal svojho kronikára, zrejme aj krásňanský, ibaže kronika nebola objavená, pravdepodobne bola zničená. Rukopisná monografia J. Máthyu, kňaza z Poproča, pôvodom z Trenčína je jedinou rozsiahlejšou písomnou pamiatkou o tomto kláštore a Máthya v nej zhrnul všetky dostupné písomné zmienky. Je uložená v Maďarskom národnom múzeu.
Z nej, ako aj z výskumu vyplýva, že benediktíni si okrem spomínanej strategickej polohy Brehu vybrali túto lokalitu aj preto, lebo v čase ich príchodu tu už stál malý zemepanský kostolík a že zemepáni Krásnej, predkovia starej východoslovenskej zemepanskej rodiny Abovcov im dali do správy kostolík a nechali ich voľne disponovať aj s niektorými časťami svojich majetkov. Benediktíni kostolík prebudovali na rozsiahlu baziliku s kláštorom.
Benediktínsky kláštor, ktorého archeologický prieskum vykonal známy slovenský archeológ Bello Pola, slúžil svojmu účelu až do začiatku 16. storočia a po bitke pri Moháči, okolo roku 1530 spustol. Na jeho mieste a v okolí bolo pohrebisko zo 17. a 18. storočia. V roku 1567 cisár Ferdinand daroval obec trnavským jezuitom. Ich zástupca Marek Križin prišiel do Krásnej začiatkom 17. storočia vykonať na majetku hospodársku správu. V roku 1619 ho spolu so Štefanom Pongracom a Melicharom Grodeckym v Košiciach umučili vojská kniežaťa Betlema.
Už v roku 1427 sa Krásna delila na dve dediny : Abaszeplak a Szeplakapati. Prvá patrila Abovcom, druhá cirkvi. Tieto dve dediny i pretrvali až do polovice 20. storočia. Ako jedna obec - Krásna nad Hornádom - sú spojené a evidované až po II. svetovej vojne.
Kláštorné spoločenstvá a ich vplyv
V celej Európe venovali a venujú pozornosť výskumu zaniknutých stredovekých kláštorov, nakoľko mali popredné miesto v kultúrnom živote, boli centrami umenia, sú dokladom o svojskom organizme kláštorov po stránke organizačnej, pracovnej, výtvarnej, hospodárskej. Benediktínsky kláštor a táto rehoľa zohrali významnú úlohu v dejinách románskej kultúry a v jej udomácnení na území Uhorska. Zásluhu na tom majú najmä benediktíni z Talianska, Dalmácie a Chorvátska, pričom neprenášali do Uhorska, teda aj do Krásnej - otrocky - tamojší štýl, ale upravovali románsku architektúru podľa domácich požiadaviek, kde žili.
Kláštorové spoločenstvá vznikali od 4. storočia a vyvinuli sa z egyptských pustovníckych obydlí. Zakladali ich najprv baziliáni podľa pravidiel spísaných Bazilom Veľkým v roku 300 - 379. Od 4. storočia ich zakladali benediktíni. Tento rád patrí k najstarším komunitám v západnej katolíckej cirkvi. Jeho zakladateľom bol Benedikt z Nursie, ktorý preň vypracoval aj samostatné reguly. Okolo r. 529 založil Benedikt z Nursie na hore Monte Cassino v Taliansku prvý organizovaný kláštor benediktínov a tento sa stal po dlhé storočia vzorom pre stavbu kláštorov v celej západnej a strednej Európe a tiež v Krásne, čo potvrdili nálezy a výskum Dr. Bela Pollu.
V krásňanskom kláštornom areáli, obohnanom kamenným múrom, aj v celom nádvorí, odkryl Dr. Polla aj iné, nielen architektonické pamiatky: pece, sauny, zrubové stavby, množstvo keramiky, kovových predmetov, stavebného materiálu - tehly, škridle sklenené a kamenné predmety, poľnohospodárske náradie, rôzne kosáky, šidlá, kovové sekáči, nože, výstroje pre kone, podkovy pre hovädzí dobytok, ohreblá, kovania na knihy a množstvo iných. Vysvetľuje sa to tým, že benediktíni boli rehoľou, ktorá okrem pastoračnej a kultúrno-výchovnej činnosti mala povinnosť ľudí učiť kultivovať a obrábať pôdu, a starať sa o hospodárske zvieratá. Šidlá, ihly, kladivá svedčia o tom, že farári sa starali v kláštore aj o drobné remeselnícke práce. Kuchynské náčinie a potreby dokumentujú kultúrnosť stravovania a stolovania. Zvyšky po viacfarebnej maľovke, dlažbe vo vnútri kláštora aj vonku boli pravdepodobne vzorom aj pri výstavbe podobných architektúr na východnom Slovensku.
