Slovenské vianočné zvyky a tradície
Význam vianočných tradícií - vrátane obľúbených pokrmov - potvrdzuje odborníčka sociologička, a to najmä v súčasnom neľahkom období. V akýchkoľvek dobrých aj zlých časoch nám Vianoce symbolizujú nespochybniteľnú stabilitu, tradíciu, nádej, vzájomnosť. Hodnota spočíva aj v pestrosti a často aj „netradičnosti“ našich vianočných zvyklostí.
Jedinečný Štedrý deň a jeho tradície
Jedinečný Štedrý deň sa však nezaobíde bez tradícii. Oblátky v každom kúte Slovenska symbolizujú hostiu, telo Kristovho a pre niektorých znak slnka. Spája sa predovšetkým s kresťanskou podstatou Vianoc. Na západe a východe ich jedia s medom a cesnakom. Hovorí sa, že cesnak chráni pred zlými silami a med dodáva ľuďom dobrotu. Stred našej krajiny má tiež oblátky s medom. No namiesto cesnaku ich konzumuje s ovocím z jednej šupky. Ideálnym je jablko, ktoré tvorí akési lano spojitosti medzi rodinou počas celého roka.
Vianočné tradície na východnom Slovensku
Podľa informácií z portálu goslovakia mnohé rodiny na východe Slovenska jedia štedrú večeru len pri svetle sviečky. Pri stole sedia čo najdlhšie a užívajú si výnimočnú atmosféru. Striktným pravidlom, ktoré tu platí, je, že počas večera sa od stola nesmie odísť. Prináša to vraj nešťastie. Prestiera sa tam miesto naviac.
Prvým chodom sú oplátky s medom a cesnakom. V Bardejove či Rožňave oblátku vymenia za chlieb a v Spišskej Novej Vsi začínajú chlebom a soľou.
Tradičnou vianočnou polievkou je kapustnica a so všetkým, čo k tomu patrí - kyslá kapusta, huby a nesmie chýbať ani klobása. Trebišov a jeho okolie pridáva paradajkový pretlak i ryžu. Zajedá sa to zemplínskym bielym koláčom.
Niekde ryba, inde zas rezeň. Po oplátke a polievke sa podávajú na niektorých miestach plnené pirohy so šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom. Kapor, filé a zemiakový šalát je klasika, ktorá nechýba na žiadnom štedrovečernom stole. Avšak na východniarskom stole u niektorých nájdete dokonca rezne.
Po hlavnom chode nasledujú lokše s makom a v niektorých častiach východu opekance či bobaľky. Ide o takzvané pečivo z kvásku, mlieka a dochutíš to makom, tvarohom, orechmi alebo kapustou.
Na Zemplíne je vianočným zvykom priviazanie nohy o stôl aspoň jednému členovi rodiny. Symbolizuje to súdržnosť rodiny. Severovýchod krajiny je ešte o niečo jedinečnejší. Rusíni oslavujú Vianoce na troch kráľov, čiže 6. januára. Mnohí ľudia na východe dodržujú adventný pôst a mládenci, muži chodia vinšovať pokojné sviatky k svojím blízkym. U niektorých rodín platí zvyk, že všetci členovia od najstaršieho až po najmladšieho sa umývajú vo vode, v ktorej nájdete hodené mince. Je to symbolom zdravia a peňazí.
Vianočné tradície na strednom Slovensku
O vianočných zvykoch na strede našej krajiny sa hovorí ako o rozmanitých, informuje portál dnes24. Aj tu, sa začína modlitbou a oblátkami. Nevšednosťou je ešte dávanie si medového krížika na čelo. Značí to ochranu a zdravie. Tak, ako aj na východe, aj v mnohých regiónoch na strede je kapustnica. Orava ju dopĺňa o údenú rybu a opečenú cibuľku.
Hlavný chod je všade rôzny, niekde sú rezne, v okolí Martina je zas pečená hus so zemiakovým šalátom. Kysuce sú, naopak, ojedinelé tým, že sa tam nevečeria žiadne mäso.
Okrem klasík, ako skrývanie peňazí pod obrus či rozkrájania jablka, si na Orave sadajú bosí za stôl. Kysučania si nechávajú vysvietený celý dom, teda v každej miestnosti ostáva zažaté svetlo.
