Dóm svätej Alžbety v Košiciach, nazývaný aj Košický dóm, je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy. Je to najväčší kostol na Slovensku a zároveň najvýchodnejšie položená gotická katedrála v Európe. Je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej a svojou monumentálnou i umeleckou hodnotou sa stal dominantou nie len celého námestia, ale i celých Košíc.
Pohľad na Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Pôvodne mestský farský kostol bol postavený na mieste staršieho kostola, ktorý vyhorel. Neskorogotickú stavbu z kresaných kameňov začali stavať okolo roku 1390 a je to najväčší stredoveký kostol na Slovensku. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach.
Duchovné, architektonické, umelecké a liturgické dedičstvo prinieslo kostolu povesť najkrajšieho chrámu v celej bývalej podunajskej monarchii. Dóm svätej Alžbety je najväčšou sakrálnou stavbou mestskej pamiatkovej rezervácie. Tá sa nachádza v samotnom centre Košíc, zahŕňa 608 objektov a s plochou 85,5 hektára je najväčšou na Slovensku. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku.
História a vývoj
Dóm sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230. Po príchode nemeckých hostí do mesta v 40. rokoch 13. storočia malo potom dôjsť k prestavbe a zmene patrocínia na sv. Alžbetu. Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete.
Pri rozsiahlej rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety v Košiciach v rokoch 1882 - 84 boli v interiéri chrámu odkryté základy staršieho kostola, ktorého počiatky siahajú podľa všetkého do obdobia po polovici 13. storočia. Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884. Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu.
Za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) sa v kostole udial zázrak spojený so Svätou krvou, ktorý z Košíc urobil významné pútnické miesto. Prvý chrám vyhorel pri požiari mesta v roku 1380. Už v roku 1382 však bol opravený a ďalej slúžil ako farský kostol Košíc.
Rozvíjajúcemu mestu už kostol z 13. storočia kapacitne nepostačoval, a tak koncom 14. storočia padlo rozhodnutie nahradiť ho väčšou a reprezentatívnejšou stavbou súčasného dómu. Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Chrám sa používal na bohoslužby už okolo roku 1430, hoci neskôr boli dostavané veže a až na začiatku 16. storočia aj svätyňa. Miesto bolo cieľom vychýrených pútí až do reformácie a okrem katolíkov sem putovali aj pravoslávni veriaci. Pápež Bonifác IX. v roku 1402 udelil pútnikom rozsiahle odpustky.
Významné obdobia a udalosti
- 14. storočie: Začiatok výstavby dómu po požiari staršieho kostola.
- 1402: Pápež Bonifác IX. udeľuje pútnikom rozsiahle odpustky.
- 1556: Dóm poškodený veľkým požiarom.
- 17. storočie: Kostol sa stáva symbolom bojov medzi reformáciou a rekatolizáciou.
- 1877 - 1896: Rozsiahla regotizácia pod vedením Imricha Steindla.
- 1906: Postavená krypta pre pozostatky Františka II. Rákociho.
- 1970: Dóm sv. Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Architektúra a interiér
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Veroniky. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Interiér Dómu sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzová krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe.
Oltáre v Dóme svätej Alžbety
V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov:
- Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska)
- Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516)
- Oltár svätého Antona Paduánskeho
- Oltár Mettercie (z konca 19. storočia)
- Oltár svätej Anny
- Oltár Troch kráľov
- Oltár svätého Jozefa
- Oltár svätého Štefana kráľa
- Oltár Troch košických mučeníkov
- Oltár svätého kríža
Hlavný oltár sv. Alžbety je skutočným klenotom sakrálneho umenia. Predpokladá sa, že ho vytvorili traja majstri v rokoch 1473 až 1477. Ako jeden z mála v Európe má dva páry krídel a až 48 tabuľových obrazov. Oltár svätého kríža je ako najmladší zhotovený v roku 1931. Autor je Vojtech Buchner. Istou zaujímavosťou je, že oltár venovaný pamiatke obetí prvej svetovej vojny je vyrobený z kovu.
Svedkami zaniknutej stavby sú podľa všetkého gotická bronzová krstiteľnica s ešte románskymi prvkami zo 14. storočia.
Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža. Na stene pod emporou sa nachádza významná epigrafická pamiatka z doby pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa vo funkcii košického kapitána. Text z roku 1441 proklamuje vernosť Košičanov kráľovi Ladislavovi Pohrobkovi.
Toto dvojité točité gotické schodisko je jedno z piatich v Európe (Košice, Graz, Šegešvár, Kluž, Praha).
Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. V prostrednom najvyššom sú spoločne pochovaní knieža, jeho matka Helena Zrínska a jeho starší syn Jozef. Južne od neho je sarkofág s telesnými pozostatkami generála grófa Antona Esterháziho, severne sarkofág Rákociho druha Mikuláša Šibrika.
V roku 1906 sa do krypty nachádzajúcej v severnej časti lode preniesli pozostatky Františka II. Nad kryptou a nad gotickým oblúkom severnej brány sa nachádza secesná freska Andora Duditsa z rokov 1914 - 1916, ktorá zľava doprava zobrazuje všetko podstatné zo života Františka II. Nad spomínaným okienkom sa nachádza busta Františka II.
Nástennú maľbu zachytávajúcu život Ferenca II. Nájdete ju nad severnou bránou na priečelí bočnej lode. Zľava, v spodnej časti obrazu vidíme Ilonu Zrínyi držiacu v náručí malé dieťa, vyššie stojí mladý Ferenc II. Rákóczi po boku svojho vychovávateľa arcibiskupa Kollonicha. Nasleduje obsadenie Blatného Potoka (Sárospatak) a na samom vrchole obrazu vidíme na koni sediaceho Rákócziho, hrdinu protihabsburského stavovského povstania. Rákóczi, už ako vyhnanec, je na audiencii a francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.
Dňa 24. 7. 1938 umiestnili vonku na východnej strane severnej brány Rákócziho pomník, postavený podľa návrhov košického stavebného inžiniera Vojtecha Siposa. Relief na pomníku je dielom košického sochára Vojtech Lofflera.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Plocha interiéru | 1 200 m² |
| Kapacita | 5 000 ľudí |
| Dĺžka | 60 metrov |
| Výška | 60 metrov |
Urbanova veža a Kaplnka sv. Michala
Súčasníkom zaniknutého chrámu mala byť aj samotná Urbanova veža, datovaná donedávna do posledných dvoch desaťročí 14. storočia. Nedávny výskum však posunul jej vznik až do 17. storočia.
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky.
Komplex Dómu sv. Alžbety, Kaplnka svätého Michala a Urbanová veža bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.