Na Brehu odkryli zvyšky baziliky, na jej severnej strane zase kláštora s úlomkami tehál, kameňa, maltoviny, pozostatky pecí, kozubov na varenie. V roku 1976 (výskum trval od r. 1971 do r. 1981) tu objavili rotundu, ktorá patrí k najzachovalejším, aké sa u nás vykopali. Hmatateľné doklady sú o kláštornej záhrade tzv. rajskom dvore s tehlovo -dlaždicovou podlahou, našli sa stopy a zvyšky po teplovodnom kanále pre kúpeľňu, saunu a ohrev vody, aké boli v tom čase v kláštoroch aj inde v Európe. Hrádky a hrady mali podobný spôsob vykurovania. Objavili aj zvyšky hruškovitej pece a rôzne predmety z kosti, mince.
Krásňanské opátstvo aj napriek svojej dôležitej úlohe pri formovaní cirkevnej a štátnej organizácie Uhorska nevydržalo nápor sociálnych a náboženských bojov a na začiatku reformácie zaniklo. Podľa správy v r. 1666 sa kláštor spomína ako rumovisko a v 18. storočí ani farár z Krásnej Pernecký nemohol s istotou tvrdiť, kde stál kostol a kláštor.
Súčasné pamiatky v Krásnej nad Hornádom
Z historických pamiatok sa na území Krásnej, mimo už spomínaných vykopávok benediktínskeho kláštora z roku 1143, zachoval aj barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780, rokoková kúria z roku 1773 a Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, je moderná budova z roku 1935, inšpirovaná románskym slohom. V MČ Krásna sa zachovali rokoková kúria z roku 1773 s klasicistickou arkádou z 19. storočia, klasicistická kúria z 19. storočia, prícestná kaplnka pri kostole z polovice 19. storočia a sedliacke domy zo začiatku 20. storočia.
Medzi ďalšie významné pamiatky patrí rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda a prícestná kaplnka pri kostole z polovice 19. storočia. V obci sa zachovalo zopár sedliackych domov z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Krásna nad Hornádom mala aj dve katastrálne územia. Abaszeplak - valal, bola poľnohospodárska časť obce. Szeplakapati - opátska strana, mala zasa viac peňazí.
Rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda
Jednou pamiatkou, ktorá sa v tejto časti nachádza, je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi z roku 1935. Stavba tohto kostola je inšpirovaná románskym slohom a maďarskou secesiou zo začiatku 20. storočia. Kostol je trojloďový, na ktorom stredná loď má kazetový stroj. Ďalšie dve lode, ktoré sú bočné, majú pruské klenby. V kostole sa nachádza zariadenie, ktoré pochádza z rokov 1940 až 1950.
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Rokoková kúria
Ďalšou pamiatkou, ktorá sa nachádza aj na celoslovenskom zozname ako kultúrna pamiatka, je rokoková kúria z roku 1773. Táto kúria stojí na mieste, kde stál kláštor postavený v 14. storočí. V roku 1820 bola kúria prestavaná a touto prestavbou získala klasicistickú arkádu. Pamiatka je postavená prevažne v slohu neskorého baroku. V súčasnosti slúži ako rodinný dom.
Kaštieľ Krásna
Historické pamiatky v MČ Krásna dopĺňa aj Kaštieľ Krásna. Ide o barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780. Pôvodne bol tento kaštieľ prízemnou dvojkrídlovou budovou, ktorá počas rokov prešla niekoľkými rekonštrukciami. Postupne k dvom krídlam pribudlo tretie, čím sa uzatvoril dvor a zakryl pohľad na hlavné priečelie. Kaštieľ bol v 20. storočí využívaný ako cirkevná škola a po 2. svetovej vojne ako štátna základná škola. V súčasnosti slúži ako kultúrno-spoločenské centrum. V kaštieli sa dnes nachádza aj kaviareň Meško s knižnicou, ktorá je však momentálne z technických príčin zatvorená.
Z historických pamiatok sa na území Krásnej, mimo už spomínaných vykopávok benediktínskeho kláštora z roku 1143, zachoval aj barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780- prízemná krídlová budova, na ktorej sa v roku 1988 začali rekonštrukčné práce. Rok 1989 práce našťastie zastavil, ale zároveň nadlho nechal objekt bez reálnej perspektívy na záchranu.
Vrcholnou a zároveň finálnou sa stala stavebná etapa v období 28.6.2012 - 31.05.2013 A tak až po 22 rokoch sa podarilo neziskovej organizácii Zachráňme kaštieľ v Krásnej, za účinnej finančnej podpory Európskej únie, Slovenskej republiky a Mestskej časti Košice - Krásna, vrátiť meškovskému, klasicistickému kaštieľu život a z ruiny urobiť dôstojného reprezentanta svojej nádhernej histórie.
Obcou prechádza červená turistická trasa, ktorá začína v MČ Staré mesto.
Prehľad udalostí a zmien vo farnosti Myslava v 19. storočí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1805 | Myslava sa stáva samostatnou farnosťou. |
| 1808 | Veľký požiar zasiahol kostol, faru a školu. |
| 1831 | Cholera si vyžiadala 125 obetí. |
| 1837 | Uliaty nový zvon pre kostol. |
| 1863 | Postavená nová farská budova. |
| 1894 | Najväčší požiar zničil takmer celú dedinu, vrátane kostola. |