Fúkanie sviečky je tiež netradičným zvykom. Ak dym stúpa nahor signalizuje, že daná osoba, ktorú sviečku sfúkla, bude zdravá po celý rok. Naopak, ak mieri do strán, čakajú ho zdravotné problémy.
Na východe sa vo vode s mincami umývajú. Na strednom Slovensku napustia vodu do umývadla a na spod dajú mince. Symbolizuje to finančnú pohodu.
Bohatstvo na Orave symbolizuje tanier so zeleninou, klobásou, šunkou, syrom a peniazmi. Je to aj prejavom vďaky za uplynulý rok.
Vianočné tradície na západnom Slovensku
Západniari sú klasici. Aj keď svojimi polievkami celkom vynikajú. Na každom stole je iná. Niekde kapustnica na viacero spôsobov, obľubujú aj strukové polievky. Okolie hlavného mesta, Levíc a Nitry si pochutnáva na halászlé. Hlavný chod sa nesie v znamení ryby a zemiakového šalátu.
Čaro Vianoc dotvárajú na západe tradičné zvyky - šupina či peniaze pod obrusom, rozkrájanie jablká pre šťastie. Jedným sú ale výnimoční. Mnohí nechávajú na stole omrvinky do druhého dňa. Tie sú určené pre neznámych pocestných. Veľmi dávno sa hádzali do kútov v miestnosti orechy, išlo o poverčivosť, aby rodine bola dopriata hojnosť.
Vianočné tradície a ich rozmanitosť
Vianoce sú plné tradícii a každá domácnosť si určuje vlastné pravidlá. No nikde na stole nechýbajú vianočné perníčky a najtradičnejším dezertom je štedrák. Koláč so štyrmi plnkami - lekvár, mak, orechy, tvaroh. Každý kút krajiny má iné zvyky. Niekde večerajú po tme, inde len pri zapálenej sviečke. V mnohých rodinách nechýba tanier pre pocestného. Iné rodiny jednému členovi priviažu nohy pod stôl, iní zas večerajú bosí. Zvyky sú rôzne. No najdôležitejšie je si ich užiť spoločne so svojimi milovanými.
Vianočný stôl a štedrovečerné menu
Štatistické prvenstvo má na Slovensku kapustnica, ale aj tá je v každej rodine iná. Na štedrovečernom stole nechýbali svietnik, Biblia či Spevník, chlieb ako boží dar, oblátky, med, soľ, cesnak, trocha obilnín a strukovín, mak, jablká, orechy, sušené ovocie, pod obrus sa dávali peniaze, aby ich hodnota narástla, alebo šupiny kapra, tanier navyše pre zosnulých, nohy stola držala reťaz pre súdržnosť rodiny.
Tradičné štedrovečerné menu? Husté polievky a mäso bez nôh. Na vianočnom stole nesmeli chýbať tradičné jedlá ako klasická fazuľová, šošovicová, hubová polievka, kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, prípadne klobásami a údeným bravčovým mäskom, hrachové či iné strukovinové kaše. Hydina sa jesť nesmela, aby sa majetok nerozletel či hydina ho nerozhrabala. Na východe sa varila mačanka s chlebom.
Vo všeobecnosti platilo, že sa na Štedrý deň malo jesť mäso beznohé (pôstnym bola ryba), na Kristovo narodenie (1. sviatok vianočný) dvojnohé (pečená hus a kačka) a a na deň sv. Štefana (2.sviatok vianočný) štvornohé (bravčovina, divina, deň návštev).
Jedlo sa líšilo aj v závislosti od regiónov Slovenska. „Na východe mali až 12 chodov, bežné bolo 5 chodov. Nešlo ale o veľké porcie, skôr o striedmosť. Každý člen rodiny mal za lyžičku ochutnať z každého jedla a nič sa nesmelo vyhadzovať,“ pripomenula Nádaská.
