Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent - práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami.
Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...
Adventný veniec so štyrmi sviečkami symbolizuje počet adventných nedieľ.
Adventné obdobie
Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam.
- 1. adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- 2. adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
- 3. adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
- 4. adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Sviatok svätého Mikuláša
Predvianočné obdobie a sviatok sv. Mikuláša oslavujú deti na celom svete, rovnako tak u nás. Sprevádza ho odpočítavanie prvých dní adventu až do 6. Zimnú detskú obuv, do ktorej Mikuláš svoje dary ratolestiam odovzdá, však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa. Vyčistené čižmy vyložia do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané maškrty alebo iné malé prekvapenie.
Sviatok svätého Mikuláša je obľúbený najmä u detí, ktoré si čistia čižmičky a čakajú na darčeky.
Stridžie dni a Lucia
Iný zvyk sa zas udomácnil počas „stridžích dní“, konkrétne 13. Tak tento deň sa radí do kategórie stridžích. Tie začínajú na Katarínu a končia 21. decembra. Ľudia verili, že na Luciu môžu vidieť strigy, rovnako si boli istí, že od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. A tak sa veštilo a veštilo.
Snáď najznámejšia tradícia tohto dňa je, že dievčatá si pripravili trinásť lístkov, na jedenásť z nich napísali mená chlapcov, na dvanásty stará dievka, no a trinásty zostal prázdny, čo znamenalo, že ani nasledujúci rok sa nevydá. Každý deň až do Vianoc bolo treba jeden lístok spáliť.
Chlapci pre zmenu strúhali drevené stolčeky. Na ich výrobu však nemohli použiť žiadne klince. Keď sa neskôr na polnočnej omši chlapec na stolček postavil, uvidel z neho všetky miestne bosorky a strigy, ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Vo veľkom sa v tento deň jedol cesnak. Ten mal ochrannú funkciu pred bosoráctvom. Deťom robili cesnakový krížik na čelo, bradu, spánky a zápästia.
Štedrý deň a večera
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku.
Štedrý deň - 24. decembra. V tento deň na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.
Dobrým zvykom je držať počas dňa pôst, ktorý sa končí východom prvej hviezdy, teda časom večere. Aby rodičia svoje ratolesti motivovali, sľubovali im, že ak to vydržia, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Nuž a aby neboli za klamárov, podvečer sa hrali s malým zrkadlom a svetlom, aby jeho odraz behal po stene.
Podľa tradície malo byť na sviatočnom stole deväť jedál zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Chýbať nesmel chlieb, vianočka, oblátky, cesnak, cibuľa, ale ani med, orechy či jablká. Najstaršia žena v rodine do medu namočila strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo prítomným. Následne otec priečne rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho mesiačik.
Pod obrus alebo priamo pod tanier sa dávali šupiny z kapra, prípadne peniaze. Medzi tradičné jedlá patrili opekance a kapustnica. V rodinách, kde si chceli zabezpečiť blahobyt, to bola šošovicová alebo hrachová polievka. Verili, že koľko strukovín v hrnci, toľko peňazí v rodine.
Dohliadalo sa na to, aby bol na stole párny počet tanierov. Pri nepárnom by totiž posledného člena postihla smrť. Niekde zase prestierali o jeden tanier a príbor navyše. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať. Kto vstal, do roka ho čakala smrť, nuž, a reťaz obtočená okolo stola mala zaručiť súdržnosť a silu rodiny.
Medzi menej známe zvyky patrí umývanie sa vodou, v ktorej sú hodené mince. Práve tá by z nás mala zmyť všetko zlé a privolať dobré. Dievčatá súce na vydaj hádzali topánku za hlavu smerom k dverám.
Štedrovečerný stôl by mal byť bohato prestretý a plný tradičných jedál.
