Adventné obdobie
Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent - práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami. Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ.
Adventný veniec so štyrmi sviečkami symbolizuje počet adventných nedieľ.
- 1. adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- 2. adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
- 3. adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
- 4. adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Sviatok svätého Mikuláša
Predvianočné obdobie a sviatok sv. Mikuláša oslavujú deti na celom svete, rovnako tak u nás. Sprevádza ho odpočítavanie prvých dní adventu až do 6. Zimnú detskú obuv, do ktorej Mikuláš svoje dary ratolestiam odovzdá, však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa. Vyčistené čižmy vyložia do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané maškrty alebo iné malé prekvapenie.
Sviatok svätého Mikuláša je obľúbený najmä u detí, ktoré si čistia čižmičky a čakajú na darčeky.
Stridžie dni a Lucia
Iný zvyk sa zas udomácnil počas „stridžích dní“, konkrétne 13. Tak tento deň sa radí do kategórie stridžích. Tie začínajú na Katarínu a končia 21. decembra. Ľudia verili, že na Luciu môžu vidieť strigy, rovnako si boli istí, že od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. A tak sa veštilo a veštilo.Snáď najznámejšia tradícia tohto dňa je, že dievčatá si pripravili trinásť lístkov, na jedenásť z nich napísali mená chlapcov, na dvanásty stará dievka, no a trinásty zostal prázdny, čo znamenalo, že ani nasledujúci rok sa nevydá. Každý deň až do Vianoc bolo treba jeden lístok spáliť.Chlapci pre zmenu strúhali drevené stolčeky. Na ich výrobu však nemohli použiť žiadne klince. Keď sa neskôr na polnočnej omši chlapec na stolček postavil, uvidel z neho všetky miestne bosorky a strigy, ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Vo veľkom sa v tento deň jedol cesnak. Ten mal ochrannú funkciu pred bosoráctvom. Deťom robili cesnakový krížik na čelo, bradu, spánky a zápästia.Štedrý deň a večera
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku.
Štedrovečerný stôl by mal byť bohato prestretý a plný tradičných jedál.
Bohatstvo zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska
Vianočné zvyklosti u ľudí z rozličných kútov našej krajiny sa počas sviatočných večerí začínajú i končia pri oblátkach, no dokonca i tie sa konzumujú rôznymi spôsobmi. Čo však platí bez rozdielu, je bohato zdobený štedrovečerný stôl, od ktorého sa nemá za žiadnu cenu odchádzať. Cesnak na stole je synonymom pevného zdravia, orechy rozhádzané v kútoch miestnosti prinášajú vraj hojnosť a prosperitu, šupina z kapra patrí jednoznačne pod obrus - má vraj čarovnú moc „rozmnožiť“ peniaze v rodine. Synonymom Vianoc je aj ozdobený stromček a adventný veniec, na ktorom sa zapaľuje každú adventnú nedeľa jedna sviečka.Stredné Slovensko
Na strednom Slovensku je už tradičnou polievkou kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty).Tak ako skoro všade podáva sa vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.Východné Slovensko
Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst.Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov.Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.Vianočný stromček a betlehem
Synonymom Vianoc je aj ozdobený stromček a adventný veniec, na ktorom sa zapaľuje každú adventnú nedeľu jedna sviečka.
Vianočný stromček je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc v mnohých domácnostiach.