Zdobenie vianočného stromčeka
Zdobenie stromčeka je ďalšia dynamická tradícia. Podľa našich dát, v Slovenských domovoch prevládajú živé stromčeky, ktoré väčšina ľudí zdobí pred Štedrým večerom. Tradičné slovenské ozdoby sú jednoznačným staro-novým trendom. Na dedinách aj v mestách sa zdobí orieškami, medovníkmi, slamienkami, ručne šitými ozdobami a stužkami. Stromčeky sa zdobia spoločnými silami priebežne ešte pred Štedrým večerom a veľmi často aj potajomky!
Ďalšie vianočné zvyky a tradície
Keď je už na Slovensku vyzdobené a navarené, pristupuje sa k očiste tela! Pred večer sa treba osprchovať, alebo najlepšie okúpať vo vani so zlatými peniazmi, aby sa nás peniaze držali! Peniažky sa dávajú aj pod obrus, či pod taniere na stôl, rovnako ako kaprie šupinky. Nasleduje medový krížik na čelo, aby boli deti dobré/dievčatá pekné/chlapci zdraví a potom sa rozkrajuje jabĺčko.
Na štedrovečernom stole sa často krát nachádza extra prestieranie pre pocestných/duše zosnulých príbuzných. Okolo nôh stola sa dáva železná reťaz, aby rodina držala pokope a od stola sa nesmie vstávať!
Jedna z najkrajších a najdôležitejších tradícií, ktorá sa v tajnosti deje počas celého Štedrého večera v každej domácnosti, je hranie sa na Ježiška! Či darčeky schovávajú pred vami, alebo by schovávate darčeky pred deťmi, táto šaráda sa deje všade.
Techník na rozptýlenie pozornosti je hneď niekoľko! Ježiško úraduje počas toho, ako sa deti kúpu, počas toho, ako idú vysypať smeti alebo navštíviť hroby a zapáliť sviečky. Prípadne počas toho, ako chodia signalizovať von aj so zapálenými prskavkami. V niektorých rodinách a vianočná mágia odohráva v obývačke celý deň a preto je do nej zakázaný prístup, až kým Ježiško nezazvoní na zvonček a neohlási svoj príchod!
Staré slovenské zvyky
Všetci dobre poznáme - a mnohí iste aj dodržiavame - staré slovenské zvyky, ako je liatie olova, vloženie šupín z kapra pod obrus, hádzanie orechov do kútov príbytku, krájanie jablka a pod.
Vianočné vinše
Vianočné vinše na pohľadniciach, či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru. S Vianocami sa spája množstvo ľudových vianočných vinšov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu a s väčšinou z nich sa už stretol azda každý. Tieto krátke vianočné priania môžete využiť na poprianie krásnych Vianoc svojej rodine pri vianočnom stromčeku, či priateľom prostredníctvom sms priania, alebo tradičnejšie, prostredníctvom papierového vianočného pozdravu.
Niektoré z vianočných vinšov:
- Zvončeky už zvonia a ihličie vonia, svetlo sviečok mihotavé, Vianoce k nám prišli práve.
- Mrazivé ticho, všade biely sneh, konečne pokoj, nebo plne hviezd.
- Kde sa vzal, tu sa vzal, stromček zrazu v izbe stál. Pod ním ležia balíčky, pre veľkých aj maličkých.
- Nech stromček zapáli svetlo v nás, nech sviečka vyčarí úsmev zas. Vianoce lásky a pokoja, nech každú Vašu bolesť zahoja.
Keďže sú Vianoce najmä kresťanským sviatkom a oslavou narodenia Ježiša, obľúbenými vianočnými prianiami sú aj tie s kresťanskou tematikou. Prinášame vám niekoľko kresťanských vianočných vinšov, ktorými môžete popriať krásne vianočné sviatky svojej rodine, priateľom či známym.
Niektoré z kresťanských vianočných vinšov:
- Novinu radostnú oznámim Vám, že sa nám narodil dnes Kristus Pán, to Dieťa krásne, nad slnko jasné. Anjeli spievajú, glória riekajú, tam pribehli.
- S posolstvom z neba chodím po zemi, zvestujem novinu a teším ľudí. Sľúbený prišiel Mesiáš, Spasiteľ sveta, Ježiš náš.
- Tomuto domu buď požehnanie, nech Vám ho udelí dieťa narodené.
