Vianoce pred rokom 1989 v Československu: Sviatočné spomienky na časy socializmu

Vianoce sú v kresťanskej tradícii oslavou narodenia Ježiša Krista. Spolu s Veľkou nocou a Turicami patria k najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Ale spomeniete si ešte, aké boli Vianoce za socializmu?

Dnes, keď sú Vianoce spojené s komerčným nákupným šialenstvom, je zaujímavé pozrieť sa späť na to, ako vyzerali sviatky v Československu pred rokom 1989. Mnohí pamätníci s nostalgiou spomínajú na skromnejšie, no o to srdečnejšie Vianoce. Ale fakt boli také skromné a láskavé, ako dnes mnohí s nostalgiou spomínajú? Posúďte sami.

Vianočné trhy na Hlavnom námestí v polovici 90. rokov. Predávali sa hlavne smrečky, jedličky z dovozu prišli až neskôr.

Nákupné šialenstvo v socialistickom Československu?

Že pred Vianocami neboli za socializmu plné obchody, tak ako ich vidíme dnes? Omyl! Ľudí bolo všade dosť, len tovaru bolo oveľa menej ako v súčasnosti. Neznalý veci by si myslel, že nákupné šialenstvo je iba teraz, pretože ľudia majú peniaze, lenže chyba, davy ľudí sa tlačili v obchodoch aj dávno pred Nežnou revolúciou. Lenže z úplne z iného dôvodu ako teraz.

Niežeby ľudia nemali na darčeky peniaze, to vôbec nie, len toho tovaru bolo akosi pomenej, respektíve výber nebol ani zďaleka taký, aký je v súčasnosti. Pamätníci tých čias určite veľmi dobre vedia, že vtedy platilo „kto prv príde ten prv melie“. Niektoré potraviny boli totiž na prídel. Nemohli ste si kúpiť napríklad dve kilá banánov, pretože pre ostatných by už neostalo. Exotické ovocie bolo jednoducho luxus, ktorý sa do našich končín dostal len zriedka. A platilo to takmer úplne všade. Nielen v obchodoch so zeleninou, ale mäsom, v hračkárstve či s elektronikou.

Fakt lukratívneho tovaru bolo málo, lebo za tovar zo zahraničia muselo socialistické Československo platiť tvrdou menou a tej bolo aj v národnej banke poskromne. Preto sa bežne stávalo, že dostali napríklad štyri magneťáky a už nič, alebo len 30 kusov LP platní z dovozu… Veľakrát sa žiadaný tovar ani nevykladal na pult a vedúci predajne takéto skvosty predal známym tzv. pod pultom. Chýbali aj také bežné veci ako mandarínky… Ale to je už obohraná pesnička.

Predaj kaprov na Hlavnom námestí v 90. rokoch.

Vianočný stromček a výzdoba

Za socializmu mala prevažná väčšina rodín stromčeky živé, ktoré sa dali v tom období zohnať bez väčších problémov. Tí, ktorí ich nezohnali na miestach na to určených, alebo po známosti od poľovníkov či lesníkov, si ich šli odrezať priamo do hory, pretože vtedy sa tento druh „nakupovania“ až tak nesledoval a najmä netrestal.

Niektoré rodiny si však už dokázali zadovážiť aj umelé stromčeky, no tie v tom čase pripomínali skôr metly či nejaké pomôcky na umývanie riadu ako stromčeky konkurujúce tým živým. Svetelné reťaze sa v socialistickom Československu predávali výlučne našej výroby. Boli jednoduché, zväčša štvorfarebné a bez blikania, kvalitné. Treba priznať, že pri svetelných reťaziach pred rokom 1989 veľký výber nebol, zato ale tie naše, československé, sa ľudia nebáli nechať zasvietené i celú noc.

Prirodzene, každá doba má svoju módu aj čo sa týka vianočných ozdôb, a tak si, najmä tí starší, určite zaspomínajú na to, čo všetko mali na stromčekoch aby boli pekné. Spomeniete si ešte na figúrky fúkaných Mikulášov, pripínacie šišky so „sukničkami“, sklenených vtáčikov s umelými chvostami, pestrofarebné postavičky z guličiek či rozličné zvončeky s obrázkami? Iné boli aj sklenené gule a kvapky, ktoré boli s oveľa skromnejšou výzdobou ako tie súčasné, a aj tie nie raz doslova gýčové, ale na jednoduchom vianočnom stromčeku vynikali, pretože boli dosť veľké a tiež pestrofarebné. Zabudnúť sa nedá ani na špice na stromčeky. Jedinečné ozdoby, ktoré sa nedali prehliadnuť, lebo boli na najvyššom mieste.