Vianočná móda
Mení sa aj vianočná móda. Kým kedysi boli ľudia za štedrovečerným stolom „nahodení“ od hlavy až po päty v tých najlepších kúskoch z ich šatníka, dnes mnohé rodiny stavia skôr na oblečenie s vianočnými motívmi. Vtipné potlače s Dedom Mrázom, sobmi, ligotavými aplikáciami, hviezdami či vianočným stromčekom, sa nesú celým adventom, ľudia nakupujú vianočné oblečenie nielen svojim deťom, ale aj sebe a ďalším členom rodiny.Vianoce vo väzení
Aj tento rok bude veľa rodín, ktoré strávia najkrajšie sviatky roka bez svojich blízkych. Nemôžu si spoločne sadnúť k štedrovečernému stolu, pretože sa nachádzajú za múrmi väzníc. Samotné obdobie strávené za múrmi väzníc je pre väznené osoby náročné, nakoľko pociťujú rôzne obmedzenia a odlúčenia, vianočné je o to náročnejšie.Aj napriek obmedzeniam sa vo väzniciach väzenský personál spolu s väznenými osobami snažia vytvoriť príjemnú atmosféru a možnosti pre lepšie zvládanie odlúčenia od rodín.Aj tento rok si jednotlivé ústavy pripravili zaujímavý vianočný program počas sviatkov, do ktorého sa môže zapojiť každá väznená osoba, bez rozdielu na vek, kultúru, tradície a pod. Každoročne vianočný program býva obohatený o množstvo zaujímavých akcií, tento rok to bude vianočný program opäť za dodržania prísne stanovených protiepidemických opatrení. Aktivity budú realizované s limitovaným počtom osôb v rámci spoločných ubytovacích a vyhradených priestorov.Slávnostná štedrovečerná večera je naplánovaná v ústavoch od 16.30 do 18.00 h. Tak, ako to býva zvykom aj tieto sviatky je strava prispôsobená náboženským a kultúrnym zvyklostiam, tradíciám a najmä zdravotnému stavu väznených osôb. Pri vydávaní stravy budú dodržiavané prodiepidemické nariadenia. K vianočným sviatkom neodmysliteľné patrí zemiakový šalát, kapor, kapustnica a pod.Vianoce, vianočné zvyky a pranostiky
Magický, čarovný vianočný čas a celé sviatočné obdobie až do konca roka je priam opradené rôznymi prísloviami, porekadlami a pranostikami našich starých materí. Niektoré platia až do dnešných dní, iné pomaličky upadajú do zabudnutia...Obdobie adventu, čo o ňom hovorí etnologička?
Na začiatku adventu sa v rodinách piekli perníčky a medovníčky, práve preto, aby do Vianoc zmäkli a používali sa aj na výzdobu vianočného stromčeka. Advent sa nazýva aj malý pôst. Na Katarínu bola posledná Katarínska zábava a ďalšia bola až na Štefana. Nekonali sa sobáše, hlučné zábavy a ľudia sa mali stíšiť a duchovne sa pripraviť na sviatky.Celý advent nie len v minulosti, ale aj dnes sa má preto niesť v idei zmierenia. „Ľudia, ktorí sa počas roka poškriepili, by sa v týchto dňoch mali stretnúť, zmieriť, podať si ruky a odpustiť si. Kedysi platilo pravidlo, že k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť už všetci udobrení,“ povedala historička.Pranostiky na mesiac december
Príslovia, ľudové múdrosti a pranostiky tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov a mali zvyčajne poučujúci charakter.Pomáhali ľuďom predpovedať počasie a dianie na nasledujúce dni, mesiace či celý rok. Keďže pranostiky môžu, ale nemusia byť pravdivé, je len na nás, či im uveríme. A ako je to s vami, riadite sa podľa nich? Osvojte si ich spolu s nami...Ak niektoré nepoznáte, naučte sa a porozprávajte sa o nich každý deň aj s deťmi, je to možno ešte krajšie, ako len otvárať adventný kalendár :)- Mierny december, mierna celá zima.
- Keď je december studený, je vždy s úrodným rokom spojený.
- Aká zima v decembri, také teplo v júni.
- Čo v decembri nespravíš, v januári nedohoníš.
- Aké veľké sú cencúle v decembri, také dlhé budú rúrky z kukurice.
- Keď v decembri mrzne a sneží, úrodný rok nato beží.
- Keď zima dobre drží v decembri a v januári, bude pekný rok.
- Na suchý december nasleduje suchá jar.
- Zelené Vianoce - biela Veľká noc.
- Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc.
- Po svätej Baruši, daj pozor na uši.
- Svätá Barbora ťahá sane do dvora.
- Keď je na svätého Mikuláša počasie peknô, v januári pole je bielo.
- Keď na deň Mikuláša sneží, bude požehnaný rok.
- Na svätého Mikuláša, už je zima celá naša.
- Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace.
- Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
- Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
- Svätá Lucia je kráľovnou zimy.
- Biele Vianoce, zelená Veľká noc.