- Radosť veľkú zvestujeme: Narodil sa sveta Pán. Neďaleko Betlehema v chladných jasliach leží sám.
- Poďte s nami pokloniť sa Ježiškovi malému, za to, že k nám z neba prišiel, svoje srdcia dáme mu.
Vianočné tradície vo svete
Vianoce, najkrajšie sviatky roka, prežíva každý inak, ale vzájomná úcta, láska, priateľstvo, ozdoby, darčeky a dobré jedlo sú symboly, ktoré spájajú vianočné sviatky po celom svete. Pozrime sa na niektoré z nich:
- Anglicko: je typickým vianočným pokrmom pečený moriak s orechovou plnkou, v žiadnom prípade nesmie ako bodka na záver tohto hodovania chýbať tradičný puding. Ten sa pripravuje už v dobe adventu a chodí ho miešať každý člen rodiny.
- Austrália: je štedrovečerná večera najčastejšie servírovaná v záhradách. Medzi tradičné jedlá patrí pečené prasiatko alebo pre nás exotická pečienka z páva.
- USA: je výzdoba pohľadnicová.
- Španielsko: sa obyčajne pri večeri uspokoja s bravčovým a strukovinami.
- Dánsko: je zvykom rozbíjať pri dverami svojich známych a priateľov porcelán. Čím väčšie množstvo nájdu pred dverami, tým väčšie šťastie ich nasledujúci rok čaká. Dáni tiež ukrývajú vo svojom tradičnom vianočnom pokrme, ktorým je ryžový puding, jednu celú mandľu.
- Filipíny: by ste tradičné menu na jedálnom stole Filipíncov počas vianočných sviatkov hľadali márne. Každý si vyberá podľa toho, čo mu chutí, a predovšetkým čo mu peňaženka dovolí.
- Japonsko: panuje zvyk zaobstarať si na Vianoce domov akvárium s ostňovcom škvrnitým. Vianoce tu navyše začínajú príjazdom Vianočnej lode, čo je loď privážajúca obrovský náklad tradičných vianočných pokrmov.
- Mexiko: by to neboli Vianoce bez hlineného džbána zvaného Piňata. Mexičania tento džbán zdobia perím, vešajú ho na strop a plnia darčekmi.
- Nórsko: podľa legendy na Štedrý večer vychádzajú zlé čarodejnice a hľadajú metly, na ktorých by sa preleteli. Preto musia byť všetky metly v dome starostlivo schované.
- Rusko: je Štedrý deň obyčajným pracovným dňom. Pravoslávne Vianoce totiž pripadajú až na 6. a 7. januára. Darčeky v Rusku dostanú deti až 7. januára.
- Ukrajina: častou dekoráciou na stromčekoch je umelý pavúk a pavučina.
- Venezuela: presnejšie v hlavnom meste Caracas, chodia všetci veriaci včas ráno do kostola, a to od 16. decembra až do Štedrého dňa. Zaujímavé však je, ako sa tam dopravujú. Do kostola totiž jazdia na kolieskových korčuliach.
Vianočné pranostiky
S Vianocami sa spájajú aj pranostiky, ktoré predpovedajú počasie alebo úrodu v nasledujúcom roku:
- Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
- Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh. Čierne Vianoce, biela Veľká noc.
- Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pán Boh vína, požehná v obilí.
- Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veliké priekopy a záveje narobia.
- Keď svätý Štefan blato vyfúka, pekná jar sa ponúka.
- Keď je na starý rok jasno, bude v stodole prázdno.
- Keď na Silvestra slnko svieti a v noci prudký vietor duje, niet pre vinárov veľkej nádeje.
Záver
Zhrnúť takto všetky tradície do jedného textu je skoro nemožné. Tradície sú totižto všade rovnaké a zároveň kúsok odlišné. Sú nám všetkým dobre známe a zároveň sa neustále tvoria nové. Niekedy sa zdajú byť strašným klišé, no zároveň nadobúdajú nový rozmer, keď ich vytvárame pre niekoho nového, malého a natešeného. Sú ich objektom a subjektom, sú udržiavené pre nás a potom udržiavané nami, zároveň. Sú našou identitou, dedičstvom a posolstvom.