Na „socialistickom“ vianočnom stromčeku boli pomerne populárne aj umelé skladacie snehové vločky, mnohí mali zase na vianočnom stole postavený skladací plechový stromček, na podstavci ktorého boli štyri sviečky a teplo z ich plameňa rozkrútilo vrtuľu na jeho vrchole. Na nej boli zavesené guličky, ktoré udierali do zvončekov a tým dotvárali tú pravú vianočnú atmosféru. Výzdob, na ktoré dnes už iba s nostalgiou spomíname, bolo za socializmu viacero a určite sa všetky spomenúť nedajú.

Za socializmu boli veľmi populárne salónky a čokoládové ozdoby. Čokoládové kolekcie a najmä salónky boli kedysi mimoriadne populárne a vianočný stromček si bez nich žiadna domácnosť nedokázala predstaviť. Mnohé ale do Vianoc ani nevydržali, pretože deti ich stihli pojesť. Boli však lacné, a tak ich dospeláci stíhali priebežne dopĺňať.

Retro vianočné ozdoby z čias socializmu

Vianoce ako sviatky pokoja a mieru

Komunistickí pohlavári dovolili za socializmu sláviť Vianoce len ako sviatky pokoja a mieru, pretože kresťanské, ako ich poznáme dnes, boli zakázané. Ľudia ich však aj napriek tomu vnímali ako najkrajší kresťanský sviatok v roku, čomu zodpovedali aj vyzdobené stromčeky v ich domácnostiach, a napriek nie veľkým zárobkom i množstvá darčekov pod nimi.

Boli to jednoducho najkrajšie sviatky, keď bola celá rodina pohromade, vládol pokoj a každý sa usiloval byť k svojmu okoliu a najmä k svojím najbližším ešte milší ako bol po celý rok.

Komunistická moc si netrúfla vianočné sviatky otvorene zakázať, predovšetkým začiatkom 50. rokov však bola zrejmá snaha vymazať spojenie Vianoc s kresťanskými tradíciami a s narodením Ježiša Krista. Komunistický prezident Antonín Zápotocký ešte ako predseda vlády v legendárnom prejave 21. decembra 1952 vyzdvihol premenu nahého Ježiška „z chlieva“ na deda Mráza oblečeného v kožuchu. „Dedo Mráz k nám prichádza od Východu a na cestu mu žiaria takisto hviezdy. Nielen jediná, betlehemská. Snahy o potlačenie pôvodných vianočných tradícií napokon neboli úspešné. Po roku 1956 sa Ježiško mohol opäť vrátiť do Československa.

Snaha o pretvorenie Vianoc: Dedo Mráz namiesto Ježiška

Namiesto Ježiška chceli ľuďom vnútiť sovietskeho Deda Mráza, nemala im svietiť betlehemská hviezda, ale tá päťcípa nad závodmi a hutami. Koledy o Jezuliatku a svätej rodine mali nahradiť oslavné piesne o Klementovi Gottwaldovi, ďakujúce baníkom či vojakom strážiacim hranice. Aj takto sa nástup komunistov k moci prejavil v každodennom živote obyvateľov Československa po roku 1948.

„Doby sa zmenili. Deti pracujúcich sa už nerodia v chlievoch. Nastali mnohé prevraty. Aj Ježiško vyrástol a zostarol, narástli mu fúzy a stáva sa z neho Dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný, je pekne oblečený v baranici a v kožuchu. Nahí a otrhaní nechodia už dnes ani naši pracujúci a ich deti,“ zaznelo z jeho úst v rozhlase.

Dedo Mráz prichádzal podľa Zápotockého z východu a na cestu mu svietilo veľa hviezd, nielen jediná betlehemská. Boli to podľa neho červené hviezdy na banských šachtách, hutách, továrňach a stavbách.

Veľké nahrádzanie symbolov. „Snaha KSČ o likvidáciu duchovného rozmeru Vianoc bola badateľná, ani strana si však nedovolila masívne siahnuť na ustálené cirkevné sviatky, obávala sa totiž reakcie spoločnosti. Hneď v prvých rokoch pri moci sa ich teda snažila nahrádzať novým konceptom. Vianoce po novom nemali byť spájané s narodením spasiteľa Ježiša Krista, mali byť sviatkami zimy vrcholiace príjazdom Deda Mráza."

Tabuľka: Porovnanie Vianoc pred a po roku 1989

Postava prichádzala zo sovietskej Čukotky 31. decembra a mala byť nielen "náhradou" svätého Mikuláša zo 6. decembra, ale do istej miery i Ježiška. V tomto duchu sa tiež menili vzory predvianočného čítania pre deti. „Do popredia sa dostávali knihy ako Štědrý večer od Ondřeja Sekoru, známeho ako tvorcu Ferda Mravca. Autor dáva do protikladu "pokrokové" deti, ktoré vedia, že Ježiško neexistuje a na darčeky zarábajú ich rodičia a starí rodičia, a dievčatko, ktoré verí na Ježiška a je v knižke vykreslené ako hlúpe a naivné."