- Do Vianoc - hoj, od Vianoc - joj!
- Jasné Vianoce, mnoho vína a ovoce.
- Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
- Keď je na Štedrý deň večer mnoho hviezd, bude veľa zemiakov.
- Keď je na Štedrý večer hmla, bude plané počasie.
- Keď na Narodenie Krista pršať začne, za štyri týždne počasie bude mračné.
- Lahodný a teplý čas na Vianoce je znamením, že zima bude dlho trvať.
- Lepšie Vianoce treskúce nežli tekúce.
- Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané.
- Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.
- Pekná chvíľa na Štefana Kráľa sľubuje radostné oberačky.
- Sivý svätý Ján veští dobrý rok.
- Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.
Pranostiky na mesiac január
- Keď rastie v januári tráva, bude v júni hladovať krava.
- Ak je v januári jasno, bude veľa ovocia.
- Ak v januári sneží, alebo prší, bude zlá úroda.
- Beda tomu roku, v ktorom v januári tráva rastie.
- Čo január zazelená, to máj spáli.
- Čo január zmeškal, február doháňa.
- Dážď, keď nesie január, neteší sa hospodár.
- Keď vlci a líšky v januári vyjú, to znamená tuhú zimu.
- Keď duje v januári severák, žito bude dobre sypať.
- Keď január nie je pod snehom, beda poliam, lúkam a vrchom.
- Keď január vodu pustí, v ľad ju zas marec zhustí.
- Keď je v januári pekne, je pekné leto.
- Keď je v januári teplo, siaha bieda až na dno.
- Keď včely v januári vyletujú, to nedobrý rok ohlasujú.
- Lepšie vidieť hladného vlka v poli ako gazdu v januári v košeli.
- Ak pripadne Nový rok na stredu, bude to priaznivý rok, mnoho vína, ale žiadny med.
- Ak Nový rok pripadne na nedeľu, bude mierna zima, ak pripadne na pondelok, veští to ostrú zimu.
- Aký je deň Nového roka, taký bude celý rok.
- Jasná a tichá novoročná, noc zvestuje nám dobrý rok.
- Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh.
- Na Nový rok, o slepačí krok. (deň je o niečo dlhší)
- Keď je druhého jasno, bude dlhá zima, keď ale nesneží, nie je ďaleko jar.
- Keď je druhého januára jasno, bude veľa ovocia.
- Štvrtý deň jasný, znamená mrákavý a nezdravý rok.
- Na Tri krále mnoho hviezd - mnoho zemiakov.
- Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica.
- Trojkráľovú zimu vlk nezožerie.
- Na Tri krále, o krok dále.
Aké zvyky dodržiavali naši predkovia?
Vianoce sa nám nezadržateľne blížia a spolu s týmto obdobím sa u nás spájajú aj mnohé zvyky a tradície. Každá mama by mala svojim deťom o tomto období čo najviac hovoriť a mali by poznať naše zvyky. Vedeli ste, že oplátky na Štedrú večeru v minulosti piekli iba učitelia? Na Vianoce zdobíme stromček, zapaľujeme sviečky na adventnom venci, vyrábame lodičku z orechových škrupiniek a rozkrajujeme jablká tak, aby sme v nich našli hviezdičku.Celý deň až do večera držíme pôst, aby sme videli zlaté prasiatko. Spievame koledy, pečieme medovníčky, vešiame imelo a šupinu z vianočného kapra dávame pod obrus či do peňaženky. Zvoníme zvončekom a tešíme sa na Ježiška. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať jeden tanier navyše, oblátky, cesnak a med. To všetko sú naše staré dobré ľudové zvyky a obyčaje, ktoré nám spestrujú sviatky.Vianočné zvyky.na Slovensku
Aké tradície sa dodržujú inde vo svete?