Bohatstvo zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska
Vianočné zvyklosti u ľudí z rozličných kútov našej krajiny sa počas sviatočných večerí začínajú i končia pri oblátkach, no dokonca i tie sa konzumujú rôznymi spôsobmi. Čo však platí bez rozdielu, je bohato zdobený štedrovečerný stôl, od ktorého sa nemá za žiadnu cenu odchádzať. Cesnak na stole je synonymom pevného zdravia, orechy rozhádzané v kútoch miestnosti prinášajú vraj hojnosť a prosperitu, šupina z kapra patrí jednoznačne pod obrus - má vraj čarovnú moc „rozmnožiť“ peniaze v rodine. Synonymom Vianoc je aj ozdobený stromček a adventný veniec, na ktorom sa zapaľuje každú adventnú nedeľu jedna sviečka.
Stredné Slovensko
Na strednom Slovensku je už tradičnou polievkou kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty).
Tak ako skoro všade podáva sa vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Východné Slovensko
Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst.
Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov.
Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.
Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.
V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
Vianočný stromček a betlehem
Synonymom Vianoc je aj ozdobený stromček a adventný veniec, na ktorom sa zapaľuje každú adventnú nedeľu jedna sviečka.
Keď sa dnes kohokoľvek opýtame na symbol Vianoc, povie nám vianočný stromček. Ten naozaj nechýba v žiadnej domácnosti. Ide ale o novodobú tradíciu. Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem. Betlehemy ľudia vyrábali z papiera, vosku alebo dreva. Boli to naozaj nádherné kúsky rôznej veľkosti.
Vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. O tom ako sa stal symbolom Vianoc koluje niekoľko legiend. Faktom ale je, že na počiatku sa vyskytoval iba v šľachtickom prostredí. V chudobnejších domácnostiach sa na hradu nad stolom zavesil len vrcholec stromčeka. Stromček visel, pretože v malom domčeku nebolo veľa miesta.
Stromček sa zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov. Dnes už má každá rodina svoje zvyky. Niekto má doma stromček dlhšie, iný iba pár dní.
Vianočný stromček je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc v mnohých domácnostiach.
Vianočná móda
Mení sa aj vianočná móda. Kým kedysi boli ľudia za štedrovečerným stolom „nahodení“ od hlavy až po päty v tých najlepších kúskoch z ich šatníka, dnes mnohé rodiny stavia skôr na oblečenie s vianočnými motívmi. Vtipné potlače s Dedom Mrázom, sobmi, ligotavými aplikáciami, hviezdami či vianočným stromčekom, sa nesú celým adventom, ľudia nakupujú vianočné oblečenie nielen svojim deťom, ale aj sebe a ďalším členom rodiny.
Vianoce vo väzení
Aj tento rok bude veľa rodín, ktoré strávia najkrajšie sviatky roka bez svojich blízkych. Nemôžu si spoločne sadnúť k štedrovečernému stolu, pretože sa nachádzajú za múrmi väzníc. Samotné obdobie strávené za múrmi väzníc je pre väznené osoby náročné, nakoľko pociťujú rôzne obmedzenia a odlúčenia, vianočné je o to náročnejšie.
Aj napriek obmedzeniam sa vo väzniciach väzenský personál spolu s väznenými osobami snažia vytvoriť príjemnú atmosféru a možnosti pre lepšie zvládanie odlúčenia od rodín.
Aj tento rok si jednotlivé ústavy pripravili zaujímavý vianočný program počas sviatkov, do ktorého sa môže zapojiť každá väznená osoba, bez rozdielu na vek, kultúru, tradície a pod. Každoročne vianočný program býva obohatený o množstvo zaujímavých akcií, tento rok to bude vianočný program opäť za dodržania prísne stanovených protiepidemických opatrení. Aktivity budú realizované s limitovaným počtom osôb v rámci spoločných ubytovacích a vyhradených priestorov.
Slávnostná štedrovečerná večera je naplánovaná v ústavoch od 16.30 do 18.00 h. Tak, ako to býva zvykom aj tieto sviatky je strava prispôsobená náboženským a kultúrnym zvyklostiam, tradíciám a najmä zdravotnému stavu väznených osôb. Pri vydávaní stravy budú dodržiavané prodiepidemické nariadenia. K vianočným sviatkom neodmysliteľné patrí zemiakový šalát, kapor, kapustnica a pod. a ani za múrmi väzníc nebude jedlo vyzerať inak.
Dodržiavanie pôstu a zdržiavanie sa konzumácie jedla počas štedrého dňa, je na individuálnom zvážení a rozhodnutí väznenej osoby.