Štátostrana si predstavovala, že z verejného priestoru vytlačí Jezuliatko v jasličkách, svätú rodinu aj anjelov a nahradí ich novými symbolmi. Tými mali byť podľa historičky plnenie úloh prvej Gottwaldovej päťročnice, ale napríklad aj preferované profesie. „Objavujú sa pokusy o koledy, kde pionieri za hojnosť ďakujú robotníkom, za teplo baníkom, za ochranu hraníc pohraničníkom, za plné stoly poľnohospodárom a podobne."

Hoci verejná kritika sa v tlači zväčša neobjavovala, archívne materiály ukazujú, že väčšinovú spoločnosť novinky neoslovovali. V 60. rokoch sa objavujú spomienky zachytené v denníkoch, že deti v škôlkach stále vyzerajú Mikuláša, anjela a čerta a nejde im do hlavy, prečo prichádzajú Dedo Mráz so Snehulienkou."

Komunistom sa síce podarilo vytlačiť jasličky s Jezuliatkom z verejných priestranstiev a do istej miery narušili aj tradíciu polnočných omší, keď tlačili na to, aby sa počas Štedrého dňa presúvali na skoršie hodiny, veriaci ľudia sa však svojich zvykov vzdať nechceli.

Vianoce v normalizácii

V Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi možno navštíviť výstavu s názvom Vianoce na sídlisku. Návštevník symbolicky vstupuje do obývačky, typickej v polovici 70. rokov minulého storočia pre tamojšie sídlisko Píly alebo "staré sídlisko", ako mu hovoria Prievidžania.

Išlo o dobu normalizácie a pozorný návštevník si to uvedomí pri pohľade na naaranžované zátišie s platňami pri gramorádiu Dunajec od Tesly Bratislava. Okrem Karla Gotta a jeho albumu Vánoce ve zlaté Praze, či platne vtedy populárneho dua Martha a Tena Elefteriadu, vidíme na obaloch hudobných nosičov mená hviezd tej doby - Helena Vondráčková a Václav Neckář.

Typická obývačka z prievidzského sídliska Píly z polovice 70. rokov 20. storočia.

Väčšina ľudí si až do polovice 80. rokov zdobila príbytky živými stromčekmi - bývali to borovice, smreky alebo jedličky. No v obývačke z prievidzského sídliska vidíme jeden z prvých umelých modelov.

Kým v predchádzajúcich obdobiach neboli kupované sklenené a fúkané ozdoby také dostupné a ľudia ich nahrádzali papierovými reťazami či v staniole balenými orechmi a kockami cukru, tu už z vetví visia gule a figúrky z Okrasy Čadca doplnené salónkami. Ďalšie ozdoby pochádzajú z českých závodov v Jablonci nad Nisou, Hradci Králové a Liberci.

Tuzex a podpultový tovar

Ak mala rodina niekoho v zahraničí, prípadne sa vedela k bonom dostať inak, mohla si dovoliť aj luxusnejší tovar z Tuzexu.

Historička Zuzana Hasarová pripomína, že plánované hospodárstvo malo svoje limity a trh nebol schopný reagovať na zvýšený dopyt pred Vianocami. „V rôznych obdobiach preto mala veľká časť spoločnosti rôzne intenzívne problémy oficiálne sa dostať k niektorým tovarom, a teda aj darčekom. Často to bolo o tom, kto mal akého známeho, čo kde dokázal vybaviť, čo mu kde odložili pod pult. Niekedy to bolo o šťastí, niekedy o známostiach a výmennom obchode. Hlavne pri nedostatkovom tovare."

Pred Vianocami sa v radoch čakalo takmer na všetko - na hygienické potreby, kapry, ovocie aj hračky. „Bolo to sviatočné obdobie a ľudia chceli pre svoje rodiny zabezpečiť niečo špeciálne - aspoň na Vianoce. Komunisti navyše razili predstavu dostatku a konzumné Vianoce v rozpore s tými duchovnými podporovali."

Televízne Vianoce

Koncom 60. rokov, keď boli televízne prijímače a tiež pokrytie signálom v Československu už pomerne rozšírené, začínajú byť fenoménom Vianoce strávené pred televízorom. „Typickým programom bývali rozprávky, nielen československej výroby, ale aj zo spriatelených krajín východného bloku. Obľube sa tešili rôzne sviatočné estrády a športové prenosy - hokej, skoky na lyžiach, lyžovanie, krasokorčuľovanie a podobne."

Prvý ponovembrový Štedrý deň

Prvý „ponovembrový“ Štedrý deň, teda 24. december 1989, pripadol na nedeľu. „Štedrý deň sa stal tradíciou u našich národov a u obyvateľov nášho štátu, dňom, ktorý považujú všetci bez rozdielu náboženského presvedčenia za deň významný pre vyjadrenie vzťahov k svojim spoluobčanom, k svojim rodinným príslušníkom. Aj ľudia bez náboženského presvedčenia si ctia Štedrý deň ako deň významného rodinného spoločenstva,“ zdôvodnil tento návrh český poslanec Karol Stome.

tags: #vianoce #pred #revoluciou