V Argentíne majú počas Vianoc teplé počasie. Prípravy na sviatky tu začínajú veľmi skoro, často už v novembri. Veľká časť obyvateľstva je katolíckeho vierovyznania, a preto oslavujú advent. Argentínske domy bývajú krásne ozdobené svetielkami a zelenými vencami so zlatými, červenými a bielymi kvetmi. Na dverách visia červené a biele girlandy. Veľmi obľúbené sú aj vianočné stromy. Zdobia sa obvykle 8. Novembra a do ich blízkosti sa kladú betlehemy. Ale napríklad vianočné priania nie sú bežné. Darčeky si dávajú iba príbuzný a dobrí priatelia. Jednou z najkrajších vianočných tradícií je tu „globos“, papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa podobne ako čínska lucerna vznesie do neba.V Belgicku väčšina ľudí zdobí vianočné stromčeky svetielkami, girlandami, hviezdou na vrcholku a všelijakými ďalšími ozdôbkami. Niektorí mávajú v záhradách betlehemy v životnej veľkosti. Vo väčšine obcí sa vedľa kostola nachádzajú veľké „skutočné“ výjavy so živými zvieratami (osol, ovca, vôl) a zborovou hudbou. Vonkajšok domov obzvláštňujú soby a Santa Claus lezúci po streche (ten je veľmi populárny).V Grécku chodia na Štedrý deň deti, najmä chlapci, spievať do ulíc „kalanda“ (koledy). Hrajú pritom na bubny a triangel. Niekedy nesú modely člnov, ktoré sú nafarbené dozlata a zdobené orechmi. Zdobenie lodí je na gréckych ostrovoch veľmi starý zvyk. Vianočné stromčeky sú v Grécku populárne, ale staršie a tradičnejšiu dekoráciu predstavuje plytká drevená miska s kúskom drôtu preveseným cez okraj misky. Na drôte visí bazalka, ktorá obaľuje drevený kríž. Niekedy sa v miske udržuje voda, aby bola bazalka stále čerstvá.Na Ukrajine sa Vianoce slávia 7. Januára, pretože sa tu rovnako ako v mnohých iných krajinách používa starý juliánsky kalendár. Hlavné vianočné jedlo nazývané „Sviata Vecheria“ (svätá večera) sa podáva na Štedrý večer 6. januára v miestnosti, kde sa nachádza dekorácia didukh (dedko). Didukh je vyrobený zo zväzku pšenice a symbolizuje veľké pšeničné pole na Ukrajine. Môže reprezentovať predkov, s ktorými sú ľudia stále spojení vo svojich spomienkach. Po jedla Ukrajinci radi spievajú „koliadky“, buď priamo pri stole, alebo vonku v uliciach.V porovnaní s inými náboženskými slávnosťami sú Vianoce v Indii pomerne malým sviatkom kvôli počtu kresťanov v krajine (približne 2,3 %). Namiesto tradičných stromčekov ľudia zdobia banánovníky alebo mangovníky, respektíve akýkoľvek strom, ktorý majú k dispozícií. Niekedy používajú na zdobenie svojich domovov aj listy manga.Obyvatelia Kostariky zdobia svoje domy krásnymi tropickými kvetinami. V centre pozornosti stojí betlehem, nazývaný Pasito alebo Portal. Taktiež je ozdobený kvetmi a niekedy aj ovocím. Niektoré scény sú náročné na výrobu a zapojená býva celá rodina. K tradičným postavám sa pridávajú ďalšie a pribúdajú aj iné modely, vrátane domov a množstva rôznych zvierat. Vianočné vence sa vyrábajú z cypruštekových vetvičiek a sú skrášľované červenými kávovými bobuľami a stuhami. Najpopulárnejším ovocím v období Vianoc sú tu jablká.| Krajina | Zvyky a tradície |
|---|---|
| Argentína | Ozdobené domy svetielkami, vence so zlatými, červenými a bielymi kvetmi, "globos" (papierové lucerny). |
| Belgicko | Vianočné stromčeky, betlehemy v životnej veľkosti, soby a Santa Claus na streche. |
| Grécko | Spievanie "kalanda" (koledy), zdobenie lodí, drevená miska s bazalkou a krížom. |
| Ukrajina | Slávenie Vianoc 7. januára, "Sviata Vecheria" (svätá večera), didukh (zväzok pšenice), spievanie "koliadky". |
| India | Zdobenie banánovníkov alebo mangovníkov, používanie listov manga na dekoráciu. |
| Kostarika | Ozdobené domy tropickými kvetmi, betlehem (Pasito alebo Portal), vence z cypruštekových vetvičiek. |